Očakávali by sme, že jeho uzáver bude, že je vlastne ničím, bezvýznamným bliknutím na radare histórie či prášok na kozmickej púšti. Avšak jeho záver nebol taký. Vyjadril vysokú mienku o význame života na tejto planéte, o hodnote a dôstojnosti človeka. Ako sa mohol žalmista dotknúť takých optimistických výšok? Bol to iba velikášsky sebaklam? Bol žalmista vybavený vedomosťami, ktorými dokázal prekonať obrovskú priepasť medzi nebom a zemou? Možno to bolo preto, že žalmista dokázal vnímať aj niečo, voči čomu sme sa my stali takmer celkom slepými.
Sprostredkované zjavenie
V Liste Rimanom písal apoštol Pavol o zjavení skrze prírodu, ktorým sa Boh dáva poznať. Hovorí: „Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať (vidieť) uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie“ (Rim 1:20). Čo tu Pavol píše, je zvláštne. Uznáva Božiu neviditeľnosť. Tiež však hovorí, že neviditeľnú skutočnosť Boha je vidieť. Ak niečo je vidieť, tak to nie je neviditeľné. Ak je to neviditeľné, tak sa to nedá vidieť. Prečo potom apoštol hovorí o tom, že neviditeľné možno vidieť? Pavol nehovoril ani nezmysly, ani hádanky. Čo tu Pavol popisuje, sa v oblasti teológie nazýva sprostredkované zjavenie. Sprostredkované zjavenie je komunikáciou alebo odhalením skrze nejaké médium.Keď obrátime svoju pozornosť ku hviezdam, používame iné médium. Pozerať sa na mesiac alebo na hviezdy neznamená dívať sa na Božiu tvár. Znamená to dívať sa na dielo Božích rúk. Príroda nám poskytuje oveľa väčší obraz ako „Nočná stráž“. Pavol vyhlasuje, že médium prírody robí viditeľným neviditeľnú moc a božstvo samotného Boha. Pavol objasňuje, že každý vidí túto manifestáciu Božieho majestátu. Toto zjavenie preniká ku všetkým ľuďom, takže všetci ľudia ho jasne vidia. Médium, ktoré si Boh vybral na zjavenie seba, je také jasné, že nikomu nedovoľuje výhovorku.
Modlárstvo a nepoctivosť
Problém však je, že naše poznanie Boha sami prekrúcame tým, že nahrádzame Boha obrazom, ktorý vytvárame my sami. To je podstatou modlárstva: vymeniť realitu napodobeninou. Prekrúcame Božiu pravdu a formujeme svoje porozumenie Boha podľa našich vlastných preferencií.Nie je to intelektuálny, ale morálny problém. Je to problém nepoctivosti. Každé modlárstvo korení v tejto základnej nepoctivosti. Božiu pravdu zamenili za lož a korili sa a slúžili stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. Nepoctivá zámena, o ktorej sa tu hovorí, je nahradenie Stvoriteľa stvorením. Spomíname si, že Pavol vidí ľudský hriech v tom, že ľudia odmietajú uctievať Boha ako Boha. K Bohu majú odmietavý postoj napriek tomu, že poznajú večnú moc a božstvo Stvoriteľa.
Boží obraz v člověku: Z prachu do slávy s R. C. Sproulem
Božia svätosť a sláva
Udivujúcim záverom, ku ktorému dospievame z apoštolovho učenia je, že Božia svätosť nie je nejakým skrytým tajomstvom, ktoré dokáže objaviť len duchovná elita ľudí. Naopak, Božia svätosť je viditeľná každý deň každému, kto ju chce vidieť. Je našou prirodzenosťou odmietať toto poznanie Božej svätosti. Radšej zmeníme sväté za niečo menej sväté. Toto odmietanie Božieho majestátu nám necháva zatemnenú myseľ. Výsledkom je masívne bláznovstvo, ktoré má zničujúce dôsledky pre náš život.Žalmista a doxológia
Skôr ako žalmista hovorí o svojom premýšľaní o hviezdach, mesiaci a nebesiach, vyslovuje hlbokú doxológiu: „Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Velebnosť svoju vyvýšil si nad nebesia“ (Ž 8:2). Hlavná vec, ktorú žalmista vyjadruje, je, že Božia sláva prevyšuje nebesia. Božia sláva prekonáva všetku slávu stvorenia. Žalmista je zrejme znovuzrodeným človekom. S radosťou uctieva Boha ako Boha a uznáva pravdu, ktorú príroda zjavuje.
Platónova analógia a Ján Kalvín
Platón hovorí o mužoch, ktorí sú vo vnútri tmavej jaskyne prikovaní k reťazi. Teplo a svetlo získavajú z malého ohníka. Muži môžu pozorovať iba blikajúce tiene na stenách jaskyne, ktoré vrhá oheň. Len tak ďaleko siaha ich zrak. Všetka realita, ktorú poznajú, sú tiene. Až keď sú vyslobodení zo svojho tmavého väzenia a vyjdú na denné svetlo, dokážu vnímať skutočnosť takú, aká je.Hoci Platónova analógia bola napísaná pred storočiami, môže byť vhodným komentárom ducha našej doby. Dnes sa v modernej vede pýšime explóziou poznania vonkajšieho sveta. Vo svojej snahe o vyslobodenie sa z posvätného a o svoju nezávislosť stvorenia sme sa dokázali iba odrezať od posvätného. Ján Kalvín, teológ šestnásteho storočia, ponúkol vo svojej Inštitúcii kresťanského náboženstva inú analógiu: človeka so zaviazanými očami. Tvrdil, že príroda je obrovské divadlo, dokonca slávne javisko Božieho zjavenia. Oči si zaviažeme šatkou, a potom sa potkýname preklínajúc tmu.
Božia sláva a metafora okuliarov
Žalmista vyhlasuje, že celá príroda ospevuje Božiu slávu a majestát. Vidíme neoddeliteľné spojenie medzi Božou svätosťou a Jeho slávou. Jeho sláva je vonkajším prejavom Jeho dokonalej bytosti. Je to Jeho váha, či preukázaná váha. Písmo často hovorí o oblaku Božej slávy, ktorá je občas aj navonok viditeľná. Je to šekina. Tento oblak slávy zatônil učeníkov na vrchu premenenia. Slúžil ako eskorta pri Ježišovom nanebovstúpení a ponesie Ho, keď sa vráti. Tento oblak slávy je taký jagavý, že môže oslepiť tých, čo sa na neho priamo dívajú, ako sa to stalo apoštolovi Pavlovi na ceste do Damasku.Na opis našej predstavy o Božej sláve použil Kalvín metaforu „okuliarov“. Hovoril o okuliaroch viery, ktorými veriaci pozerá pod povrch vecí, aby kŕmil svoj zrak slávou, ktorá je tam celkom zrejmá. Biblia hovorí o tých, čo majú oči, aby videli a uši, aby počuli. Toto sa netýka bežných schopností zmyslov, ale schopnosti preniknúť cez tmu a kakofóniu hriechu, aby sme videli a počuli pravdu. Pri znovuzrodení nám padnú šupiny z očí, takže dokážeme pravdivo vnímať, čo vidíme a skutočne chápať, čo počujeme (Mk 4:12).
Božie mená: Jahve a El Šadaj
Boh sám sa dal ľuďom poznať aj cez svoje mená. Robí to preto, lebo je osobný a pretože má svoj charakter, má svoju identitu a chce, aby sme ho poznali. Boh tým, že sám zjavuje svoje meno, dáva priestor na to, aby sme k nemu mohli pristupovať, volať na neho a vzývať ho. Boh chce, aby sme ho vzývali, chce, aby sme vzývali Jeho meno, chce, aby sme k nemu prichádzali, aby sme ho oslovovali.Jahve (Hospodin)
Božie meno, ktoré sa vyslovuje Jahve alebo Jehova - to sú v Starej zmluve v hebrejskom jazyku štyri písmená JHVH, alebo tzv. tetragram. Židia si nedovolili vyslovovať Božie meno, a tak sa jeho výslovnosť nezachovala. Pri skúmaní otázky výslovnosti JHVH si pritom musíme dať pozor, lebo nie je podstatný zvuk JHVH, ale podstatný je význam tohto mena. Židia, keď majú vysloviť toto Božie meno (JHVH), tak povedia Adonai (Pán). Používame preklad Biblie od prof. Roháčka a on prekladá meno, o ktorom práve hovoríme - meno Jahve, menom Hospodin.El Šadaj
Keď sa pozrieme na históriu, na dobu, keď izraelský národ bol ešte len na začiatku, v podstate u Abraháma, kedy bol ešte len v počte jedného muža, teda v podstate ešte len v plienkach, už vtedy dostal zasľúbenia o tom, že bude veľkým národom. Boh, aby potvrdil svoje zasľúbenie (rozmnožím a požehnám vás), zjavoval sa im menom El Šadaj - (ja som ten) Silný Boh všemohúci. Takto, pod týmto menom ho poznali. Meno El Šadaj je zložené z mena Boha El a slova Šadaj. Aký je význam mena El Šadaj? Z biblického pohľadu môžeme hovoriť o štyroch významoch tohto mena a to hlavne podľa slova „Šadaj“.Štyri významy mena El Šadaj:- Boh mocný a silný (z koreňa šádá, čo znamená mocný)
- Boh hrozný, strašný
- Boh, ktorý je dostatočný (zo slov še a daj)
- Slovo šadaj vychádza z hebrejského slova „šad“, ktorého význam je niečo ako prsia
Mojžiš a horiaci ker
Mojžiš pásol stádo svojho svokra Jetru a zrazu videl úkaz, ktorý bol pre neho veľmi zaujímavý. Uvidel horiaci ker, ktorý horel, ale nezhorel. Pristúpil k nemu a tu sa stretol s Bohom, ktorý mu dáva úlohu vyviesť izraelský národ z egyptského otroctva. Boh sa zjavuje Mojžišovi a Mojžiš aj v tom kre (ktorý horí a nezhorí) vidí, že Boh je sebestačný, lebo oheň horí a nepotrebuje nič k tomu, aby horel. V tejto situácii vidí aj to, že Boh nepotrebuje nič pre svoju existenciu, nič pre to, aby existoval - On je samoexistujúci.Boh Mojžišovi ďalej hovorí: „Preto povedz synom Izraelovým: Ja som Hospodin a vyvediem vás zpod ťažkých robôt Egypťanov a vytrhnem vás z ich otrockej služby a vyslobodím vás vystretým ramenom a veľkými súdy. A vezmem si vás za ľud a budem vám Bohom, a zviete, že ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyviedol zpod ťažkých robôt Egypťanov. A vovediem vás do zeme, vzhľadom na ktorú som prisahajúc pozdvihol svoju ruku, že ju dám Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, a dám ju vám, aby bola vaším vlastníctvom, ja Hospodin!“ (2. Mojžišova 6:6-8). Toto všetko Boh Mojžišovi a izraelskému ľudu sľubuje a zapečaťuje ich svojím menom, teda tým, kým On je. Hovorí im: Ja vám toto sľubujem a ja som Boh, ktorý toto všetko dokáže naplniť a splniť.
Ježiš Kristus ako "Ja som"
Pán Ježiš, istým spôsobom, mohli by sme povedať, že sa v novozmluvnej dobe zjavuje ako Som, ktorý som a ako ten, ktorý sa zjavil Izaiášovi a oni mohli poznať slávu Boha aj skrze Ježiša Krista. Pán Ježiš sa im dal poznať menom: Ja som. V gréčtine je to „ego emi“, ale je to preklad mena, ktorým sa Boh dáva poznať Mojžišovi na púšti pri horiacom kre, kedy mu povedal: Som, ktorý som - Ja som; Som ja. Hovorí im to ešte aj vo verši: „Ježiš im povedal: Amen, amen vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja“ (Ján 8:59).Môžeme vedieť a poznať, že Hospodin, náš Boh, má mená a svojimi menami sa zjavoval a zjavuje ľuďom a jeho meno má svoj význam a moc. Môžeme byť povzbudení aj menom El Šadaj - Boh, ktorý je silný, mocný a menom Jahve - Som, ktorý som; Boh, ktorý nemá počiatok a nemá ani koniec; Boh, ktorý bol, ktorý je a ktorý bude. On je verný, stály, a to, čo raz vyšlo z jeho úst, sa nezmení. Zasľúbil, že zachráni svoj ľud a z jeho ruky ich nikto nevytrhne (Ján 10:28-29).
tags: #horiaci #kriz #boh #nas #upozornuje