Pod južnými svahmi bradlového pásma Kysuckej vrchoviny sa v dĺžke deviatich kilometrov nachádza najvýchodnejšia dolina Kysúc - Vadičovská a na jej konci sa v tvare písmena „Y“ tiahne podhorská obec Horný Vadičov. Leží na 18° 53‘ východnej zemepisnej dĺžky a 49° 16‘ severnej zemepisnej šírky v nadmorskej výške v strede 489 metrov, v chotári 460 až 1000 metrov.
Územie, na ktorom sa obec Horný Vadičov nachádza - údolie Vadičovského potoka, patrí na Kysuciach k najstaršie osídleným oblastiam.
Náboženský život bol vo Vadičove už pred rokom 1520. Fara mala role, ktoré príchodom luteranizmu sa stali majetkom luteránskych kazateľov. Farnosť bola založená 10.2.1789 s tromi filiálkami: Stredný Vadičov, Dolný Vadičov a Pažite. Farský ľud bol katolícky, sčasti tu boli aj židia. Obyvatelia Horného Vadičova boli v 17. storočí protestanti. V 18. storočí (1716) po stavovských povstaniach dochádza k rekatolizácii a obyvatelia vyznávajú katolícku vieru.
História a stavebný vývoj kostola
Prvý kostol bol drevený, strechu mal slamenú a šindľovú a postavený bol v strede obce. Pri kostole sa nachádzala osobitne stojaca veža. Oltár bol zasvätený sv. Františkovi Xaverskému s jednoduchým tabernákulom. Kostol mal zvonicu s tromi zvonmi. Drevený kostol vyhorel a bolo potrebné postaviť nový.
1.6.1802 bol položený základný kameň na stavbu kostola a súčasne i na stavbu rímskokatolíckej školy (terajšia budova obecného úradu). V roku 1803 bol pripravený stavebný materiál a výstavbu kostola realizovali v rokoch 1804 - 1805. Práce organizoval Jozef Pongrác, ktorý patril k rádu trinitárov. Po skončení všetkých teologických štúdií v kráľovskom seminári v Bratislave bol vysvätený za kňaza, od roku 1790 pôsobil vo farnosti Horný Vadičov.
Dňa 2. júla 1806 varínsky dekan Mikuláš Stanček posvätil stavbu kostola. Farnosť vtedy patrila do dekanátu varínskeho archidiakonátu Žilinského a Trenčianskej župy.
Kostol sv. Mikuláša s troma oltármi v gotickom slohu je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená, segmentovo zakončenými oknami a pilastrami s rímskou hlavicou. Vnútorné zariadenie je v historizujúcom slohu. V kostole sa nachádza obraz Immaculaty od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1863.
Ku kostolu patrí malá predstavovaná veža, krytá stanovou skruhou vysoká asi 30 m. Vo veži je i ďalšia vadičovská zvláštnosť - hodiny zhotovené laikom, tunajším rodákom Lukáčom Berešíkom Bôtkom. Tento 72 ročný tvorca ich vyhotovil z rôznych poľnohospodárskych súčiastok. Je to kysucká rarita.
Zaujímavým je i osud zvonov, umiestnených vo veži. Najstarší zvon pochádza z roku 1790 odliaty vo Varíne s nápisom: „Fudit Varne 10. Georg Knobloch Ma Neosol. - Cum impensis suis fieri curavit possesio Felsövadiscov. A. 1790“. Tento zvon cez 1. svetovú vojnu v roku 1916 podarilo zachrániť. Ďalšie tri zvony boli v roku 1916 z veže zhodené a použité na výrobu kanónových hlavní. K zvonu z roku 1790 boli v roku 1924 nainštalované terajšie zvony, zvon sv. Mikuláša z r. 1799 a sv. Martina z r. 1720. Tieto zvony boli premiestnené z veže, ktorá stála pri pôvodnom drevenom kostole. Najväčší zvon je zvon sv. Mikuláša, menší je zvon sv. Martina, tretí zvon sv. Petra a Pavla a štvrtý najmenší je zvon Srdca Ježišovho a Panny Márie.
V roku 1935 bol v kostole premiestnený organ na chór, ktorý za pomoci niektorých miestnych remeselníkov postavil občan Horného Vadičova Lukáš Berešík Bôtek. Stojí za podotknutie, že celú opravu vykonali v tom čase za 3 000 Kčs, i keď niektorí remeselníci ohodnotili tieto práce na 8 000 - 12 000 Kčs.
V roku 1976 zmenil interiér farského kostola akademický maliar Jiří Jelínek z Českého Brodu, ktorý premaľoval celý jeho vnútorný priestor.
Kostol sv. Mikuláša s troma oltármi v gotickom slohu je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená, segmentovo zakončenými oknami a pilastrami s rímskou hlavicou. Vnútorné zariadenie je v historizujúcom slohu.
V kostole sa nachádza obraz Immaculaty od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1863. Na obraze je Panna Mária v ružových šiat a modrého plášťa. Stojí na oblaku. Pod jej nohami sú dvaja anjeli, jeden drží ľaliu, druhý palmový list. Panna Mária je zobrazená ako nepoškvrnená.
V 1. polovici 19. storočia je postavená katolícká fara. Je to empírová jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu. Uprostred priečelia mierne vystupujúci rizalit členený oknami s polkruhovými rímsami.
Organ v kostole sv. Mikuláša
V kostole sa nachádza organ od organára Karla Neussera z Nového Jičína (Neutitschein, CZ) postavený v 80.-90. roky 19. storočia. Má mechanickú traktúru a kužeľkové vzdušnice. Disponuje jedným manuálom a 8 registrami.
Dispozícia organu:
- Manuál (C-f3):
- Salicional 8´
- Gedeckt 8´
- Principal 8´
- Octave 4´
- Gemshorn 4´
- Mixtur 2 2/3´
- Pedál (C-c1):
- Subbas 16´
- Cello 8´
Hracie pomôcky: Manual-Pedal Coppel (spojka I-P 8´)
Kolektívy: Mezzoforte, Fortissimo
Kostol bol postavený v r. 1804-1805, organ pochádza pravdepodobne až zo začiatku 20. storočia (podľa vyjadrenia miestneho organistu) - údaje o presnom roku a opusovom čísle sa nezachovali. Neusser v tomto období postavil aj ďalšie nástroje na území Slovenska s mechanickou traktúrou a kužeľkovými vzdušnicami, pri tých však nemáme k dispozícii presný rok stavby organu.
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti
- Cyprián Šandor, františkán - r. 1789 - 1790, pochovaný je vo Vadičove
- Fulgentius Terlenday, františkán - r. 1790
- Jozef Pongrác - r. 1790 - 1797
- Štefan Daniš - r. 1798 - 1811
- Ján Chládecký - r. 1811 - 1828
- Ondrej Peškovič - r. 1828 - 1843
- Jozef Ján Lelkes - r. 1843 - 1848
- Matiaš Szakat - r. 1848 - 1852
- Martin Žucha - r. 1852, dekan zomrel vo Vadičove
- Ján Lenzel - r. 1866 - 1871
- Pavol Biringer - r. 1871
- Ján Lerch - r. 1871 - 1877, pochovaný je vo Vadičove
- Ján Pokorný - r. 1878 - 1880
- Ignác Lemeš - r. 1880 - 1883
- Juraj Gajdošík - r. 1883 - 1887. Zomrel v Nitre dňa 24.10.1929
- Juraj Prokša - r. 1888 - 1894. Zomrel vo Vadičove v roku 1896
- Anton Berhélyi (Brhel) - r. 1894 - 1899
- Michal Bielk - r. 1900 - 1904
- Andrej Majer (Dlhomír Poľský) - r. 1904 - 1928
- Karol Rumpel - r.1928 - 1929, opäť v rokoch 1931 - 1937
- Ignác Kutiš - r. 1929 - 1937
- Felix Mikuš - r. 1937 - 1938
- Ľudovít Nereča - r. 1938 - 1940
- Pavol Horváth - r. 1940 - 1960
- Vojtech Štrbák - r. 1960 - 1974
- Pavol Majtán - r. 1974 - 1981
- Stanislav Bukovan - r. 1981 - 1997
- Ján Sňahničan - r. 1997 - 2010
- Pavol Mitaš - r.
Obec Horný Vadičov, s celkovým počtom 1550 obyvateľov sa nachádza v okrese Kysucké Nové Mesto.
Základné údaje o obci Horný Vadičov
Úradný názov: HORNÝ VADIČOV
Symboly: Medzi dvoma vetvičkami zo zeme vyrastajúca slnečnica
Poloha: 18° 53‘ východnej zemepisnej dĺžky, 49° 16‘ severnej zemepisnej šírky
Najdlhšia hranica - S Obcou Lysica v dĺžke 5 km
Najvyšší bod: Ľadonhora 999,20 m. n. m.
Najnižší bod: Vadičovský potok na chotári medzi Horným a Dolným Vadičovom 440 m. n. m.
Priemerná nadmorská výška: 489 m
Rozloha: 2 081 ha
Najväčšia vzdialenosť medzi krajnými bodmi sever - juh: 6 km
Najväčšia vzdialenosť medzi krajnými bodmi východ - západ: 5,5 km
Obecné výročia: 2. júl - vysviacka kostola sv. Mikuláša, 6. december - sviatok sv. Mikuláša - patróna nášho kostola
Zaujímavosti o obci: Najstaršie nálezy archeológov: Obranný val na Ľadonhore, Najstarší nález nástroja: Bronzová sekerka, Prvá písomná zmienka: 1385 - Silva Vaditzov
Historické názvy Vadičova: 1419 - Vadycho, 1504 - Felse Wadychov, 1773 - Horný Wadičow
Najstaršie stopy kresťanstva: Pred rokom 1520, Založenie farnosti: 10.02.1789, Prvá škola: 1789
Zavedenie telefonného spojenia: 1938, Zavedenie elektrického napojenia: 1946, Zavedenie plynofikácie: 18.12.1996, Prvý autobusový spoj: 18.12.1949
Dominanty obce: Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1806, Empírová katolícka fara
Rarity obce: Štátna prírodná rezervácia Ľadonhora, 5 chránených líp na miestnom cintoríne, Vežové hodiny z roku 1944