Lesy boli odjakživa miestom tajomna. Sú to živé organizmy plné neviditeľných pohybov, zvukov a tieňov, ktoré dokážu zmiasť aj tých najskúsenejších návštevníkov. Sú to miesta, kde sa podľa miestnych povestí zjavujú duchovia nepochovaných mŕtvych, kde sa kmeňom stromov rinie krv, kde miznú ľudia bez stopy alebo kde sa z temnoty ozývajú zvuky, ktoré nemožno pripísať žiadnemu známemu živočíchovi.
Na svete sa deje mnoho nevysvetliteľných vecí a udalostí. Niekedy mám pocit, že nie sme úplne sami, ani v prázdnej miestnosti. Stávajú sa záhady rôzneho typu. Ľudia najčastejšie vidia nezvyčajné veci, obrysy alebo záhadné tiene. Doteraz nie je vylúčené, avšak ani dokázané, či existuje aj iný ako ten náš pozemský život. Lenže kam sa potom vytratia všetky mŕtve duše, či nevyčerpateľné energie ľudí? Možno si vravíte, že je to všetko len nejaký výmysel, ale podľa čoho by tieto príbehy, historky, filmy a povery vznikli? Predsa, každá paranormálna záhada či udalosť musí mať nejaký reálny základ.
Ak aj vy ste milovníkom paranormálnych javov, tak si prečítajte o príbehoch a udalostiach, ktoré sú dodnes nevysvetliteľné a naďalej zostávajú záhadami. Spoznajte strašidelné miesta, z ktorých vám nabehnú zimomriavky. Zoznámte sa s najväčšími vrahmi, nadpozemským životom, alebo si prečítajte o záhadných zmiznutiach. Záhady zeme a celého sveta máte ako na dlani. Spoznajte tajomstvá a najväčšie záhady ľudstva. Určite si spomeniete aspoň na jednu udalosť, ktorú si nedokážete dodnes vysvetliť. Ak sa nejaká zo záhad nestala práve vám, tak ste aspoň raz o nejakej tej záhade o strašidelných duchoch či zvláštnych zmiznutiach určite počuli.
Žiadne zdroje neponúkajú toľko strachu a záhad ako samotný život. Zistite, ako sa zmenili životy niektorých ľudí zo dňa na deň a stali sa tak námetom na strašidelný film.
Krvavé Šenky: Desivé miesto neďaleko Nitry
Nad Nitrou sa nadnášajú gigantické mračná, ktoré mesto ponoria do absolútnej čierňavy. Je krátko po pol noci. Taxikárovi Tomášovi sa v aute odstavenom na parkovisku pomaly zatvárajú oči. Po niekoľkých hlasných zívnutiach sa rozhodne hodiť si krátkeho šlofíka. Tak ako každý pracovný deň v tejto neskorej hodine totiž nemá žiadnych klientov, ktorých by mohol zviesť. A aj tak, keď niekto zavolá, veľmi rýchlo ho z driemot prebudí piskľavý hlas dispečera sprevádzaný hlasným šumom vysielačky.
Prejde možno tridsať minút a vysielačka sa ozve. Konečne má po dlhšom čase nudy zákazníka. Čaká ho pomerne dlhá cesta až do Hlohovca. Keď opúšťa prečiarknutú tabuľu s nápisom Nitra, oblohu prereže na polovicu obrovský blesk. Začne liať ako z krhly. Pomaly a opatrne si reže autom zákruty a míňa kruhové objazdy.
Cesta Taxikára vynesie až do dlho rokov opustenej osady - Krvavých Šenkov. O to viac ho prekvapí, keď v nej pri ceste uvidí stáť a stopovať mladú ženu. Opatrne spomalí, otvorí okienko a premeria si ju rýchlym pohľadom. Stopárka má na sebe do nitky premočené biele šaty a zo svetlých vlasov jej stekajú vodopády dažďovej vody. „Preboha, čo sa Vám stalo? Nastúpte si,“ zľutuje sa nad ňou Tomáš a ona len veľmi tichým hlasom poďakuje. Auto rýchlo zvrtne, aby sa vrátil do naspäť do Nitry a oznámi dispečerovi, že počas cesty natrafil na ženu, ktorá zjavne potrebuje pomoc. Poprosil ho, aby hlohoveckú adresu vzal niekto iný, lebo ju urgentne vezie do nemocnice. „Slečna, ste zranená?“ spýta sa ženy taxikár popritom ako si prezerá jej odraz v spätnom zrkadle. Stopárka neodpovedá. „Slečna?“ opýta sa znovu a otočí sa, aby ju dotykom prebudil. Zježia sa mu všetky vlasy. Zadné sedadlá auta sú prázdne. Šokovaný z toho, čo sa práve stalo zastaví auto na krajnici cesty a rozsvieti v ňom, aby sa presvedčil, že nesníva. Je hore, nebol to len sen. Keď sa zahľadí na zadné sedadlá uvidí na nich mláku. Zodvihne vysielačku, aby opäť kontaktoval dispečera. „Asi sa mi to tu predĺži, na dnes končím. Aj tak nie je koho poriadne voziť,“ oznámi mi mu, ale neprizná, čo sa práve stalo, aby v očiach kolegu nevyzeral ako blázon.
Toto je len jedna z mnohých známych temných historiek, ktoré sa spájajú s osadou Krvavé Šenky. Najstaršie z nich sa datujú už od 14. storočia, keď mal na tomto mieste stáť hostinec. Hovorí sa, že bohatým pocestným dali najprv najesť, napiť a potom ich podrezali, alebo ich prípadne ponúkli už otráveným vínom.
Príbehy o Krvavých Šenkoch pokračovali aj štyri roky pred koncom 20. storočia, keď sa mal na tomto mieste deliť lup z najväčšej bankovej krádeže našej krajiny. Pravda však je, že tieto historky neboli nijako zadokumentované, a preto sa nedá dokázať, ktoré z nich sa aj naozaj stali a do akej miery ich prikrášlili poverčiví ľudia.
Keďže ma najviac upútala najrozšírenejšia historka z Krvavých Šenkov - o taxikárovi a miznúcej žene, rozhodnem sa, že toto miesto navštívim za rovnakých podmienok, aké sa v nej opisujú. Do opustenej osady si to preto namierim počas daždivého večera.
Navigácia ma nasmeruje, aby som do Krvavých Šenkov išiel cez Lehotu, pretože túto trasu vyhodnotí ako najkratšiu. Problém nastane, keď ma navedie na poľnú cestičku, ktorej terén nie je práve prispôsobený na moje auto. Keďže som od cieľa len tri kilometre, rozhodnem sa to risknúť. Keď sme prechádzam po zablatenej poľnej cestičke obklopenej stromami, ktorými lomcuje vietor, cítim sa ako v skutočnom horore. Akonáhle prejdem určitý bod cesty, vypadne mi signál. Cesta sa podľa všetkého nemá nijako rozdeľovať, a tak aj napriek strate navigácie pokračujem v tomto utrpení. Nie nadlho. Po prejdení ďalších metrov je terén natoľko premočený, že už takmer úplne strácam kontrolu nad vozidlom. V šmykoch sa pohybujem zo strany na stranu poľnej cestičky, až nakoniec auto úplne zastane. Nachádzam sme sa uprostred ničoho, v šere, bez signálu s úplne zaboreným autom v halde blata a mláky. Už predtým neznesiteľný dážď ešte zosilnie.
Strašidelné príbehy z celého sveta
NEW YORK - Či už veríte v duchov alebo nie, z nasledujúcich príbehov o paranormálnych javoch vám nabehne husia koža. Ľudia porozprávali o svojich strašidelných zážitkoch, kedy prišli do kontaktu s neľudskými entitami. Moderátor podcastu "Monsters Among Us" Derek Hayes pre magazín TODAY prezradil pár strašidelných príbehov, o ktoré sa s ním podelili jeho hostia. Každý týždeň vraj dostáva stovky hovorov z celého sveta.
"Ale raz za čas sa niekto ozve s jedným z osobných príbehov. Jeff, obyvateľ Daytonu v štáte Ohio, sa viezol autom so svojím trojročným synom Milesom, keď prechádzali okolo cintorína. Bol to skromný cintorín len s kvetmi a malými tabuľkami. Keď išli okolo, Miles, ktorý si veselo spieval, sa náhle zastavil, ukázal na cintorín a zvolal: "Pozri sa na všetkých tých ľudí!" Jeff sa otočil, aby sa pozrel, ale nevidel nikoho. Zmätený sa spýtal syna, o čom to hovorí. "Všetci tí ľudia tam. Určite je tam veľa babičiek," odpovedal chlapček. Jeff priznal, že mu v tej chvíli prebehli zimomriavky po chrbte. Miles ďalej prezradil, že ľudia, ktorých videl, stáli a pozerali sa dole na trávu.
Neskôr v ten istý deň, keď Miles pozeral televíziu, sa otočil k otcovi a povedal: "Vieš, neboli nažive." Jeff si myslel, že chlapec hovorí o rozprávke, ktorú práve sledoval a spýtal sa, čo tým myslel. "Tí ľudia, ktorých sme videli.
Andrew a jeho manželka Abby Bordenová boli 4. augusta 1892 brutálne zavraždení v ich dome Fall River v Massachusetts. Hoci vražda nebola koncom 19. storočia nezvyčajná, skutočnosť, že boli ubití na smrť sekerou a hlavnou podozrivou bola ich 32-ročná dcéra Lizzie Bordenová, určite áno. Zločin a súd, ktorý nasledoval, sa dostali na titulky po celom svete. Dom Bordenovej, ktorý teraz slúži ako nocľaháreň a múzeum, priťahuje milovníkov histórie a vzrušenia, ktorí sa prichádzajú presvedčiť, či sú povesti o tom, že v dome straší, pravdivé.
"Keď som tu začala pracovať, bola to skôr historka. Nezaujímala som sa o paranormálne javy," uviedla realitná maklérka a sprievodkyňa v dome Suzanne Johnová. Všetko sa však zmenilo po tom, čo zažila niekoľko nezvyčajných udalostí. "Hostia nám hovorili, že počujú smiech a hru uprostred noci, veci sa pohybovali." Johnová dokonca sama zažila niekoľko nevysvetliteľných vecí, napríklad, že raz objavila hračky roztrúsené po miestnosti, v ktorej nikto nebol.
V predvečer výročia vraždy Andrewa a Abby Suzanne spolu s ďalšími dvomi sprievodcami v dome pocítili náhlu ostrú, prenikavú bolesť v ľavých očiach - presne na mieste, kde Borden utrpel smrteľné zranenia. Snáď najdesivejší je však príbeh o sprievodkyni v dome, ktorá požiadala svoju skupinu, aby pred začiatkom prehliadky vypli svoje mobilné telefóny. O chvíľu jednej návštevníčke zazvonil mobil.
Marty bola v 90. rokoch ešte dieťaťom. Bola veľkou fanúšičkou Edgara Bergena a jeho bábiky, Charlieho McCarthyho. V epizóde podcastu uviedla, že jej otec natrafil na bruchovraveckú bábiku, keď sa túlal po malom obchode neďaleko Santa Rosy v Kalifornii a rozhodol sa ju kúpiť na jej narodeniny. So smiechom priniesol bábiku domov svojej dcére. Tá sa veľmi potešila. Onedlho sa však začali diať zvláštne veci. Hoci je to nemožné, pretože hlava bábiky bola vyrobená z tvrdého plastu, Marty tvrdí, že jej výraz sa menil, vrátane jej úsmevu. Rodina sa začala báť, a tak ju väčšinu nocí zatvárali do skrine.
Raz v noci ich zobudilo klepanie krokov v obývačke. Keďže si mysleli, že je to pes alebo iný člen rodiny, išli sa pozrieť. Potom sa začali diať ďalšie zvláštne udalosti. Kým bola Marty s otcom preč, jej strýko bol v dome sám. Povedal, že počul Martynho otca volať jeho meno z obývačky, hoci nebol doma. Keď sa išiel pozrieť, opäť uvidel len bábiku položenú na gauči.
"Celá naša rodina sa bábiky dosť bála. Počuli, ako volá ich mená a my sme počuli v noci kroky. Tak sme sa rozhodli, že sa jej musíme zbaviť," uviedla mladá žena. Dali ju na gril, no čakalo ich nepríjemné prekvapenie. Bábika vôbec nezačala horieť. Pokúsili sa ju preto rozrezať nožom, no opäť neúspešne. Nakoniec ju vyhodili do smetného koša. Napriek tomu, že smetiari nádobu vyprázdnili, o pár dní neskôr bola bábika späť v nej. Aby sa jej zbavili, vykopali na dvore jamu a naplnili ju cementom.
O svoj príbeh sa podelil aj muž menom Joe, ktorý sa koncom 90. rokov presťahoval z Kalifornie do Georgie. O niečo neskôr sa jeho brat presťahoval do Peach State a prenajal si starý dom postavený v roku 1800. O chvíľu neskôr, keď niesol veci do spálne, Joe počul šepkanie. "Hlasné šepkanie, takmer hádka, medzi dvoma ľuďmi, ktorí akoby sa vznášali v hornej časti stropu miestnosti." Joe vybehol z izby a spýtal sa brata, či aj on cíti niečo v dome. Tiež pociťoval nepríjemnú atmosféru, ale ubezpečil Joea, že všetko bude v poriadku.
To sa však zmenilo vo chvíli, keď začal po zabývaní sa zažívať nezvyčajné udalosti. Najznepokojujúcejšie však bolo, že Joeovu malú neter našli túlať sa samu po rušnej ceste s rukou vo vzduchu. Štvorročné dieťa jeho brata vysvetlilo, že išlo na prechádzku so starou dámou, ktorá žije v dome. Vzhľadom na to, že vchodové dvere boli príliš ťažké na to, aby ich dievčatko otvorilo samo, nikto nechápal, ako mohlo opustiť dom. Podľa Joea neter povedala: "Stará pani otvorila dvere, potom sme pohladkali psa a išli sme na prechádzku." Joe verí, že jeho neter nemala dôvod klamať.
Ohio State Reformatory v Mansfielde je známe tým, že je miestom, kde sa odohráva dej filmovej klasiky Vykúpenie z väznice Shawshank. Ale stará väznica, ktorá bola zatvorená v roku 1990, má tiež strašidelnú povesť. Podľa spisovateľky a vyšetrovateľky paranormálnych javov Theresy Argieovej sa vo väznici s najvyšším stupňom stráženia odohrali niektoré z najohavnejších zločincov, vraždy samovraždy a iné násilné udalosti. "Väznica bola svedkom neuveriteľnej vlny násilia, ktorá ňou prechádzala takmer od začiatku. Viete si predstaviť, prečo by na takomto mieste strašilo. Ďalším duchom, ktorý má obývať bývalú väznicu, je žena, ktorá sedí vo väzenskej kaplnke a plače.
"Keď sa priblížite k tejto žene sediacej v lavici, zmizne. Iní ľudia ju videli kráčať," priblížila Argieová. Väznicu však okupuje aj zlá entita, ktorá jej údajne nadávala. Vyšetrovateľka sa podľa vlastných slov začala naozaj báť až vo chvíli, keď temná entita nasledovala jej partnerku domov.
Lesy opradené hrôzou
V roku 1878 bol zákonom vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Anglickí kronikári sa však o lese Epping zmieňovali už skôr. Pocestných tu mordoval bandita Turpin, skrývali sa tu ranení vojenskí dezertéri. Pri prechádzke porastom, ktorý je asi dvakrát väčší ako Klánovický les, tu vraj môžete počuť ich bubny a stonanie. Majú v nich krvácať stromy, blúdiť duše nepochovaných. Navštívte lesy obostreté desivými historkami, tajomstvami i zle ušitými modernými sci-fi záhadami.
Vyberte sa s nami do najstrašidelnejších lesov sveta - od prekliateho Hoia Baicu v Rumunsku, cez záhadami opradený Pine Barrens v New Jersey, až po japonskú Aokigaharu, známejšiu ako Les samovrahov.
Ostrov Poveglia: Ostrov smrti a duchov
Obľúbená destinácia Slovákov skrýva aj jedno z najdesivejších miest histórie. Na prvý pohľad to možno tak nevyzerá, no na severe Talianska sa nachádza jedno z najstrašidelnejších miest sveta. Ostrov Poveglia má za sebou pohnutú minulosť. Slúžil totiž ako karanténny ostrov pre ľudí, ktorí boli nakazení morom. Prezývajú ho tiež Ostrov smrti či Ostrov duchov. Poveglia leží neďaleko Benátok v Benátskom zálive, len niekoľko minút cesty od námestia svätého Marka. V 14. V 18. storočí sa totiž stal karanténnym miestom pre nakazených morom, cholerou alebo ďalšími infekčnými chorobami, a len málokto sa z neho vrátil živý. Napriek tomu, že Poveglia je rozlohou maličký ostrov, v masových hroboch tu zahynulo údajne 160 000 ľudí. Väčšina tiel bola spopolnená.
To však nie je všetko. Počas 20. storočia tu vznikla liečebňa pre psychicky chorých. O tých sa podľa dobových zdrojov „staral“ krutý lekár, ktorý na nich vykonával experimenty s lobotómiou, píše portál iDNES.cz. Na tieto zákroky používal vŕtačky, kladivá či sekáčiky. Minulosť plná násilia a smrti dala vzniknúť celému radu legiend o zástupe duchov, ktorí ani po smrti nenašli pokoj a teraz blúdia po ostrove. Najčastejšie spomínaným duchom je Malá Mária, jedna z obetí morovej rany z 18. storočia. V roku 1968 bola liečebňa zatvorená a odvtedy ostrov pustne.
Oravský hrad: Domov duchov a paranormálnych javov?
Vedeli ste o tom, že na Oravskom hrade straší? Táto povera o hrade koluje už pár desaťročí. Návštevníci, ale aj pracovníci hradu často rozprávajú svoje strašidelné historky o Oravskom hrade. Oravský hrad láka návštevníkov nielen vzhľadom na svoju históriu, ale aj v súvislosti so svojou netypickou a tajomnou atmosférou. V poslednom období sú populárne nočné prehliadky hradu, ktoré sú spestrené strašidelnými divadelnými predstaveniami. Vyskytujú sa na hrade skutočne duchovia, tak ako sa povráva? Oravský hrad je jeden z najnavštevovanejších hradov na Slovensku. Môžeme hrdo povedať, že je aj jeden z najkrajších.
Prvé zmienky o tajomnom Oravskom hrade pochádzajú už z roku 1267. Na hrade sa vystriedalo množstvo panovníkov, no najznámejším panovníkom, ktorý na hrade žil, bol Juraj Turzo.
Po vymretí rodu Turzovcov hrad nemal stálych majiteľov, ktorí by sa oň dobre starali. O pár storočí neskôr Oravský hrad postihlo veľké nešťastie. V roku 1880 vyhorel a zostala v ňom typická pochmúrna atmosféra, ktorá sa stala lákadlom pre rôznych režisérov a filmárov. Na hrade sa nakrúcali známe rozprávky, ako napríklad Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš alebo Princezná a žobrák.
Zaujímavé je, že v roku 1922 sa na hrade natáčal nemecký film Upír Nosferatu. Tento horor o upírskom grófovi bol natočený na motívy románu Brama Stokera Dracula.
Hororovým filmom sa hrad len začal stávať slávnym. Historky a svedectvá ľudí o duchoch žijúcich na Oravskom hrade sa veľmi rýchlo rozšírili do sveta. Oravský hrad sa stal lákadlom pre zahraničných výskumníkov. V roku 2008 uskutočnilo šesť špecialistov na Oravskom hrade výskum, ktorý mal potvrdiť prítomnosť paranormálnych javov na hrade. Pomocou tepelných prístrojov skúmali paranormálnu aktivitu a zaznamenávali aj zvuk. Lovci duchov mali pri svojom pobyte na hrade počas výskumu neustále pocit, že sa okolo nich pohybuje niečo neopísateľné a neživé. Vnímali rôzne tiene a počuli zvuky, ako napríklad nevysvetliteľné otváranie dverí a vŕzganie. Jedna výskumníčka tvrdila, že pred jej tvárou sa akoby niečo objavilo a chcelo ju zastaviť. Iní vedci na základe tepelnej energie potvrdili, že sa niečo okolo nich v priestore prechádza. Tento výskum potvrdil na Oravskom hrade paranormálne javy.
Okrem amerických výskumníkov majú s paranormálnymi javmi na hrade skúsenosti aj zamestnanci a návštevníci hradu. Pracovníci múzea sa radi delia o príbeh o pohybujúcom sa svetle. Jedného dňa jeden zo zamestnancov počas nočnej služby zazrel v okne hradu pohybujúce sa svetlo. To, čo videl, mu pripomínalo pohybujúcu sa postavu, ktorá nesie rozsvietenú sviečku. No jeho druhý kolega, ktorý s ním mal službu, v tú noc nič zvláštne nepostrehol. Tento zvláštny jav sa objavil v najstaršej časti hradu.
Neraz majú v rôznych častiach hradu zmiešané pocity. Pracovníci a návštevníci veria, že na hrade strašia duchovia osôb, ktoré tam v minulosti žili. Týmto duchom po čase priradili aj identity. Najznámejším „duchom“, ktorý na hrade žil, bola Biela pani. Biela pani bola manželkou rytiera Donča. Rytier Donč jej odsekol na Dušičky ruku - a preto Biela pani žila iba do Kvetnej nedele.
Okrem Bielej panej sa na hrade vyskytovala aj Čierna pani. Čierna pani bola manželkou známeho panovníka Juraja Turza. Táto pani vraj prebýva na hrade v tzv. čiernej kuchyni, ktorá je pomenovaná podľa nej. Kuchyňa je však verejnosti, bohužiaľ, neprístupná. O Čiernej panej kolujú aj historky, že sa dodnes prechádza po hrade s lampášom v ruke a kontroluje svoje majetky.
Ďalším strašidelným miestom nachádzajúcim sa na hrade je stredné nádvorie, ktorého súčasťou je aj hradná studňa. Studňu dal vyhĺbiť František Turzo už v polovici 16. storočia. Toto nádvorie a studňa sú tajomným miestom. Keď na nádvorí pobudnete dlhší čas v tichu, môžete započuť plač a náreky. Komu tieto náreky patria, je ťažké odhadnúť.
Výskum amerických lovcov duchov a svedectvá pracovníkov potvrdili to, čoho sa mnohí obávali. Na Oravskom hrade sa nachádza naozaj niečo paranormálne a tajomné.
Zaujímavosti o Oravskom hrade:
- Najvyššia časť Oravského hradu sa týči do výšky 112 metrov nad hladinou rieky Orava.
- Hrad tvorí 155 miestností, no nie všetky sú sprístupnené verejnosti.
- Nečakânô Keď si vyšliapete hore-dolu celý Oravský hrad, budete mať za sebou 754 schodov.
Ďalšie slovenské legendy
Oravský hrad a stávka s čertom
Krásny Oravský hrad sa nachádza v obci Oravský Podzámok a postavili ho v 13. storočí. A podľa legiend mal v jeho stavbe pazúry sám diabol. Príbehy hovoria, že sa istý Marek prechádzal po Orave a do oka mu padlo majestátne bralo. Povedal si, že aj keby mu mal pomáhať sám Satan, tak na ňom postaví hrad. Hneď ako tie slová vyslovil, stál vedľa neho démon, ktorý sa ponúkol, že hrad postaví. Nie však zadarmo.
Od mládenca si za odmenu vypýtal jeho dušu, pre ktorú si príde presne v deň, keď Marek oslávi 77. narodeniny. Mladíkovi sa do zdalo ako dobrý obchod, veď 77 rokov bolo ešte ďaleko a vidina nádherného hradu s priestrannými komnatami bola až príliš lákavá.
Čertovi však povedal, že hrad musí byť hotový za sedem dní a sedem nocí. Pekelník sa pustil do práce, ktorá mu šla od ruky. Marek však pri pohľade na vznikajúci hrad oľutoval, že predal svoju dušu, a hľadal spôsob, ako by zo stávky vykĺzol. Začal sa modliť k Bohu o pomoc, a ten ho naozaj vyslyšal. Na sklonku siedmej noci už ostávalo k hradu priniesť len tri posledné balvany.
Keďže však boli veľmi ťažké, démon ich vliekol veľmi pomaly, až zakikiríkal kohút, ktorý ohlásil nový deň. Čert tak stávku prehral. Marek si tak ponechal dušu a do lona mu padol aj hotový hrad.
Zámok Topoľčianky a duch Alžbety Rákociovej
Nádherný zámok v Topoľčiankach nie je lákadlom len pre turistov, ale aj pre mnohých milovníkov záhad či samozvaných lovcov duchov. Podľa nich totiž ide o zámok, v ktorom prebývajú nadprirodzené sily. Konkrétne sa v jeho chodbách zjavuje duch krásnej mladej ženy.
Je ňou Alžbeta, dcéra grófky Alžbety Rákociovej. Tento prízrak však nerobí nič desivé, neštrngá reťazami ani nevydáva strašidelné zvuky. Naopak, k ľuďom sa správa veľmi milo a nikomu neubližuje.
Alžbeta na hrade žila v 17. storočí. Keď mala 13 rokov, vydala sa za Adama Erdödyho, ktorého veľmi milovala. Ten ale čoskoro zahynul v bojoch s Turkami a Alžbeta si musela proti svojej vôli vziať jeho brata. Ich manželstvo však nebolo šťastné.
Alžbeta bola známa aj svojou láskavosťou a dobrými skutkami. Po hrade sa prechádzala v bielych šatách a často prepadala zármutku nad stratenou láskou. Z toho jej napokon puklo srdce, keď mala len 33 rokov.