Hory majú v Biblii špeciálne postavenie. Sú miestami, kde sa Boh zjavuje, kde sa dejú dôležité udalosti a kde ľudia nachádzajú útočisko a inšpiráciu. V tomto článku preskúmame niektoré z najvýznamnejších biblických hôr a ich symbolický význam.
Ararat, pohľad z Jerevanu
Ararat: Miesto Noemovej Archy
Biblický príbeh o Noemovej arche a potope sveta pozná zrejme každý. A pravdepodobne mnohí vedia, že Noe pristál podľa Biblie práve na úpätí hory Ararat (5137 m). Zmienka o Noemovej arche práve preto slúži ako dobrý záchytný bod pre tých, ktorým by Ararat nič nehovoril. Je to na úplnom východe Turecka, v oblasti, ktorá je nazývaná aj turecký Kurdistan. Ararat je tak najvyššou horou Turecka a celej Arménskej vysočiny. Ten sa nachádza v krajine večného snehu a ľadu, vo výške 5137 metrov.
Či je príbeh Noemovej archy skutočný alebo nie, to rozhodne riešiť nechcem. Mne však stačil nato, aby som horu Ararat zaradil ako jeden zo svojich životných cieľov. V samotnom meste nie je nič zaujímavé, niekto by ho mohol dokonca nazvať dierou v nehostinnej krajine. Na kopci len približne šesť kilometrov za mestom sa nachádza jedna z najkrajších pamiatok východného Turecka - Ishak Pasha Sarayi. Možno povedať pevnosť a palác v jednom.
Pre správne vykreslenie situácie treba spomenú aj fakt, že v okolí hory Ararat sa v minulosti odohralo veľa dramatických príbehov, ktoré s biblickou romantikou nemajú nič spoločné. Takéto príbehy sa tu vlastne dejú dodnes. Tento vyhasnutý vulkán (naposledy činný v r. 1840) nebola nikdy len obyčajnou horou. Už preto nie, lebo sa nad okolitý horizont vypína do výšky 5137 metrov a neďaleký Malý Ararat, oddelený horským sedlom Sarda-Bulok, sa ako menšia dvojička týči do výšky 3 896 metrov. Úchvatný pohľad. Pritom obe hory sa nachádzajú na úplnom východe Turecka, len niekoľko desiatok kilometrov od hranice s Arménskom a Iránom.
V nedávnej minulosti, až do 1. svetovej vojny bolo toto dnešné územie Turecka obývané najmä Arménmi. Počas Arménskej genocídy, ktorú na arménskom národe spáchali Turci v rokoch 1915 - 1918 a dodnes je predmetom trpkých sporov, táto oblasť dokonale zmenila etnické zloženie. Arméni boli doslova vyhladení. A tak sa dnes príslušníci tohto starého národa na siluetu Araratu nostalgicky pozerajú len spoza hranice, pričom z hlavného mesta Jerevanu je vidno siluetu hory ako na dlani. Arméni považujú za svoju česť a otázku prestíže vystúpiť na vrchol Araratu.
Samozrejme, na Ararate sme Arménov stretli. Chlapi, určite vyše päťdesiatky si prišli splniť sen. Štyria z nich, hoci arménskej národnosti už žijú v Rusku, no jeden stále ako horal v arménskych horách. Museli tak najprv do Arménska pre priateľa a potom do Turecka cez Gruzínsko. Nikto z nich sa však na nič nesťažoval a ako povedali: „Politika na hory nepatrí, tu sme si všetci rovní“. Dobre som však videl to vzrušenie v očiach a tvrdohlavosť s akou sa pohybovali vo vysokej nadmorskej výške, v snehu a mraze. Napriek tomu, že traja z nich fyzicky vôbec nestíhali, dokázali sa vyhecovať a na vrchol sa skutočne dostali. Arménsky horal však po kameňoch skákal ako kamzík. Mal som dojem, žeby dokázal na vrchol vybehnúť.
Vráťme sa však ešte k Noemovej arche, ktorá stála na začiatku nášho rozprávania. Bol, či nebol Ararat miestom, kde pristál Noe? Na samotnom Ararate sa zatiaľ žiadne hodnoverné dôkazy nenašli. Viacero senzácie chtivých podvodníkov už na hore v minulosti v rôznych jaskynných výklenkoch podhodilo a následne „náhodou“ objavilo staré, niekoľko tisícročné drevo. Tomu však neverili ani miestni sprievodcovia, ktorí na hore poznajú doslova každý kameň. V roku 1987 však turecká vláda založila prírodnú rezerváciu Noemovej archy /Noah's Ark National Park/ v horách neďaleko Araratu.
Na základe leteckých záberov z tejto oblasti a následného výskumu tu boli objavené skamenelé pozostatky obrovskej antickej lode v nadmorskej výške 1900 metrov. Samozrejme, tento objav alebo teória sa stretli vo svete s množstvom pochybností najmä z radov vedcov. Či je to pravda alebo nie, nechajme na každého osobný názor. Objav však svoj účel splnil a dostal túto bohom zabudnutú časť Turecka aspoň na čas na popredné stránky svetových médií. A ak by to aj bola pravda a legendárna Noemova archa by skutočne odpočívala v horách neďaleko Araratu tak dobre, bol som tam.
Treba povedať, že výstup na najvyššiu tureckú horu Ararat nie je technicky príliš zložitý. Ide o takzvaný "choďák". Stačia mačky, cepíny, najlepšie miestny sprievodca a kondícia. Hneď na začiatku nás auto vyviezlo kúsok nad dedinu Eli, do výšky asi 2 200 m. Do prvého základného tábora C1 nás čaká asi tisíc metrov vcelku v pohodlného stúpania, ktoré zaberie asi 4 hodiny chôdze. Po ceste prechádzame okolo stanov pastierov, kde si dávame čaj a osvieženie.
Ráno sme vyrazili do ďalšieho výškového tábora C2 vo výške cca 4 200 m. Čaká nás približne stúpanie tisíc metrov. Čo zaberie asi 4 až 5 hodín pokojnej chôdze. So zvyšujúcou sa nadmorskou výškou pribúda kamenia a kamennej sutiny. Všetci sme drkotali zubami a na cestu vyrazili so zalepenými očami za tmy s čelovkami na hlave. Mráz bol nemilosrdný a čoskoro nás všetkých prebral k životu. So stúpajúcou nadmorskou výškou vzduch redol a nadýchnuť sa bol čoraz väčší problém.
Začínali sa aj prejavovať prvé príznaky výškovej nemoci a fyzickej námahy. Mnohým sa točila hlava a rýchlo ubúdali fyzické sily. Ale s tým zrejme každý rátal, každý mal dostatok skúsenosti. Každý si dokázal rozložiť sily a bojovať. A tak sme sa na vrchol dostali všetci. Hoci bola riadna fujavica a výhľad iba na niekoľko metrov, boli sme na vrchole bájneho Araratu. Smola bola v tom, že o celý čas som videl iba mlieko. Totálna hmla. Aj vrcholové fotky budia dojem, že som bol pred bielou plachtou vo fotoštúdiu. Žiaden výhľad, žiadna panoráma. Škoda, no nevadí.
Videli sme síce len jeden druhého a vrcholovú značku, no ovládol nás pocit veľkého šťastia.
Sinaj: Hora Zákona
Mojžiš prijíma zákon na Sinaji
Ďalšou významnou horou v Biblii je Sinaj. Asi dva mesiace po odchode z Egypta prišiel izraelský národ k hore Sinaj. Boh povedal Mojžišovi, že ak ho Izraelci poslúchnu, urobí z nich vyvolený národ a budú mať s ním špeciálny vzťah. Iba Mojžiš sám mohol vystúpiť na svätú horu, aby si vypočul Božie slová. Boh dal Mojžišovi desať pravidiel, alebo 'prikázaní', ktoré mali ľudia dodržiavať, aby ostali blízko Bohu.
Počas toho, ako Boh hovoril k Mojžišovi na hore, hrmelo, blýskalo sa a dymilo. Ľudia boli vydesení. Ale Mojžiš im povedal, aby sa nebáli. Boh chcel, aby ľudia poznali jeho pravidlá, aby vedeli rozpoznať dobré od zlého a ostali blízko pri ňom.
Desatoro prikázaní
- Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
- Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.
- Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha!
- Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh!
- Nezabiješ!
- Nescudzoložíš!
- Nepokradneš!
- Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
- Nepožiadaš dom svojho blížneho!
- Nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho služobnicu, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu!
Hora Sinaj, spomínaná v Tóre, Biblii a Koráne je posvätným miestom židovskej, kresťanskej, ale aj islamskej tradície, podľa ktorej zoslal Boh Mojžišovi desatoro prikázaní. Kláštor svätej Kataríny je zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je najstarším kresťanským kláštorom na svete (aj keď si tento titul nárokuje aj neďaleký kláštor sv. Antonína). Podľa tradície bola Katarína z Alexandrie odsúdená na mučenícky trest smrti.
Na vrchol hory je možné sa dostať dvomi spôsobmi. Cestičkou Siket El Bashait to pešo potrvá 2,5 hodiny, ale priamejšia je cesta Siket Sayidna Musa alebo „kroky kajúcnosti“. Obe cesty vedú k prírodnému amfiteátru známemu ako Elijášova jaskyňa. Na vrchole je moslimská mešita a pravoslávna kaplnka, v ktorej sa nachádza skala, o ktorej sa hovorí, že bola zdrojom biblických kamenných dosiek.
Co Vy na to?!? 54. Skutečná hora Sinaj 2022
Ďalšie Hory v Biblii
Okrem Araratu a Sinaja existuje mnoho ďalších hôr, ktoré zohrávajú významnú úlohu v biblických príbehoch:
- Vrch Karmel: Miesto, kde prorok Eliáš vyzval Bálových prorokov a dokázal, že Jahve je jediný pravý Boh.
- Vrch Nébó: Miesto, odkiaľ Boh ukázal Mojžišovi zasľúbenú zem.
- Olivová hora: Spojená s mnohými udalosťami v živote Ježiša Krista.
Taktiež v Biblii zohrávali vrchy a kopce veľmi dôležitú úlohu. Takmer vždy to bolo miesto Božieho zjavenia a jednania s Jeho ľudom. Napríklad ľud Boží putoval po vyjdení z Egypta tri mesiace k vrchu Sinaj, kde sa im zjavil Boh a odovzdal im skrze Mojžiša zákon. Podobne žalmista v 121. žalme vyznáva: „Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.“
Verím, že Božím plánom pre nás je, aby sme toto miesto Božej prítomnosti objavili. A nielen to. Ale aby sme naň aj vystúpili a zotrvávali na ňom. Je to práve tu, kde zažijeme Božiu ochranu, naplnenie a uvidíme veci z úplne inej perspektívy. Toto je dôvod, prečo sa nás nepriateľ v tomto výstupe snaží zastaviť. Avšak to by nás nemalo odradiť. Je veľmi smutné, že mnohí kresťania zostanú po celý život len na úpätí tohto vrchu, alebo prídu len do jeho polovice.
Olivova hora
Hory ako Symbol Viery a Duchovného Rastu
Hory v Biblii nie sú len geografické miesta, ale aj symboly viery, duchovného rastu a blízkosti k Bohu. Výstup na horu môže predstavovať prekonávanie prekážok a dosahovanie vyšších cieľov. Zotrvávanie na vrchole symbolizuje naplnenie, ochranu a novú perspektívu.
Preto sa nechajme inšpirovať biblickými príbehmi a vystúpme na svoje vlastné hory, aby sme našli Boha a naplnili svoj život Jeho prítomnosťou.