Hriech: Ako si Vybrať Správnu Stranu a Strážiť si Srdce

V živote každého človeka existuje neustály duchovný zápas medzi dobrom a zlom. Biblia nám to pripomína už od prvých stránok knihy Genezis, kde sa stretávame s príbehom o prarodičoch v rajskej záhrade Eden. Tento príbeh nám ukazuje, ako zlo a pokušenie môžu preniknúť do našich životov a ovplyvniť naše rozhodnutia.

Dnes sa pozrieme na to, ako sa môžeme brániť proti zlu, ako si vybrať správnu stranu a ako si strážiť svoje srdce.

Pokušenie a Zvod

V rajskej záhrade sa objavuje had, ktorý sa stáva symbolom pokušenia. Had sa snaží zviesť Adama a Evu, aby neposlúchli Boha. Začína rafinovanou otázkou: „Je pravda, že Boh povedal: Nesmiete jesť zo žiadneho stromu v záhrade?“ (Gn 3, 1). Táto veta nie je celkom pravdivá, pretože Boh im zakázal jesť len z jedného stromu - stromu poznania dobra a zla.

Tento zákaz nebol o tom, že by Boh chcel zakázať človeku používať rozum, ale skôr o tom, aby si uvedomil svoje hranice. Boh chcel, aby si prarodičia uvedomili, že nie sú pánmi všetkého, pretože pýcha je počiatkom všetkého zla. Boh ich ustanovil za pánov a strážcov stvorenia, ale chcel ich uchrániť pred domýšľavosťou všemohúcnosti.

Adam a Eva však nedokázali odolať pokušeniu hada. Do ich mysle sa vkradla myšlienka, že Boh nie je dobrý a chce ich udržať v podriadenosti. Týmto príbehom nám Biblia ukazuje, že zlo sa v človeku nezačína zvučným spôsobom, keď sa už prejavuje nejaký čin, ale oveľa skôr, keď sa ním človek začne zaoberať. Ukolíše ho v predstavách či myšlienkach a nakoniec sa nechá chytiť do pasce jeho lichotenia.

Dialóg s Diablom

S diablom sa nedá viesť dialóg. Nikdy! Človek s ním nesmie nikdy viesť rozhovor. Ježiš s diablom nikdy neviedol dialóg, on ho vyhnal. Keď bol na púšti, pri pokúšaní, nerozprával sa s ním; jednoducho odpovedal slovami Svätého písma, Božím slovom. Diabol je zvodca a je múdrejší ako my všetci. Keď príde pokušenie, nikdy neveďte dialóg. Zatvorte dvere, zatvorte okno, zatvorte svoje srdce. Takto sa bránime proti tomuto zvádzaniu, pretože diabol je ľstivý a inteligentný.

Strážme si srdce, je odporúčanie, ktoré nachádzame u rôznych (púštnych) otcov a svätých. Musíme prosiť o túto milosť, aby sme sa naučili strážiť si srdce. Je to múdrosť, vedieť ako si strážiť srdce. Ten, kto si stráži srdce, stráži poklad. Učme sa strážiť si srdce.

Duchovný Zápas Kresťana

Duchovný život kresťana nie je pokojný, lineárny a bez výziev, ale naopak, kresťanský život si vyžaduje neustály zápas: kresťanský zápas o zachovanie viery, na obohatenie darov viery v nás. Nie náhodou prvé pomazanie, ktoré každý kresťan prijíma vo sviatosti krstu - pomazanie katechumenov - je bez akejkoľvek vône a symbolicky oznamuje, že život je zápas.

Svätci nie sú ľudia, ktorí sú ušetrení pokušení, ale ľudia, ktorí si dobre uvedomujú, že nástrahy zla sa v živote opakovane objavujú, aby ich bolo možné odhaliť a odmietnuť. Každý z nás je pokúšaný a my musíme zápasiť s tým, aby sme neupadli do týchto pokušení.

Ak niekto z vás nemá žiadne pokušenia, povedzte to, pretože to by bolo niečo výnimočné. Na druhej strane je mnoho ľudí, ktorí sú neustále zahľadení do seba, ktorí si myslia, že sú „v poriadku“. Povedia: „Ja nemám problémy, ja som v poriadku, som v pohode!“, ale, nikto z nás nie je v úplnom poriadku, viete? Ak je niekto v poriadku, tak sa mu to len zdá. Každý z nás má veľa vecí, ktoré treba napraviť, musí si dávať pozor.

Milosrdenstvo a Odpustenie

Všetci sme hriešnici, všetci. Bez toho sme v nebezpečenstve, že budeme žiť v temnote, pretože sme si zvykli na tmu a už nedokážeme rozlíšiť dobro od zla. Všetci máme prosiť Boha o milosť priznať si, že sme úbohí hriešnici, ktorí potrebujú obrátenie, a uchovávať si v srdci dôveru, že žiadny hriech nie je príliš veľký pre nekonečné milosrdenstvo Boha Otca.

Ježiš je úplne iný Mesiáš, než ako si ho predstavovali ľudia: nezosobňuje rozhnevaného Boha a nezvoláva na súd, ale naopak, Ježiš stojí v rade s hriešnikmi. Ježiš nás sprevádza, nás všetkých hriešnikov, ale On nie je hriešnik, to nie, ale je medzi nami. A to je krásna vec.

Ježiš nás nikdy nenechá samých, nikdy! V tých najhorších chvíľach, vtedy, keď skĺzneme do hriechov, je Ježiš pri nás, aby nám pomohol zdvihnúť sa. To prináša útechu. Ježiš prišiel všetko odpustiť, zachrániť; lenže Ježiš chce mať tvoje otvorené srdce. Nikdy nezabúda odpúšťať: to my často strácame schopnosť prosiť o odpustenie. Získajme späť túto schopnosť prosiť o odpustenie. Hovorte s Ježišom o tom: „Pane, neviem, či je to tak alebo nie je, ale som si istý, že ty sa odo mňa nikdy neodvrátiš. Som presvedčený o tom, že mi vždy odpustíš. Pane, som hriešnik, hriešnica, ale prosím ťa, nevzďaľuj sa odo mňa“.

Výzvy a Skúšky

Život sa skladá z výziev, skúšok, križovatiek, protichodných vízií, skrytých nástrah, protichodných hlasov. Niektoré hlasy sú dokonca tak presvedčivé, že satan pokúša Ježiša tým, že sa odvoláva na slová Písma. Pamätajme, že sme vždy rozpoltení medzi opačnými extrémami: pýcha spochybňuje pokoru; nenávisť sa stavia proti láske; smútok bráni pravej radosti Ducha; zatvrdli osť srdca odmieta milosrdenstvo. Kresťania neustále kráčajú po týchto hrebeňoch.

Ježišov Príklad

Pozrime sa na Ježiša. Jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej odhaľuje, že má pochopenie pre ľudské radosti. Stará sa o to, aby sa hostina úspešne zavŕšila. Počas celého svojho pôsobenia sa Ježiš javí ako prorok, ktorý sa veľmi odlišuje od Jána Krstiteľa. Ak si Jána pamätáme pre jeho askézu - jedol, čo našiel na púšti -, tak Ježiš je naopak Mesiáš, ktorého často vidíme za stolom.

Ježiš prináša novú zásadu: svadobčania sa nemôžu postiť, kým je s nimi ženích; budú sa postiť, keď im ženícha vezmú. Všetko sa teraz vzťahuje na Ježiša. Keď je On uprostred nás, nemôžeme smútiť, ale v hodine jeho umučenia sa treba postiť (porov. Mk 2, 18-20).

Ježiš v tejto súvislosti jasne hovorí, že to, čo robí jedlo dobrým alebo zlým, nie je jedlo samotné, ale vzťah, ktorý k nemu máme. Tento vyrovnaný vzťah, ktorý Ježiš nastolil vo vzťahu k jedlu, by sme mali znovu objaviť a oceniť, najmä v spoločnostiach takzvaného blahobytu, kde sa prejavuje veľa nerovnováhy a veľa patológií.

Dôležitá je otázka: povedz mi, ako sa stravuješ, a ja ti poviem, akú máš dušu.

Pád Anjelov a Slobodná Vôľa

Boh všetky osobné bytosti, ktoré stvoril, obdaroval slobodnou vôľou, lebo ich stvoril pre Lásku. A nemôžeme hovoriť o láske tam, kde nie je možnosť slobodnej voľby. Sloboda je nutným predpokladom lásky aj keď je zároveň rizikom. Skôr ako sa budeme zaoberať ľudským pádom, musíme si čosi povedať o páde, ktorý sa odohral skôr, vo svete duchov, o páde anjelov, lebo za rozhodnutím našich prarodičov zvoliť neposlušnosť stojí hlas zvodcu, ktorý sa stavia proti Bohu, a ktorý zo závisti uvrhne ľudí do smrti.

Anjeli i ľudia majú to isté poslanie od Stvoriteľa: prijímať účasť na jeho božskom bytí na základe slobodnej voľby. Lásku, ktorej ďakujú za svoju existenciu, majú primeranou láskou opätovať a tak vo výmene lásky môžu mať účasť na Božom Bytí a Živote, ktorým je Láska.

Legenda hovorí o tom, že Lucifer zvolal: „Nebudem slúžiť!“ Niektorí sa rozhodli pre svoju presilu a proti takému bezmocnému Bohu a proti človeku, ako možnému „Obrazu Boha“. Odvrat od Boha, od Lásky, ktorá sa kvôli človekovi dala dobrovoľne ukrižovať, sa prekrýva s ich rozhodnutím: človeka vytrhnúť jeho Stvoriteľovi a v bezodnej nenávisti ho znivočiť, a tým zasiahnuť aj samého Boha.

Prvotný Hriech a Pôst

Cirkev učí, že podstata prvotného hriechu, tkvie v tom, že si človek prisvojil dispozičné právo na svoj život. Sám chcel rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé a na to nemá právo, lebo to je zjavené Božím Slovom. Týmto rozhodnutím dal prednosť sebe samému pred Bohom a tým pohrdol Bohom, zvolil sám seba proti Bohu.

Sv. Bazil hovorí, že prvé prikázanie, ktoré človek dostal, bolo prikázanie pôstu: „Pretože sme sa nepostili, boli sme z Raja vyhnaní. Budeme sa postiť, aby sme sa mohli do Raja vrátiť!“ Pôst je tu chápaný ako základný ľudský postoj, múdre „seba obmedzenie“ v záujme „seba zachovania“.

V ktorej oblasti sa má odohrávať osobný pôst, to musí odhaliť každý sám. Je to oblasť, v ktorej si hriechom ubližujeme.

Štyri Princípy Katolíckej Politiky

Kresťanská politická filozofia má dvoch majstrov - sv. Augustína a sv. Tomáša, a štyri základné princípy:

1. Politika a politické vládnutie sú prirodzené a dobré.
2. Hriech narušuje našu prirodzenosť, a preto robí politiku a politické vládnutie náročnými.
3. Účelom politiky a politického vládnutia je urobiť ľudské bytosti dokonalejšími.
4. Politika a politické vládnutie sú obmedzenými prostriedkami.

Tieto základné princípy nachádzame v Božom štáte (De Civitate Dei) a v Teologickej summe (Summa Theologiae).

Kresťanská politická filozofia viac skúma spoločné dobro než rôzne druhy politických režimov. A hoci niektoré režimy zo svojej prirodzenosti viac napomáhajú budovaniu spoločného dobra ako iné, katolícka politická teória nezavrhuje žiaden z nich.

tags: #hriech #je #zemu #volit