História Kostola v Hornom Hričove a Kultúrne Dedičstvo Regiónu

Horný Hričov sa pýši historickou pamiatkou s významným spoločenským dosahom - kaplnkou „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“. Miestna komunita ju postavila v roku 1899 na počesť najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie a od začiatku sa stala dominantou v zóne starej dediny.

Informácie o staršej sakrálnej stavbe na území obce sú však nejasné. Nie je zaznamenaná na mape z roku 1769 ani vo vojenských opisoch k mapám 1. vojenského mapovania. Na mape 2. vojenského mapovania (1823 - 1825) by sme ju tiež nenašli. Zaznamenaná je až na mape 3. vojenského mapovania z roku 1882. Vytvára sa tým predpoklad, že k výstavbe nejakého typu náboženskej modlitebne mohlo dôjsť niekedy v polovici 19. storočia.

Túto domnienku podporuje aj zápis z obecnej kroniky (bez spresnenia informačného zdroja) o tom, že v roku 1899 bola vykonaná rekonštrukcia kaplnky, počas ktorej pristavili novú vežičku so zvonom. Na druhej strane dokumenty z tohto obdobia uložené v nitrianskom diecéznom archíve hovoria o hornohričovskej kaplnke, ako o novovystavanom objekte bez „vnútorného vystrojenia“.

Čím sa priam natíska postulát, že tento cirkevný objekt nevznikol renováciou, ale skôr novou výstavbou na mieste pôvodne drevenej stavby určenej k sláveniu náboženských obradov. Vo vežičke kaplnky sa dnes nachádza už viac ako storočný zvon, ktorý však nie je prvotne inštalovaným zvonom, keďže ten pôvodný v roku 1915 zrekvirovala pre potreby zbrojného priemyslu rakúsko-uhorská armáda.

Vzhľadom k tomu, že obecné spoločenstvo poskytovalo tomuto Božiemu príbytku neustálu starostlivosť, nebolo potrebné relatívne dlhý čas pristúpiť k jeho väčšej obnove. Rozsiahlejšou úpravou prešla kaplnka až koncom 2. svetovej vojny pred primíciou miestneho rodáka dp. Štefana Hričovského, ktorá sa tam konala v júni 1944.

Odvtedy uplynulo už veľa času a nebyť starostlivosti plynúcej z hlbokej kresťanskej viery prevažnej časti miestnej komunity, historická dominanta dediny by úplne schátrala. Ľudia proste v každej dobe, bez ohľadu na politický režim, svojou láskavou opaterou prejavovali zbožnú úctu a ľúbosť ku kresťanským hodnotám, ktoré kaplnka „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ v ich ponímaní zosobňuje.

Pravidelné vysluhovanie nedeľnej sv. omše zaviedol v tomto svätostánku dp. Věnceslav Straňák v roku 1957. Do toho času sa tam konali bohoslužby len výnimočne, zväčša pri príležitosti pohrebu, svadby, či v rámci osláv cirkevných výročí a sviatkov. Od roku 1994, kedy v Hornom Hričove postavili nový kostol, v historickom objekte kaplnky sa sv. omše začali opäť vysluhovať len v čase výnimočných cirkevných alebo obecných udalostí.

Miestne spoločenstvo veriacich však kaplnečku i naďalej opatruje, a ľudia svoj vrúcny vzťah vyjadrili i dobrovoľnými príspevkami určenými na reštaurovanie umeleckých diel v nej inštalovaných. Takto sa podarilo nanovo vdýchnuť život obrazu Panny Márie aj drevenému krížiku.

Výnimočnú vzácnosť, relikvie svätých mučeníkov sv. Klementa a sv. Fausty, ukrýva vo svojich útrobách tiež obetný oltár, ktoré so súhlasom nitrianskeho biskupa J. E. Dr. Karola Kmeťku venoval farnosti v roku 1930 žilinský rodák ThDr. Anton Bartošík, vtedajší generálny vikár a veľprepošt nitrianskej diecézy.

V súčasnosti zub času, ale aj necitlivé zásahy človeka, však už pomerne výrazným spôsobom poškodzujú historický objekt kaplnky, a tak pre zachovanie dedičstva predkov budúcim generáciám, je nanajvýš potrebné čo najskôr pripraviť jej dôkladnú rekonštrukciu.

Je dôležité spomenúť, že v súčasnosti medzi obyvateľmi obce zaužívaný názov „Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ vznikol zrejme pod vplyvom rovnako znejúceho nápisu, ktorý pôvodne zdobil strop tohto svätostánku a neskôr sa kvôli neodbornej údržbe stratil pod vrstvami maliarskej farby. Úradný názov kaplnky, zaznamenaný na farskom aj biskupskom úrade, však znie „Kaplnka Prečistého Srdca Panny Márie“.

V najstaršej s ňou súvisiacej zachovanej písomnosti je pritom uvedené, že kaplnku vybudovali k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie, takže polemika vyvstáva aj v otázke, ako by sa mala kaplnka v Hornom Hričove správne nazývať.

Správca dolnohričovskej farnosti v rokoch 1891 - 1916 dp. farár Imrich Čajda pochádzajúci z Dlhého Poľa ako oduševnený vlastenec mal veľmi dobré vzťahy s ľuďmi svojho spoločenstva veriacich a staral sa nielen o ich duchovný život, ale neraz im pomáhal aj v hmotnej núdzi. Nezabúdal pritom ani na hričovských rodákov hľadajúcich prácu a úfnosť v lepšie živobytie svojho pokrvenstva za „veľkou mlákou“ v Amerike.

Udržiaval s nimi neustály písomný kontakt, aby ich posilňoval v nádeji a kresťanskej viere. S významnou osobnosťou slovenských vysťahovalcov P. V. Rovniankom z Dolného Hričova ho dokonca viazalo hlboké priateľstvo, takže keď požiadal o finančnú výpomoc pri oprave a zveľaďovaní farských svätostánkov, dostalo sa mu od Slovákov žijúcich v Amerike štedrej pomoci.

Časť darovaných peňazí poskytol aj pre potreby farského spoločenstva v Hornom Hričove, kde dal postaviť drevený svätý kríž na Záblatí aj obecnom cintoríne, a taktiež prispel i na rekonštrukciu alebo skôr novú výstavbu miestnej kaplnky.

Tento krížik ako nábožensky symbol kresťanskej viery bol pôvodne umiestnený na stene za učiteľskou katedrou miestnej ľudovej školy. Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia však po nečakanej inšpekcii príslušníkov štátnej bezpečnosti museli byť všetky kresťanské symboly z priestorov školy odstránené a zničené. Riaditeľka školy Mária Tarátková ako hlboko veriaci človek, nestotožniac sa s takýmto nariadením, preto v sprievode niekoľkých starších žiakov potajme premiestnila drevený kríž do kaplnky na obecnom námestí.

Na tú dobu nesmierne odvážny počin, ktorým ochránila symbol Ježišovho utrpenia pred zhanobením a znivočením, ju však v konečnom dôsledku zrejme stál učiteľské miesto, keďže v roku 1953 musela údajne bez vysvetlenia opustiť svoje pôsobisko v Hornom Hričove. Drevený krížik sa tak stal vzácnou pripomienkou odvahy a hlbokej kresťanskej viery, ktorú si nábožné spoločenstvo v obci aj dnes nesmierne ctí.

Ďalšie Kultúrne Pamiatky v Regióne

Okrem kaplnky v Hornom Hričove, región ponúka aj ďalšie významné kultúrne pamiatky, ktoré stoja za zmienku:

Súľov-Hradná a Evanjelický Kostol

Obec Súľov-Hradná je známa nádhernými skalami a bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1193. Počiatky Evanjelického zboru v Súľove siahajú do čias šírenia reformácie. V roku 1616 bol postavený kamenný kostol, ktorý patrí medzi najstaršie renesančné protestantské kostoly na Slovensku. V roku 1748 Mária Terézia schválila stavbu nového murovaného kostola, ktorý bol posvätený v roku 1750. Súľovský evanjelický kostol navštevovali ľudia zo širokého okolia.

Hričovský Hrad a Združenie Priateľov Hričovského Hradu

Združenie priateľov Hričovského hradu sa aktívne venuje záchrane hradov Hričov a Súľov, ako aj ďalších historických objektov v regióne. Ich práca zahŕňa murárske práce, konzerváciu, archeologický výskum a organizovanie kultúrnych podujatí. V roku 2021 združenie pribralo pod svoju opateru aj hrad Súľov a stalo sa 50 % vlastníkmi budovy starej školy v Hričovskom Podhradí, kde plánuje vytvoriť múzejné zariadenie.

Dolný Hričov a Rímskokatolícky Kostol

Najstaršou stavbou v obci Dolný Hričov je rímskokatolícky kostol z 13. - 14. storočia. Niektorí ho poznajú aj pod názvom Slovenská sixtínska kaplnka, pretože v ňom mnoho známych autorov zanechalo svoje umelecké diela. Kostol nesie znaky románskeho aj gotického slohu. Kostol i faru dali postaviť pravdepodobne prví majitelia Hričovského hradu. Na vonkajších múroch kostola sú vyryté kratšie latinské texty, maľované dvojkruhy s krížom, v medzikruží sú mená zomretých, ktorí boli popri kostole pochovaní.

Pôvodný kazetový strop bol vyšší ako terajšia klenba. Dôkazom toho sú zvyšky vnútorných malieb, ktoré sa zachovali nad klenbou na povale. Maľby boli čiastočne zreštaurované v roku 1964. Podľa odborníkov, tieto maľby pochádzajú zo 14. storočia a predstavujú fragmenty väčších kompozičných celkov, ako Posledná večera, Nanebovstúpenie Krista, Kristus na Mandorle a pod.

Pod podlahou kostola sa nachádza hrobka, kde pochovali hradné panstvo. V 19. storočí prechádza kostol niekoľkými zmenami. V roku 1827 dostáva kostol kamenný obklad na rohoch a v roku 1820 sa porušuje predtým renesančná úprava kostola prístavbou bočnej lode do kríža. Najpozoruhodnejšou pamiatkou je gotická klenba nad hlavným oltárom. Veža kostola je v pôvodnom tvare, postavená v románskom slohu.

Vnútorné maľby na stenách boli zreštaurované významným slovenským výtvarníkom Vincentom Hložníkom a dnes majú nevyčísliteľnú hodnotu.

Ďalšie Pamiatky v Dolnom Hričove

• Zrúcanina Hričovského hradu (z XIII. storočia)
• Kaštieľ z roku 1556
• Hričovská skalná ihla
• Súľovské skaly

Okrem týchto pamiatok je obec Dolný Hričov spojená s osobnosťou Petra Víťazoslava Rovnianka, ktorý sa narodil v tejto obci a stal sa významným činiteľom v slovenskej komunite v Amerike.

Tabuľka Významných Pamiatok v Regióne

Zachovanie týchto historických a kultúrnych pamiatok je dôležité pre budúce generácie, aby si mohli pripomínať bohatú históriu a dedičstvo regiónu.

tags: #horny #hricov #kostol