Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha: Kronika Českej Histórie

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha je nielen architektonickým skvostom gotiky, ale aj živou kronikou českej histórie. Jej majestátnosť, prepracované detaily, nádherné vitráže (vrátane diela Alfonsa Muchu), kráľovské hrobky a kaplnka sv. Václava s korunovačnými klenotmi ju robia jedným z najfascinujúcejších a najvýznamnejších miest v strednej Európe.

Je to majstrovské dielo gotickej architektúry, ktoré slúžilo ako miesto korunovácií českých kráľov, ich posledného odpočinku a úschovy korunovačných klenotov. Katedrála je svedkom kľúčových udalostí českej histórie a symbolom štátnosti.

Zasvätenie Trom Svätcom

Nakoľko je katedrála zasvätená trom svätcom Vítovi, Václavovi a Vojtechovi od roku 1997 je Katedrálou svätého Víta, Václava a Vojtecha.

• Svätý Vít: Pochádzal zo Sicílie, narodil sa pravdepodobne koncom III. storočia. Zomrel v roku 304 ako mučeník. Bol okrem iného patrónom Čiech a Prahy, patrón chorých na epilepsiu, ľudovo nazývanú „tanec sv. Víta“.
• Svätý Václav: Narodil sa v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa Vratislava I. z rodu Přemyslovcov. Vychovávala ho kniežaťova matka svätá Ľudmila. V Prahe na počesť svätého Víta založil kruhovú románsku rotundu, ktorá bola dokončená v 30-tých rokoch 10. storočia.
• Svätý Vojtech: Narodil sa okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, a po skone biskupa Dětmara jeho nástupcom. Bojoval proti pohanským zvykom šľachticov. Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe.

Historický Vývoj Katedrály

Výstavba Katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha začala v roku 1344 za vlády Karola IV., na mieste staršieho románskeho kostola. Prvým architektom bol Matthias z Arrasu, po ňom nasledoval Peter Parler, ktorý výrazne ovplyvnil jej gotický štýl. Stavba prebiehala s prestávkami po stáročia a bola dokončená až v roku 1929.

Zatiaľ čo väčšina európskych katedrál sa budovala vo vnútri miest, pražská vyrastala počas takmer šiestich storočí mimo mesta, vysoko nad ním, uprostred areálu Pražského hradu.

Stavebné dejiny tohto chrámu sú skratkou dejín výtvarného umenia v Čechách od desiateho po 20. storočie. Budova kostola tvorila oddávna dominantu Pražského hradu aj Prahy.

Dlhé roky cirkev vedie spor o vlastníctvo katedrály s Českým štátom, až do roku 1954 bola katedrála vo vlastníctve cirkvi.

Katedrála sv.Víta sa skladá zo Svätovítskej rotundy,Baziliky sv.Víta a Katedrály sv.Víta. V tomto článku budem písať o postupnom historickom vývoji Katedrály sv.Víta, Václava, Vojtecha v Prahe v jednotlivých časových obdobiach.

Svätovítská Rotunda

Svätovítská rotunda bola založená kniežaťom Václavom na najvyššom mieste vtedajšieho hradného areálu. Bola vybudovaná v rokoch 926-930. Podobnými stavbami bol uchovaný odkaz byzantského génia Ravenny. Z rotundy sa zachovali len malé časti základového muriva, kostol mal tvar kríža. Rotunda bola kniežacím dvorným kostolom vznikom pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.

Bazilika sv. Víta

V roku 1060 nechal knieža Spytihnev II. strhnúť svojimi rozmermi nedostačujúcu rotundu a na ich mieste začal s veľkolepou výstavbou dvojchórovej baziliky rovnakého zasvätenia, čo je vlastne Bazilika sv.Víta. V stavbe pokračoval prvý český kráľ Vratislav a dokončil ju až jeho nástupca Břetislav II. v roku 1096. Rozsiahle zvyšky stavby zachované pod dnešnou katedrálou umožňujú urobiť si presnú predstavu o jej podobe. Na Východnej strane mala bočné podkovité apsidy, stredný štvorcový chór s apsidou a pod ním trojloďovú kryptu. V tejto bazilike boli pochovaný králi a členovia rodiny Přemyslovcov a Luxemburgovcov.

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha

Čo sa týka Katedrály sv.Víta, Václava a Vojtecha, tak základný kameň bol k stavbe položený v roku 1344 v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a tiež jeho syna, neskoršieho českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV., ktorý sa o rozvoj katedrály významne zaslúžil. Bola to stavba katedrálneho typu podľa juhofrancúzskych katedrál. Rozhodnutie o výstavbe katedrály sa spája s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Stavbu začal francúzsky majster Matyáš z Arrasu v roku 1344, na jeho prácu po jeho smrti nadviazal Petr Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn Jan a majstri Václav a Petr.

Významné udalosti a prestavby

• K výstavbe chrámu bol povolaný Matyáš z Arrasu Karlom IV. On vybudoval za svojho života celý záver s priľahlými kaplnkami a celým chórom.
• Vtedy Karol IV. povoláva k dostavbe architekta Petra Parléře zo Švábskeho Gmundu. Tento sa však neprispôsobil plánom, ale pokračoval úplne samostatne. Dokončil katedrálu schématicky podľa započatej gotickej časti.
• Keď v roku 1541 zničil rozsiahly požiar kráľovský hrad, značnú skazu spôsobil aj v chráme, do ktorého vnikol cez vežu a strechu. Požiar na Malej Strane v roku 1541 poničil drevené časti chrámu.
• Veci sa výrazne pohli 1. októbra 1873, kedy bol v rámci osláv 900. ročného jubilea vzniku pražského biskupstva položený základný kameň dostavby katedrály. Jej dokončením poverili architekta Josefa Mockera, ktorý dal chrámu súčasnú, novogotickú podobu.
• Jozef Mocker zomrel v roku 1899 a dostavby sa ujal Kamil Hilbert, ktorý citlivo uchoval archeologické nálezy z predchádzajúcich stavebných stavebných etáp kostola.
• Slávnostný akt vysviacky dostavaného chrámu, výraznej pražskej dominanty sa uskutočnil 12. mája 1929 a pre verejnosť sa brány chrámu slávnostne otvorili 28. septembra 1929 pri príležitosti svätováclavského milénia.
• Až v roku 1997 bola katedrála oficiálne vysvätená všetkým trom svätcom Sv. Vítovi, Sv. Václavovi a Sv. Vojtechovi.

Najposvätnejším miestom Katedrály sv. Víta je Svätováclavská kaplnka s hrobom sv. Václava, zdobená maľbami s polodrahokamami, tektiež z obdobia Karla IV. a Petra Parléra. Z kaplnky vedú dvere zavreté na 7 zámkov do tzv. Katedrála sv.

Architektonické Prvky a Umelecká Výzdoba

Svojou stavbou pripomína francúzske gotické chrámy. Vo vnútri je vybudovaný bohatý operný systém a vysoký chór. K obom priečnym lodiam sú postavené gotické točivé schody. Vnútorná sála je zaujímavá 21 bustami rôznych panovníkov, biskupov a osobností pracujúcich na stavbe chrámu, vždy umiestnenými na niektorom z pilierov v niekoľko metrovej výške.

Čo sa týka umeleckej výzdoby kostola, tak katedrála je bohato vyzdobená kamennými detailami,z ktorých predovšetkým chrlice sú doležité. Čo sa týka západného priečelia tak ním sa otvára hlavný vstup do kostola a to tromi bránami s bronzovými dverami. Autorom reliéfov je Otakar Španiel. Na stredných dverách sú zachytené dejiny katedrály, na bočných výjavy z legiend o sv.Václavovi a sv.Vojtechovi. V strednom štíte sú ružice so sklenenou vitrážou od Františka Kyselu na námet Stvorenie sveta.

Čo sa týka južného priečelia, tak tam sa nachádza 100 metrov vysoká južná veža, v ktorej je umiestnený zvon Zigmund a jeho autorom je zvonár Tomáš Jaroš z Brna, a vznikol v roku 1549. V okne 1.poschodia je renesančná zlatená mreža z počiatku 17.storočia. Vpravo od veže je Zlatá Brána. V jej oblúkoch je bronzová veža z roku 1954 od J.Horejca. Najvýznamnejšia je výzdoba čelnej steny, okolo okien komory s korunovačnými klenotami. Je to mozaika z rokov 1370-71. Meria 95 metrov štvrcových a je na nej Posledný súd. s Eliškou Pomoranskou. Bola prevedena benátskými umelcami podľa predlohy, vytvorenej domácimi umelcami. V portikuse brány najdeme podstatne mladú mozaiku Karla Svolinského z roku 1939 predstavujúcu Adama a Evu, a Ukrižovanie.

Najžiadanejším je kaplnka Sv. Václava, postavená nad pôvodným hrobom. Je ozdobená pašijovým cyklom, ale aj ďalšími maľbami. Pôvodný obraz Karola IV. bol v 15. storočí doplnený o ďalšie postavy.

V interiéri katedrály zasluhuje výzdoba kaplnky sv.Václava a ideové centrum tvorí náhrobok s pozostatkami sv. Václava. Dnešná podoba je dielom Kamila Hilberta z rokov 1911-12. Spodná časť stien je obložená ametystami a jaspisami, a medzi nimi cyklus vrcholne gotických nástenných malieb s christologickými výjavmi pripisovaný Majstrovi Theodorikovi. Po stranách Kalvárie, ktorá je vyvrcholením celého cyklu, najdeme znovu Karla IV. a Elišku Pomoranskú.

Kaplniek sa tu však nachádza niekoľko. V gotickej časti je to tiež Kaplnka Božieho hrobu. Z iných možno spomenúť ešte kaplnku Anežky Českej, Sv. Anny, sv. Jána Krstiteľa, Sv. Michala, sv. Márie Magdalény, predtým Valdštejnská, sv. Ján Nepomucký a kaplnka sv.zostatkov. Z mladších je to potom kaplnka sv.Zigmunda s nástennou maľbou Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 16.stor. a v tej istej kaplnke sú výjavy zo života sv.Zigmunda z doby okolo r.1600.

Najstaršia umelecká výzdoba katedrály obsahuje v sebe fragmenty gotických malieb zo 14.stor.v kaplnke sv.Kríža a je tam tiež tabuľkový obraz Veraikonu z časov po roku 1400.

Potom sú tu plastiky, pričom najstaršou, dochovanou sochárskou prácou, umiestnenou v katedrále je ranne gotický bronzový kruh v leviej hlave na Železných dverách v portále do svätováclavskej kaplnky. V súvislosti s gotickou výstavbou katedrály nasledujú práce z parlérovskej hute. Sú to tiež náhrobné kamene Přemyslovcov, Přemysla Otakara II., Břetislava I.,Břetislava II., Bořivoje II. a Spytihněva II. K nim sa pripája náhrobník arcibiskupa Jána Očka z Vlašimi a ďalej v kaplnke sv.Márie Magdalény. Náhrobné kamene oboch staviteľov nájdené Kamilom Hilbertom v roku 1918 na severnej strane katedrály.

Z parlérovskej hute pochádza najvýznamnejší gotický cyklus plastík t.j. portrétne galérie v trifóriu, na konci katedrály s 21 portrétmi bust, ktoré predstavujú 11 členov panovníckeho rodu, 3 arcibiskupov, 5 riaditeľov stavby a 2 prvých staviteľov. Je potrebné pripomenúť si výnimočnosť faktu, že uprostred stredoveku, kedy bolo posvätné miesto vyčlenené výhradne pre svätcov sa do tejto galérie dostali nielen panovníci a ich rodiny, ale i arcibiskupi, ale aj riaditelia stavby t.j. šľachtici. A navyše obaja architekti.

Ďalšie obdobie je barokové. Čo sa týka maliarskeho umenia, tak baroková doba v tejto oblasti nijako do interiéru chrámu nijako výrazne neprenikala. Ikeď by sme mohli vymenovať celú radu diel, ktoré sa v katedrále nachádzajú, ale patria k bežnej umeleckej produkcii. Zdôrazníme teda 2 najdôležitejšie. Prvý je závesný obraz Panny Márie, umiestnený v novej arcibiskupskej kaplnke od Bartolomea Sprangera z roku 1593. Druhý obraz je dielom Petra Brandla z roku 1722 z vrcholného obdobia tohoto maliara. Je to obraz Krst Kristov nad renesančne vykladanou ľavicou pri starej zákristii.

Celkovo sa nachádza vo zvonici 7 zvonov. Zvon Žigmund z roku 1549, zvon Václav z roku 1542, Zvon Ján Krstiteľ z roku 1546 a Jozef z roku 1602.

Posledným panovníkom, ktorý na Pražskom hrade trvale sídlil bol posledný český kráľ Ferdinand V. Dobrotivý, ktorý v roku 1848 abdikoval v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., pričom sídlo českých kráľov sa presunulo do Viedne.

Význam Katedrály

Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov a kráľovien. Je miestom uloženia pozostatkov svätých patrónov zeme, panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná výzdoba - obklad stien z drahých kameňov a nástenné maľby pašiového cyklu a výjavov zo života sv. Václava.

Zaujímavosťou je, že posledným kráľom, ktorý bol v kráľovskej hrobke pod katedrálou pochovaný, bol Rudolf II. (1552-1612), cisár rímsky a kráľ český. Postava známa z filmových príbehov Cisárov pekár a Pekárov cisár. Po ňom tu miesto odpočinku našla už len parmská vojvodkyňa Mária Amália Rakúska (1746-1804).

S katedrálou sv. Víta je spojených množstvo legiend. Najznámejšia legenda hovorí o udalosti krátko pred smrťou českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. Keď umieral, na chráme sa vraj sami od seba rozozvučnili zvony a následne aj všetky ostatné v krajine. Práve to mal počuť Karol IV. samotný a poznamenať „Hle, dítky mé, již mne volá Pán Bůh, budiž s vámi na věky!“. Toto majstrovské architektonické dielo je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Katedrála sv. Víta je najvýznamnejším pražským chrámom a najvýraznejšou budovou Pražského hradu. V nijakom inom monumente nie sú tak výrazne vpísané české dejiny, ako práve v ňom. Je považovaná za duchovný symbol a centrum českého štátu. Patrí medzi najatraktívnejšie turistické ciele nielen v Prahe, ale v celej Českej republike, kde ročne zavíta okolo dva a pol milióna návštevníkov.

Katedrála sa nachádza na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany, v areáli Pražského hradu.

Praktické Informácie pre Návštevníkov

Zakúpte si vstupenky do komplexu Pražského hradu online vopred, aby ste sa vyhli dlhým radom, najmä počas hlavnej turistickej sezóny.

Navštívte katedrálu skoro ráno alebo neskoro popoludní, aby ste sa vyhli najväčším davom turistov.

Prehliadka katedrály a celého hradného komplexu si vyžaduje veľa chôdze, preto si obujte pohodlnú obuv.

Zvážte prehliadku so sprievodcom, aby ste sa dozvedeli viac o bohatej histórii a architektonických detailoch.

Buďte pripravení na bezpečnostné kontroly pri vstupe do areálu Pražského hradu.

Nezabudnite navštíviť aj Zlatú uličku a Starý kráľovský palác, ktoré sú súčasťou hradného komplexu.

Vychutnajte si panoramatické výhľady na Prahu z hradných záhrad.

Atrakcie v okolí:

• Pražský hrad (celý komplex, vrátane Starého kráľovského paláca, Baziliky sv. Juraja a Zlatej uličky)
• Kráľovská záhrada
• Malá Strana (historická štvrť pod hradom)
• Karlov most
• Staromestské námestie s Orlojom
• Židovská štvrť (Josefov)

Možnosti ubytovania:

• Luxusný hotel s výhľadom na Prahu, v tesnej blízkosti Pražského hradu. (0,5 km)
• Boutique hotel v historickej budove na Malej Strane, blízko hradu. (0,7 km)
• Populárny hostel v centre Prahy, dobré spojenie MHD. (2,5 km)
• Jeden z väčších kempov na okraji Prahy s dobrou dostupnosťou do centra. (10,0 km)
• Kemp a karavanové miesto v pokojnej časti Prahy, blízko ZOO a Botanickej záhrady. (6,0 km)

Tipy na jedlá:

Praha a Česká republika sú známe svojou bohatou a sýtou kuchyňou. Medzi typické jedlá patrí 'svíčková na smetaně' (hovädzie mäso na smotane s knedľou), 'vepřo knedlo zelo' (pečené bravčové s knedľou a kapustou), guláš, vyprážaný syr a 'trdelník' (sladké pečivo). K tomu sa neodmysliteľne viaže české pivo, ktoré je svetoznáme (napr. Pilsner Urquell, Budweiser Budvar). Ochutnať možno aj tradičné polievky ako 'česnečka' (cesnaková polievka) alebo 'bramboračka' (zemiaková polievka).

Vo štvrtok 21. novembra uplynie 675 rokov od položenia základného kameňa katedrály sv. Základný kameň tejto impozantnej gotickej katedrály bol položený 21. novembra 1344. Na snímke dvere Korunnej komory s korunovačnými klenotmi v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade, na otvorenie ktorých je potrebných sedem kľúčov.

Nahradiť ju nedokážu fotografie, videá ani virtuálna prehliadka…napriek tomu nazrite s nami do vnútra katedrály, ktorú stavali už od 10.storočia. Je to chrám, ktorý zažil korunovácie českých kráľov, ich triumfy aj pády, uchováva telesné pozostatky významných panovníkov a svätcov a v jeho priestoroch sa dodnes stretáva história s posvätnou úctou.

Katedrála nie je len obyčajným kostolom. Je to stredobod českého kultúrneho a duchovného dedičstva, miesto, kde sa pretínajú dejiny rodov, umenie, architektúra aj náboženstvo. Katedrála je zároveň ideálnym miestom na zdokonalenie si znalostí o českej histórii. Tu skutočne pochopíte význam Karla IV., českých korunovácií, sv.

Katedrála stojí v srdci Pražského hradu, takže prechádzka k nej je sama o sebe krásnym zážitkom. Vstup do hlavnej lode katedrály je bezplatný. Za rozšírené okruhy, ktoré zahŕňajú napríklad vstup do veže (200 Kč) či do častí Pražského hradu (okruh Pražský hrad za 450 Kč dospelý), sa platí jednorazové vstupné.

Na mieste dnešnej katedrály stála už v 10. storočí rotunda sv. Víta, ktorú dal postaviť knieža Václav. V roku 1344 položili základný kameň novej gotickej katedrály. Stavba trvala s prestávkami takmer 600 rokov.

Katedrála sv. Víta je majstrovským dielom gotiky. Bočné kaplnky tvoria pestrú mozaiku duchovného a umeleckého života katedrály. Každá z nich má jedinečnú atmosféru a väčšina ukrýva významné relikvie alebo hrobky. Nájdete tu napríklad Kaplnku sv. Jána Nepomuckého so strieborným barokovým sarkofágom, Kaplnku sv. Ludmily, ktorá pripomína starobylú tradíciu Přemyslovcov, ale tiež Kaplnku sv.

Kaplnka sv. Václava je absolútnym srdcom katedrály, miestom, ktoré má mimoriadnu duchovnú aj historickú hodnotu. Čo robí túto kaplnku tak výnimočnou? Je to miesto uloženia relikvií sv. Václava, patróna Čiech. Steny kaplnky sú zdobené polodrahokamami - ametystmi, jaspismi a achátmi, ktoré tvoria unikátne mozaiky. Fresky a maľby pochádzajú zo 14. storočia a zobrazujú scény z Kristovho života aj z legendy o sv. Dvere do Korunnej komory, kde sa uchovávajú české korunovačné klenoty, vedú práve z tejto kaplnky. Atmosféra kaplnky je nesmierne silná. Nielen pre duchovnú hodnotu, ale aj pre skutočnosť, že práve tu sa začínali korunovácie českých kráľov.

Korunovačné klenoty patria k najcennejším umeleckým dielam v Európe. Ich uloženie v Korunnej komore nad Kaplnkou sv. Václava nie je náhodné. Čo medzi klenoty patrí? Svätováclavská koruna, ktorú dal vytvoriť Karel IV. v roku 1346. Potom je to kríž a žezlo - symboly kráľovskej autority, ďalej korunovačný meč sv. Klenoty sa verejnosti ukazujú iba výnimočne - zvyčajne raz za niekoľko rokov alebo pri významných udalostiach.

Katedrála je zároveň miestom posledného odpočinku najvýznamnejších panovníkov českých dejín. V priestore pod hlavným oltárom sa nachádza monumentálne kráľovské mauzóleum.

Sakristia katedrály ukrýva vzácne liturgické predmety a historické tkaniny. Oratórium, ktoré sa nachádza nad bočnou časťou chrámu, slúžilo kedysi panovníkom a vznešeným hosťom, aby mohli sledovať bohoslužby v súkromí. Vysoký chór v zadnej časti chrámu patrí k najkrajším gotickým priestorom celej stavby. Kamenné lavice, reliéfy a štíhle stĺpy vytvárajú posvätné miesto, kde sa spája hudba, liturgia a storočná tradícia. veľké varhany, ktoré dopĺňajú priestor majestátnym zvukom.

Katedrála svätého Víta je jedným z najkrajších a najvýznamnejších chrámov Európy. Uchováva príbehy českých svätcov, kráľov, hrdinov aj umelcov. Ak sa chystáte do Prahy, určite si vyhraďte čas nielen na rýchlu prehliadku, ale na pokojnú návštevu, prechádzku kaplnkami, pohľad na vitráže, zamyslenie sa v Kaplnke sv.

Ak vás zaujíma história Katedrály sv. Víta, ako sa stavala, čo všetko v nej nájdete, čím je významná - siahnite po novej publikácii Katedrála sv. Víta z nakladatelství Nobart. Autorom textu je vynikajúci historik architektúry Petr Uličný a hlavným lákadlom sú fotografie svetového fotografa Jana Williama Drneka. Odkrývajú katedrálu do najmenších detailov, ktoré by ste si naživo ani nevšimli.

Verím, že tento článok vám poskytol komplexný pohľad na históriu a význam Katedrály svätého Víta, Václava a Vojtecha. Nech vás táto monumentálna stavba inšpiruje k ďalšiemu objavovaniu bohatej českej histórie a kultúry.

tags: #hradcany #chram #sv #tita