Farnosť Považská Bystrica má bohatú a rozsiahlu históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na jej vývoj, významné udalosti a súčasný život. Farský kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici je jednou z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok v meste.
Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v našom meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie. Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti. O niektorých kaplnkách sa už aj časom zabudlo, za akým účelom boli vlastne postavené a väčšina z nich dokonca zanikla, pretože museli ustúpiť novej výstavbe, či boli zničené vandalmi.
Najstaršie zmienky
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu.
V spise Cleridiocesis Nitriensis z roku 1250 sa uvádza, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.
Územný vývoj farnosti
Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín.
V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia.
V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp.
Farský kostol Navštívenia Panny Márie
Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína.
Kostol bol koncom 14. storočia prestavaný. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie (jeden zdroj uvádza aj sv. Alžbete). Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej.
Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám.
V roku 1941 (7. septembra) sa uskutočnila vysviacka zrekonštruovaného moderného trojloďového Kostola Navštívenia Panny Márie s prístavbou druhej veže, ktorú vykonal biskup Dr. Andrej Škrábik.
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.
V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.
Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu).
Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria).
Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola.
V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.
Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Pred kostolom stála kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balaša (Pál Balassa), a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky stála socha Panny Márie pred, ktorú dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou.
Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Karolíny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M. Vedľa kostola stála fara, ktorá bola v 19. storočí veľmi pekne zrekonštruovaná.
Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“.
V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu.
V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela - reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický (Rafael Podmaniczky), ktorý zomrel 9. februára 1559. Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balaša (Zsigmond Balassa) a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská (Zborovszky). Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv.
Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balašovcov, štvrtá patrila rodine Sapári (Szapáry) a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsieni kostola a v lodi pred kňažišťom. Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi.
Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Roku 1940 sa Obecná rada v Považskej Bystrici rozhodla venovať príspevok na prístavbu vo výške 500.000 korún a 1. Pri kopaní základov nového kostola boli otvorené všetky krypty pod starým kostolom. Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželke. Bol z hrubého medeného plechu s kamenným reliéfovým poklopom (reliéfové poklopy sú zabudované do steny kostola). Rakva bola už otvorená. Veľmi pekné boli aj rakvy grófa Sapáriho a jeho manželky. Boli v nich dokonca ešte zachované rúcha. Cennosti sa však nenašli žiadne.
Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná. Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola. Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov.
Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí* zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav. Kostol bol posvätený biskupom Dr.
Kaplnka sv. Heleny
Začneme najväčšou kaplnkou v meste zasvätenej svätej Helene. Postaviť ju dal gróf Peter Szapáry mladší v roku 1728 na kopci nad mestom zvanom Helena. Kaplnka si prešla viackrát obnovou po tom ako bola zdemolovaná vandalmi, alebo vyhorená.
Kaplnka stoji na kopci nad starým cintorínom. Postavená bola v roku 1806 v klasicistickom štýle a 7. novembra 1963 bola zapísaná na ústredný zoznam kultúrnych pamiatok. Jednotlivé kaplnky zastavení vznikali až medzi rokmi 1815 - 1882.
Kaplnka prešla viackrát rekonštrukciou. Tá posledná prebehla v roku 2017, kedy bola už kaplnka takmer úplne zničená. Je to pohrebná kaplnka a hrobka rodiny Jelínkovcov, ktorá sa nachádza na starom cintoríne.
Žiadosť o jej výstavbu dala pani Apolónia Jelínková, rod. Jancová, vdova po Jánovi Jelínkovi. Finančne podporila jej výstavbu a starala sa aj o jej údržbu. Dňa 14. novembra 1902 vydal dekrét o jej schválení nitriansky biskup Imrich Bende. Najdôležitejším bodom bolo biskupské povolenie slúžiť v nej sväté omše. Poslal aj oltárny kameň, ktorý bol potrebný, ak by sa omša slúžila mimo kostola.
Pod kaplnkou sa nachádzala aj krypta, ktorá je momentálne prázdna. Kaplnku posvätil 7.
Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie. Zároveň má radosť z nového kostola, ktorý je kapacitne oveľa väčší.
Je to baroková jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Za ním sa nachádza baroková veža. Priestory vo vnútri sú zaklenuté krížovými klenbami. Baroková fasáda s polkruhovo zakončenými oknami a výklenkami pre plastiky je členená lizénovým rámom. Pôvodný interiér tvorili oltáre svätej Heleny, svätého Petra apoštola a cenné rezbárske zariadenie. Oltáre boli rokokové s rokokovými svietnikmi z polovice 18. Dve kazateľnice a organ boli tiež rokokové z polovice 18. storočia.
K interiéru patrili aj sochy svätého Jozefa a svätého Jána Nepomuckého, pochádzajúce z 2. polovice 18. storočia.
Významné udalosti v histórii kaplnky sv. Heleny:
- 1728 - výstavba kaplnky
- 1782 - zrušenie pustovníckeho rádu
- 1831 - epidémia cholery
- 1932 - oprava kaplnky
- 1943 - podpora od obce na obnovu
- po 1948 - likvidácia cirkevných objektov
- 1977 - oprava kaplnky pred súťažou
- 1991 - generálna obnova kaplnky
Farnosť Považská Bystrica - Rozkvet
Farnosť na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici je relatívne mladá, vznikla 1. januára 2009. Spoločenstvo veriacich sa tam však rozvíjalo už dlho predtým. Keď sa po páde totality rozhodlo o opravení zničenej barokovej Kaplnky sv. V auguste 1991 bola obnovená kaplnka posvätená a pravidelne sa v nej začali sláviť sväté omše.
Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto. Hneď na začiatku sa saletíni rozhodli, že na sídlisku s prevažne mladým obyvateľstvom budú viesť pastoráciu iným spôsobom, ako bolo zaužívané. Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času.
Program cirkevného centra voľného času sa sústreďuje na niekoľko oblastí. „Tou prvou je činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle. Sú tam tiež organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka,“ vymenúva Miroslav Dérik.
V prvý deň roku 2009 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis zriadil vo svojej diecéze novú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Pri sv. omši, ktorú biskup celebroval v Kostole sv. Heleny na sídlisku Rozkvet, na ktorom žije približne 11 000 ľudí, v homílii priblížil postoj Panny Márie Bohorodičky podľa slov z Lukášovho evanjelia: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Na záver sv. omše kancelár biskupskej kúrie Mons. Michal Baláž prečítal dekrét ustanovenia farnosti, ktorým diecézny biskup zveruje pastoračnú starostlivosť o novú farnosť Rehoľnej spoločnosti Misionárov Saletínov.
Kostol Panny Márie Lasaletskej
Rehoľa Saletínov vznikla v polovici XIX. storočia vo Francúzsku v dôsledku zjavenia sa Panny Márie 19. 09. 1846 v La Salette. V Považskej Bystrici pôsobia Misionári Saletíni od roku 1990. Ako poznamenal zástupca provinciála Piotr Cieplak jeho spolubratia pôsobia na Rozkvete už 18 rokov. v službe pre spásu sveta.
V auguste veriacim na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici vyhorela Kaplnka sv. Heleny. Zrazu nemali kde sláviť bohoslužby, keďže nový kostol v blízkosti kaplnky, s ktorého stavbou sa začalo v máji 2013, ešte nebol dokončený. V októbri sa však práce úspešne zavŕšili a 14. Kostol Panny Márie Lasaletskej posvätil žilinský biskup Tomáš Galis.
Páter Wieslaw verí, že kostol bude pozvaním aj pre mladých na intenzívnejšie prežívanie bohoslužieb. Potom, keď sme mali svätú omšu napríklad pre birmovancov a všetci vošli do kaplnky, bolo tam neskutočne hlučne. Všetky zlé návyky priniesli do kaplnky, často nevedomky. Keďže nový kostol ešte nebol dokončený, veriaci zo sídliska Rozkvet sa po vyhorení kaplnky schádzali na lúke.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Považskej Bystrici
- Socha svätého Júdu Tadeáša
- Socha Panny Márie pred kostolom
- Socha sv. Jána Nepomuckého
- Kaplnka na Kalvárii
- Kaplnka Najsvätejšej Trojice
- Kaplnka sv. Jozefa
- Kaplnka Navštívenia Panny Márie
- Kaplnka sv.
Socha svätého Júdu Tadeáša stávala na námestí, ešte pred sochou Panny Márie. Mala bohatú rokokovú výzdobu. Táto pieskovcová socha bola vybudovaná pri Predmierskej ceste, na rohu dnešnej Moyzesovej a Jánskej, v roku 1729. Preto sa volala cesta smerujúca od tejto sochy Svätojánska. Nápis na soche („1729 Renovata Anno 1839“) značí, že bola rekonštruovaná v roku 1839. Bola vraj odstránená počas 2.
Sochu Panny Márie pred kostolom dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou.
Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Caroliny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M.
Druhá socha sv. Jána Nepomuckého stála za Považskou Bystricou smerom na Považské Podhradie. Sochu tu priplavila v roku 1759 voda na troskách plte počas veľkej povodne spolu s piatimi malými lipami.