
Požehnanie ohňa na Bielu sobotu
Charakteristika Bielej soboty
Je to prísne neliturgický deň, neslávi sa svätá omša. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia, ktorá je zdrojom veľkonočnej radosti. Sväté prijímanie v tento deň možno podávať iba ako viatikum.Veľkonočná vigília - procesia Piešťany 2011
Tradície a zvyky
Niektoré farnosti na Svätú sobotu ráno spievajú „lamentácie“ (žalospevy). Sú z čias, kedy bol Izrael zavlečený do babylonského zajatia a Jeremiáš sedel na rozvalinách Jeruzalema a nariekal spolu s inými pozostalými nad biedou, ktorá doľahla na Izrael. Sú to spevy bolesti, zármutku, vyznávania svojich hriechov a najmä prosba, aby nám Pán Boh odpustil a zachoval pri živote a doprial návrat.Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie.
Zdobené veľkonočné vajíčka
Veľkonočná vigília
Obrady Svätej soboty sa začínajú večer po zotmení v rámci takzvanej Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha.
Veľkonočná vigília v Katedrále sv. Martina
Priebeh Veľkonočnej vigílie
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba. V súčasnosti sú obrady skrátené, začínajú sa Obradom svetla - požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece - paškálom. Diakon alebo kňaz ju nesú v sprievode do chrámu. Po slovách „Svetlo Kristovo - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky:* Bohoslužbu slova (má 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, potom slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium).* Liturgiu krstu (ak niet krstencov, nasleduje požehnanie vody a obnovenie krstných sľubov).* Eucharistickú liturgiu.* Napokon v našich krajoch Eucharistickú procesiu na oslavu vzkrieseného Pána.
Liturgia krstu počas Veľkonočnej vigílie
Význam Veľkonočnej vigílie
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania nemá nikdy začínať pred tzv. horou competens, ktorú určuje západ slnka v daný deň. Kňazi by mali rešpektovať, že toto slávenie nemá začínať pred touto hodinou. Pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrady začínali až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka.Veľkonočná nedeľa
Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.| Deň | Význam |
|---|---|
| Zelený štvrtok | Pripomienka Poslednej večere, ustanovenie Eucharistie a kňazstva |
| Veľký piatok | Pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista na kríži |
| Biela sobota | Deň rozjímania pri Pánovom hrobe, očakávanie vzkriesenia |
| Veľkonočná nedeľa | Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista |
tags: #velkonocna #vigilia #na #bielu #sobotu #pozehnanie