Pravoslávna Cirkev a Jej Sviatosti

Pravoslávna cirkev je kresťanská cirkev, teda sa hlási k učeniu Ježiša Krista, podobne ako iné kresťanské cirkvi napr. katolícka (rímska i grécka), evanjelická, reformovaná.

Pravoslávna cirkev sama seba nazýva jednoducho „Cirkev“, podobne ako Gréci používali v starých dobách slovo „kresťan“, keď hovorili o pravoslávnych. Je to z toho dôvodu, že Pravoslávna Cirkev je organicky tou obcou, to jest ekléziou, ktorá má svoj počiatok v Jeruzaleme v deň Päťdesiatnice pri zoslaní Svätého Ducha. Táto obec zostala nezmenenou počas celej histórie na mnohých miestach spomínaných v Novom Zákone.

Vznik Cirkvi sa uskutočnil v deň Päťdesiatnice na základe prísľubu Spasiteľa Christa pri Jeho Nanebovstúpení. Vtedy zostúpil Duch Svätý na apoštolov, zhromaždených v jednom dome v Jeruzaleme.

„Keď prišiel deň Päťdesiatnice, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2, 1-4).

Zodpovedá pravoslávna Cirkev dnes tej predstave, ktorú poznáme z Nového Zákona a spisov apoštolských mužov o obci apoštolských dôb? Zodpovedá jej do tej miery, do akej dospelý človek zodpovedá svojej fotografii urobenej v detstve.

Príchod Isusa Christa, „keď sa naplnil čas“, bol udalosťou spojenou s určitým termínom od nej sa začína počítanie našej doby (Mt 1, 15). Zostúpenie Svätého Ducha „pri naplnení zasľúbeného“ bolo tiež udalosťou spojenou s určitým termínom, jedinečnou historickou udalosťou (Sk 1, 4). Pre Cirkev to znamenalo zostúpenie „moci zhora“ a „Ducha pravdy“ (Lk 24, 49 a Jn 16, 13). Keď sa o toto opierame, veríme, že v činnosti Cirkvi a obcí vzniknutých neskôr podľa ich viery prebýva milosť Svätého Ducha.

„Keď však príde On; Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy“, takýto bol sľub Christa (Jn 16, 13). Christos mal tak Božskú ako aj ľudskú prirodzenosť - a takáto je aj Cirkev. Podľa svojej ľudskej podstaty je Cirkev vystavená rôznym skúškam, ale má útechu v sľube: „Založím svoju Cirkev a brány pekelne ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). To znamená, že hoci búrky môžu trhať ľudskú podstatu Cirkvi, nemôžu zničiť Cirkev. Ona vydrží, kým Božím riadením vo svete nenastane druhý príchod Isusa Christa.

Veríme, že jedinou hlavou Cirkvi je Isus Christos. V Christovi je Cirkev svätá, lebo je posvätená vykupiteľským dielom Isusa Christa, ktorý je v nej stále prítomný. V Cirkvi pôsobí Svätý Duch, ktorý ju vedie a nás nabáda k bohumilému životu. Pravoslávna Cirkev je teda vnútorne riadená Svätým Duchom a navonok v zhode s učením Isusa Christa a apoštolov podľa svojej tradície je riadená biskupmi.

Každý pravoslávny biskup má rovnakú duchovnú právomoc od apoštolov. Predsa však biskupi majú aj tituly: arcibiskup, metropolita alebo patriarcha. Pravoslávna Cirkev na celom svete je jedna, lebo ma jednotné učenie. Je však podelená podľa území podobne ako národy, ktoré vytvárajú jednotlivé štáty. Jednotlivé správne celky Cirkvi nazývame autokefálnymi - samostatnými alebo autonómnymi - samosprávnymi pravoslávnymi Cirkvami. To znamená, že každá autokefálna Cirkev ma po úradnej stránke svojho predstaveného a nepodlieha pod patriarchu, metropolitu či arcibiskupa, ktorý žije v inom štáte. Neznamená to však, že v každom štáte, kde sú pravoslávni veriaci, majú svoju cirkevnú samostatnosť.

Vierouka Pravoslávnej cirkvi je obsiahnutá vo Svätom písme a Svätej tradícii. Tradícia je zachovaná v živote Cirkvi ako aj v spisoch sv. otcov. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi je založené na pravidlách, ktoré boli prijaté na siedmich všeobecných snemoch, na významnejších miestnych snemoch a na pravidlách, ktoré obsahujú spisy svätých otcov. Najvyšším zákonodarným orgánom spoločným pre všetky pravoslávne cirkvi na svete je všeobecný snem, ktorý je aj ich spoločným putom.

Usporiadanie Pravoslávnej (grécky: ortodoxnej) cirkvi bolo vytvorené v dobe od 1. do 9. storočia. Podľa tohto zriadenia sa kresťania organizujú podľa štátnych území a podľa národov do vlastných miestnych cirkví. Miestne cirkvi sú spojené do jednej Cirkvi všeobecnej (grécky: katolíckej). Do tohto systému všeobecnej cirkvi patrila pôvodne aj rímska cirkev. V nej sa však neskôr vyvíjalo pápežstvo. Zatiaľčo až do 9. storočia sa rímsky patriarchát zúčastňoval všetkých všeobecných snemov a ich uzneseniam sa podriaďoval (napr. 6. všeobecný snem /680-681/ odsúdil rímskeho patriarchu Honória pre herézu monotheletizmu a rímska cirkev sa tomuto rozsudku podriadila), neskôr sa v rímskej cirkvi uplatňovala zásada, že uznesenia všeobecných snemov potrebujú schválenie rímskeho biskupa. Východné cirkvi proti týmto tendenciám vždy protestovali. To viedlo roku 1054 k rozkolu, v ktorom na jednej strane stál rímsky patriarchát a na druhej strane patriarcháty carihradský, alexandrijský, antiochijský a jeruzalemský.

Mapa autokefálnych pravoslávnych cirkví vo svete.

Sviatosti

Sviatosti Pravoslávna cirkev nazýva tajomstvom. Prijímaním svätých tajomstiev sa neuzatvára duchovný život, to nie je jej konečným cieľom. Sviatosti sú iba nástrojom milosti. Ich význam však v Pravoslávnej cirkvi je potrebné správne pochopiť. Po prvé preto, lebo vo sviatostiach hlása realizmus. Verí, že sviatosti nie sú iba božské symboly ale niečo viac. Sú to duchovné dary, ktoré dostávame vnímateľným spôsobom. Po druhé preto, lebo o vnútorné poklady necháva v utajení. Skôr zahaľuje tie skutočnosti, ktoré oproti nej západná cirkev dáva najavo verejnosti a zdržuje sa toho, aby tieto tajomstva právne zadefinovala. Nesnaží sa presne zadefinovať napríklad eucharistiu jednoducho preto, aby z tajomstvo nestalo iba teóriou, ale zachovala svoj pôvodný význam.

Podľa scholastiky „Boh nie je viazaný k sviatosti“, tento výrok pochádza zo západu ale veľmi dobre vystihuje východné zmýšľanie. Človek nie je zbavený tých milosti, ktoré sprostredkujú milosti. Spomeňme si na chromého o ktorom píše svätý evanjelista Ján„Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde“( Jn 5, 1-9). Ježiš uzdravuje chromého priamo bez toho, aby sa dostal do vody. To však neznamená to, že hoci kto môže zanedbať tie pramene milosti, ktoré ponúka cirkev.

Pravoslávna cirkev vysluhuje sedem sviatostí (tajín):

• Krst
• Myropomazanie (birmovku)
• Eucharistiu
• Spoveď
• Kňazstvo
• Manželstvo
• Pomazanie chorých

Eucharistiu vysluhujú pod obomi spôsobmi (telo aj krv), kňazom sa môže stať i ženatý muž, čo sa týka rozvodu, taktiež sú v ňom trochu otvorenejší a birmovanie a prvé prijatie Eucharistie sa vykonáva hneď spolu s krstom. Omšu nazývajú božská liturgia, svätá liturgia alebo jednoducho liturgia.

Rozdiely medzi Pravoslávnou a Rímskokatolíckou Cirkvou

Pravoslávna cirkev vznikla pred takmer 1000 rokmi pri prvom veľkom rozdelení cirkvi. Pravoslávna cirkev nepodlieha pápežovi. Existuje vlastne viac pravoslávnych cirkví (ruská, srbská, rumunská, albánska, česko-slovenská) a každá má na čele patriarchu.

Hlavný rozdiel na vonok trebars medzi katolíkmi a pravoslavnými je v trochu odlišnom slávení liturgie (bohoslužby, cize omse) a trebars v inom uctievani svatych a pod.

Hlavný rozdiel medzi pravoslavím a rímskym katolicizmom, okrem toho, že pravoslavny neuznavaju Petra ako jedineho zastupcu Krista na zemi, je spor o povod Sv. Ducha, ked v katolickom vierovyznani Sv. Duch vychadza z Otca a syna a v pravoslavnom len z Otca. Dalej je to podavanie eucharistie /prijimania/ pod oboma sposobmi - aj malym detom, co este nemali spoved.. Prijimanie u dospelych je ale prisnejsie /asi ako katolicke pred 2. Vatikanskym koncilom/.

Celkovo sa moze zdat ze vo viacerych veciach benevolentnejsi (ako napr. umoznenie sobasit sa viackrat, aj rozvedenym), ale je to cirkev ortodoxna a dodrziavaju zasady evanjelia prisnejsie. Maju prisnejsi a dlhsi post, viacej sviatkov, viacej svatych, ktorych si kazda pravoslavna cirkev vyhlasuje sama. A napr.v Riusku a na Ukrajine nemoze do chramu vstupit zena s nepokrytou hlavou.

Pravoslávni duchovní nežijú v celibáte a majú rodiny. riadi sa podľa juliánskeho kalendára, tj. napríklad Vianoce oslavujú pravoslávni veriaci nie 24. decembra, ale 6.-7. januára, takisto majú o 13 dní posunutu aj Velku noc a pod.

Akurat, co sa tyka obradov, v bledomodrom je to to iste, akurat houby rozumies, lebo je to v starosloviencine, a vsetko sa min. trikrat opakuje, kazdy obrad, vela sa stoji alebo klaci, takze "omša", resp. po "ich"- liturgia, trva aj vyse 2 hodin...

Ale aj sväti su ti isti, akurat maju napr. ine mena...na Vianoce nosi darčeky "Isusko" a Mikulaš je sv. Nikolaj...

Pravoslávna cirkev, ktorá na Slovensku nemá hlboké kultúrne korene, môže cestovateľov prekvapiť svojou liturgiou, názvoslovím i zvykmi.

Medzi „Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou nie je nejaká teologická nejednota, ale hierarchická nejednota“. Poukazuje na to, že pravoslávni majú zachovanú apoštolskú postupnosť, uznávajú sviatosti a v ich Eucharistii je prítomný Ježiš.

Tabuľka rozdielov medzi Pravoslávnou a Rímskokatolíckou Cirkvou:

tags: #pravoslavna #cirkev #tajiny