Hovorená liturgia dňa: Definícia a význam

Liturgia je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského života a skrýva nesmierne množstvo významov a tajomstiev.

Liturgia v Katedrále Poľnej Armády Poľskej

Celoslovenský liturgický deň

Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pripravuje Celoslovenský liturgický deň, ktorý sa uskutoční 29. septembra 2025 na Teologickej fakulte KU v Košiciach.

Tohtoročnou témou je „Prvenstvo Boha pri slávení liturgie. Sv. Ján Pavol II. a liturgia“.

V tomto roku si pripomíname 60. výročie ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu a jeho význam pre život Cirkvi, osobitne v oblasti liturgickej obnovy.

Nový Rímsky misál

Rímsky misál je v kostole azda najpoužívanejšia liturgická kniha, ktorá obsahuje všetky liturgické texty svätej omše, tzv. “omšový poriadok”. V Cirkvi sa používa jednotný omšový poriadok, ktorého predlohou je tzv. typické vydanie Rímskeho misála, ktoré vychádza vždy v latinskom jazyku a je podkladom na preklady do národných jazykov pre zachovanie jednoty. Doterajšiu platnú verziu na Slovensku máme podľa druhého typického vydania.

Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska ukončila práce na obnovenom slovenskom znení Rímskeho misála podľa tretieho typického latinského vydania. Jeho príprava začala v roku 2012 a jednotlivé časti misála boli schvaľované postupne.

Omšový poriadok a eucharistické modlitby boli schválené Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí v roku 2016. V auguste 2020 Kongregácia napokon po viacerých pripomienkach a konzultáciách vydala súhlasné stanovisko aj so zvyšnými časťami misála.

Nový preklad Rímskeho misála začneme používať od Nového roka - 1. januára 2022. Budeme si musieť síce trošku zvyknúť na nové preklady textov, avšak budeme sa modliť vernejšie latinské tretiemu vydaniu, a teda vernejšie budeme vyjadrovať jednotu Cirkvi.

Keď sa schváli nová liturgická kniha, je to vždy dôležitá udalosť pre život Cirkvi. O to viac to platí, keď tou knihou je Rímsky misál. Dôležitosť tejto udalosti nespočíva iba v nových modlitbách, ktoré obsahuje, ale aj preto, lebo ním Cirkev predkladá spoločenstvu veriacich schválený nástroj, ktorý dáva formu sviatostnému životu veriacich.

Rímsky misál slúži na slávenie Eucharistie. Sv. Ján Pavol II. hovorí, že „Cirkev prijala Eucharistiu od Krista, svojho Pána, nie ako dar, ktorý je...“

Zmeny v novom vydaní Rímskeho misála

Pozrime sa teraz na najdôležitejšie zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie Rímskeho misála:

1. Zmeny a doplnenia, ktoré si vyžiadalo nové latinské tretie typické vydanie, promulgované v roku 2000: Ide najmä o preusporiadanie niektorých omšových formulárov, napr. v Spoločných omšiach Panny Márie, a o doplnenie nových textov. Doplnené boli texty pre slávenia, ktoré boli pridané do liturgického kalendára a chýbali v doterajšom Rímskom misáli, ale aj iné liturgické texty - napr. Turíčna vigília, vigílna omša na slávnosť Zjavenia Pána, prefácia O svätých mučeníkoch II., niektoré votívne omše, modlitby nad ľudom na každý deň Pôstneho obdobia, nové výzvy na prepustenie ľudu.
2. Úpravy doterajšieho prekladu: Promulgačný dekrét tretieho typického latinského vydania (20. apríla 2000) požaduje od konferencií biskupov, aby doteraz používané texty upravili tak, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu. Inštrukcia o preklade liturgických textov Liturgiam authenticam, (čl. 131 a 133) takisto požaduje revíziu doterajších prekladov. Preto v súčasnom slovenskom znení boli identifikované miesta, ktoré sa výraznejšie odkláňajú od latinského originálneho textu.

Napríklad:

• Minulú katechézu sme hovorili o zmene v konsekračných slovách, kde bolo doplnené „lebo“ (Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo...; lebo toto je kalich mojej krvi...), ktoré je prekladom latinského „enim“ a doteraz nebolo v slovenčine vyjadrené.
• V záverečnej doxológii sa doterajší výraz „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“ nahradil: „...v jednote Ducha Svätého...,“ čo je presnejšie vzhľadom na latinský originál.

Zmeny v preklade výrazov

• V súčasnom znení je latinské „Domine“ často prekladané ako „Otče“, prípadne „Bože“. Chcelo sa tým zdôrazniť, že liturgické modlitby sú adresované Bohu Otcovi. Latinské „Dominus“ je však vyjadrením gréckeho „Kyrios“ a hebrejského „Adonaj“, ktoré vo Svätom písme nahrádzajú Božie meno.
• Pri výraze „benedictus“ súčasný misál rozlišuje, či ide o činnosť človeka voči Bohu, kedy sa uvádza „zvelebovať, dobrorečiť“, alebo či ide o činnosť Boha voči človeku, kedy sa uvádza „požehnaný“. V obnovenom slovenskom preklade misála sa tento výraz prekladá jednotne „požehnaný“. A teda: namiesto: „Zvelebený Boh naveky,“ je preložené: „Požehnaný Boh naveky.“ Ide o výraz bežne používaný v Starom zákone, ktorý je potrebné správne chápať. Boh nie je požehnaný preto, lebo ho niekto požehnal (urobil nad ním krížik), ale preto, lebo je prameňom všetkého požehnania. Podobná kategória je aj to, že Boh je svätý (pritom ho nikto nesvätorečil).

Nahradenie doterajšieho slovného spojenia „za všetkých“ novým spojením „za mnohých“ je vyhovením požiadavke Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti z roku 2006.

Kongregácia zmenu tohto slova odôvodnila takto: Text, ktorý zodpovedá slovám „pro multis“ - „za mnohých“, uchovávaný Cirkvou, konštituuje formulu, ktorá bola používaná po latinsky v rímskom obrade už od prvých storočí. V posledných tridsiatich rokoch však niektoré texty, ktoré boli schválené v moderných jazykoch, prekladajú tento výraz interpretatívnou formou: „za všetkých“.

Drahí bratia a sestry! Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Rímsky misál je určený pre kňaza. Jeho sa najviac zmena týka. Ale musíme si uvedomiť, že je to kniha, ktorá je určená aj pre celé spoločenstvo veriacich. Áno, ten, kto misál berie do rúk a prelistuje jeho strany počas slávenia Eucharistie, je celebrant - ten, kto predsedá sláveniu - biskup alebo kňaz.

Úloha spoločenstva veriacich

Všeobecné smernice Rímskeho misála ponúkajú niekoľko usmernení k príprave eucharistického slávenia: „Praktická príprava každého slávenia nech je starostlivo premyslená podľa misála a ostatných liturgických kníh a pod vedením farára rozumne rozdelená medzi všetkých zúčastnených po obradnej, pastoračnej a hudobnej stránke a iných služieb, ktoré sa priamo týkajú veriacich.

Kňaz, ktorý predsedá sláveniu, má vždy právo prispôsobiť to, čo prináleží do jeho kompetencie. Pretože celé spoločenstvo sa má sýtiť Eucharistickým prameňom, je potrebné, aby sa niektorí dali do služby pre ostatných vopred stanoveným spôsobom.

Odporúča sa prítomnosť liturgickej skupiny farnosti, ktorá pomáha, aby nedeľná Eucharistia mohla byť opravdivým miestom spoločenstva, do ktorej sa zapoja všetky osoby vo farnosti, aby sa na nich ukázalo tajomstvo Krista a Cirkvi. Zároveň každý, kto je povolaný vykonávať osobitnú službu, musí pamätať na princíp, podľa ktorého musí vykonať to a len to, čoho službu koná (porov. SC 22).

Preto ten, kto predsedá sláveniu, neslávi iba liturgiu, ale celý liturgický život komunity. To znamená, že farár je povolaný, aby bol garantom liturgického života, ktorý sa zakladá na jednote, poslušnosti, dôvere a aktívnej účasti.

Diakon vykonáva svoju úlohu, ktorá spočíva v spojení oltára a spoločenstva veriacich prostredníctvom trojitej služby: zhromaždeniu, Slovu a oltáru.

Lektori, akolyti, speváci, hudobníci, katechéti, miništranti sú povolaní vzájomnému zosúladeniu v poriadku a harmónii slávenia prostredníctvom rozličných služieb na tom istom tajomstve.

Liturgia a modlitba

Preto existuje vnútorný vzťah medzi liturgiou a modlitbou. Modlitba je „živým a osobitným vzťahom s Bohom,“ nás učí Katechizmus (KKC 49). Pri slávení svätej omše sú do modlitby pozvaní a zapojení všetci. Rímsky misál, ktorý obsahuje omšový rituál, teda môže byť považovaný za knihu modlitby.

Konanie - každé liturgické slávenie sa nemôže zredukovať iba na slovnú modlitbu, hoci ju obsahuje, ale popri slovách ponúka ticho, spev, hudbu, gestá, zapojenie tela a zmyslov, oblečenie, farby, svetlá, vône, ktoré popri slovách vyjadrujú účasť na hostine Tela a Krvi Pána.

Symbol - Eucharistia je modlitbou ako symbolom, nie preto, že používa súbor symbolov, ale preto, lebo vytvára a odhaľuje hlbokú pravdu vecí a realizuje to, čo znamená.

Spoločenstvo - plná, vedomá, aktívna a zbožná účasť na Eucharistii je vždy účasťou osobnou i spoločnou, pretože všetci sa vyjadrujú prostredníctvom spoločnej modlitby, kde sa každý zapája a modlí, pretože všetci sa podieľajú na tom istom slávení.

Preto je dôležité, aby jednotné slová a gestá, ktoré konajú jednotlivci, vyjadrovali modlitbu celej Cirkvi. Preto misál ponúka určité usmernenia, aby slová a gestá boli spoločné.

Môžeme si uvedomiť, že liturgická modlitba je skoro stále formulovaná v množnom čísle (my), čo nás privádza k opusteniu seba samých, vlastnej obmedzenosti, vlastných predstáv vyjadrených v súkromnej modlitbe, aby sme vstúpili do spoločnej modlitby všetkých a za všetkých. V liturgickej modlitbe každý spieva, hýbe sa a modlí sa jednohlasne a v symfónii s modlitbou ostatných.

Gestá - Eucharistia zapája celú osobu a dáva formu kresťanskému života. Eucharistický obrad zapája myseľ, telo, zmysly, emócie, inteligenciu a city.

Vzor modlitby - Rímsky misál ponúka rozličné typy modlitieb: obrad svätej omše prechádza od poďakovania k prosbám, od chvál k odproseniu, vytvárajúc kontinuálny proces modlitby.

Štruktúra modlitieb

1. Všetky modlitby majú trojičnú štruktúru: obracajú sa k Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom.
2. V štruktúre liturgie slova môžeme nájsť ďalší aspekt modlitby, ktorá strieda počúvanie Božieho slova s odpoveďou Božieho ľudu. Tomu, ktorý hovorí svojim Slovom, prináleží odpoveď veriacich, ktorí Božie slovo prijali.

tags: #hovorena #liturgia #dna