Sexualita je jednou z oblastí, na ktorú Cirkev v priebehu dejín menila názor. Od nutného zla, nevyhnutného k plodeniu detí, až po intímny akt sebadarovania, ktorý odhaľuje niečo z tajomstva Boha.
Boh je láska a žije sám v sebe z tajomstva osobného spoločenstva lásky. Tým, že Boh stvoril ľudskú prirodzenosť muža a ženy na svoj obraz, vložil do nej povolanie - a teda schopnosť a morálnu zodpovednosť - k láske a spoločenstvu.
Boh stvoril človeka na svoj obraz, muža a ženu ich stvoril. "Ploďte a množte sa" (Gn 1,28). Sexualita má vplyv na všetky stránky ľudskej osoby v jednote jej tela a duše.
Každý človek, muž i žena, má uznať a prijať svoju sexuálnu totožnosť. Fyzická, morálna a duchovná rozdielnosť a komplementárnosť (vzájomné dopĺňanie sa) sú zamerané na dobrá manželstva a na rozvíjanie rodinného života.
Každé z oboch pohlaví je s rovnakou dôstojnosťou, hoci odlišným spôsobom, obrazom Božej moci a nežnosti. Spojenie muža a ženy v manželstve je spôsob, ako napodobniť v tele veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľa.
„Muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2,24). Ježiš prišiel, aby obnovil stvorenie v čistote jeho pôvodu. V reči na vrchu dôsledne vysvetľuje Boží plán: „Počuli ste, že bolo povedané: ,Nescudzoložíš!‘ No, ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5,27-28). Človek nemá rozlučovať, čo Boh spojil.
Čistota v manželstve
Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka v jeho telesnej a duchovnej skutočnosti. Čistá osoba si zachováva neporušenosť síl života a lásky, ktoré sú v nej uložené.
Táto neporušenosť zabezpečuje jednotu osoby a stavia sa proti každému správaniu, ktoré by ju narušilo. Čistota predpokladá naučiť sa sebaovládaniu, ktoré je výchovou k ľudskej slobode.
Alternatíva je zrejmá: alebo človek ovláda svoje vášne a nadobudne pokoj, alebo sa nechá nimi zotročiť a stane sa nešťastným. „Dôstojnosť človeka si vyžaduje, aby konal podľa vedomej a slobodnej voľby, čiže pohýnaný a vedený osobným presvedčením, a nie pod vplyvom slepého vnútorného popudu alebo z čisto vonkajšieho donútenia.
Kto chce zostať verný svojim krstným sľubom a odolávať pokušeniam, má si dať záležať, aby používal na to prostriedky, ako je sebapoznanie, praktizovanie askézy prispôsobenej situáciám, poslušnosť Božím prikázaniam, praktizovanie morálnych čností a vernosť modlitbe.
Sebaovládanie je dlhotrvajúca snaha. Nemožno ho nikdy pokladať za dosiahnuté raz navždy. Predpokladá úsilie začínať vždy znova vo všetkých obdobiach života. Čistota má svoje zákony rastu, ktoré prechádzajú stupňami poznačenými nedokonalosťou a veľmi často aj hriechom.
Čistý a čnostný človek sa zo dňa na deň formuje svojimi početnými slobodnými rozhodnutiami. Čistota je nanajvýš osobnou úlohou. Zahŕňa aj kultúrne úsilie, pretože pokrok ľudskej osoby a rozvoj samej spoločnosti sú navzájom závislé.
Čistota je morálna čnosť. Je aj Božím darom, milosťou, ovocím Ducha. Láska je formou (stvárňujúcim princípom) všetkých čností. Pod jej vplyvom sa čistota javí ako škola osobného darovania sa. Sebaovládanie je zamerané na sebadarovanie. Čistota vedie toho, kto ju žije, k tomu, aby sa pre blížneho stal svedkom Božej vernosti a nežnosti.
Čnosť čistoty sa rozvíja v priateľstve. Ukazuje učeníkovi, ako nasledovať a napodobňovať toho, ktorý si nás vyvolil za svojich priateľov, úplne sa nám daroval a dáva nám účasť na svojej božskej prirodzenosti. Čistota je prísľubom nesmrteľnosti. Čistota sa prejavuje najmä v priateľstve s blížnym. Priateľstvo pestované medzi osobami toho istého alebo rozdielneho pohlavia je veľkým dobrom pre všetkých.
Každý pokrstený je povolaný k čistote. Kresťan si obliekol Krista vzor každej čistoty. Všetci veriaci v Krista sú povolaní, aby viedli čistý život podľa svojho osobitného životného stavu.
Čistotou sa majú vyznačovať ľudia podľa svojich rozličných stavov: jedni v panenstve alebo v Bohu zasvätenom celibáte, čo je vynikajúci spôsob, ako sa môžu ľahšie oddať jedine Bohu s nerozdeleným srdcom; druhí zasa takým spôsobom života, ktorý pre všetkých určuje morálny zákon podľa toho, či žijú v manželstve, alebo sú slobodní. Manželia sú povolaní žiť v manželskej čistote. Ostatní zachovávajú čistotu v zdržanlivosti: Vieme, že čnosť čistoty má tri formy: jednu manželskú, druhú vdovskú a tretiu panenskú.
Snúbenci sú povolaní zachovávať čistotu v zdržanlivosti. V tejto skúške majú objaviť vzájomnú úctu a učiť sa vernosti a nádeji, že dostanú jeden druhého od Boha. Osobitné prejavy nežnosti, ktoré sú vlastné manželskej láske, si majú vyhradiť pre čas manželstva.
Chlipnosť (luxuria) je nezriadená túžba po pohlavnej rozkoši alebo nezriadený pôžitok z nej.
Pod výrazom onánia (masturbácia) treba rozumieť úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš. Tak učiteľský úrad Cirkvi v priebehu stálej tradície, ako aj mravný cit veriacich v Krista bez váhania tvrdia, že onánia je vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin, pretože vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho manželského styku - nech by sa dialo z akéhokoľvek dôvodu - podstatne protirečí jej cieľu. Pohlavná rozkoš sa tu vyhľadáva mimo pohlavného styku, aký vyžaduje morálny poriadok, totiž styku, ktorý v ovzduší pravej lásky uskutočňuje plný zmysel vzájomného darovania sa a ľudského plodenia. Na utvorenie si správneho úsudku o morálnej zodpovednosti jednotlivých osôb a na usmernenie pastoračnej činnosti treba brať do úvahy citovú nezrelosť, silu nadobudnutých návykov, stavy úzkosti alebo iné psychické či spoločenské faktory, ktoré môžu morálnu vinu zmenšiť, ba azda redukovať na najmenšiu mieru.
Smilstvo (fornicatio) je telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osôb a s ľudskou sexualitou, ktorá je prirodzene zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí.
Pornografia spočíva v tom, že sa skutočné alebo predstierané pohlavné úkony oddelia od intimity partnerov, aby sa zámerne ukazovali iným osobám. Pornografia uráža čistotu, lebo znetvoruje manželský úkon, ktorý je vzájomným intímnym darovaním manželov. Ťažko uráža dôstojnosť tých, ktorí sa jej venujú (herci, obchodníci, diváci), pretože sa jeden stáva pre druhého predmetom nízkej rozkoše a nedovoleného zisku. Jedných i druhých ponára do ilúzie neskutočného sveta. Je ťažkým previnením.
Prostitúcia uráža dôstojnosť osoby, ktorá sa prostituuje, čím sa znižuje na predmet pohlavnej rozkoše, ktorú poskytuje. Ten, kto platí, ťažko hreší proti sebe samému: porušuje čistotu, ku ktorej ho zaväzuje jeho krst, a poškvrňuje svoje telo, chrám Ducha Svätého. Prostitúcia je spoločenskou pliagou. Zvyčajne postihuje ženy, ale aj mužov, deti alebo dospievajúcu mládež (v týchto dvoch posledných prípadoch sa hriech zdvojnásobňuje pohoršením).
Znásilnenie (stuprum) je násilné vniknutie do pohlavnej intimity nejakej osoby. Je proti spravodlivosti a láske. Znásilnenie závažne porušuje právo každého človeka na úctu, na slobodu a na fyzickú a morálnu neporušiteľnosť. Spôsobuje ťažkú škodu, ktorá môže obeť poznačiť na celý život. Je to vždy skutok zlý svojou vnútornou povahou.
Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa.
Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.
Homosexuálne osoby sú povolané k čistote.
Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy. V manželstve sa telesná intimita manželov stáva znakom a zárukou duchovného spoločenstva.
„Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale sa týka najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej. Sexualita sa realizuje skutočne ľudským spôsobom len vtedy, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti.“
„Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: ,Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.‘ Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami: ,Zvelebený buď, Bože našich otcov… Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho. Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie. Ty si povedal: ‚Nie je dobre človeku samému; urobme mu pomoc ktorá mu bude podobná.‘ Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti, ale s čistým úmyslom.
„Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a, ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú.“ Sexualita je prameňom radosti a potešenia: „Sám Stvoriteľ… ustanovil tiež, aby manželia v tejto úlohe [plodenia] nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil.
Spojením manželov sa uskutočňuje dvojaký cieľ manželstva: dobro samých manželov a odovzdávanie života. Tieto dva významy alebo hodnoty manželstva nemožno oddeliť bez toho, aby sa nenarušil duchovný život manželov a nevystavili sa nebezpečenstvu dobrá manželstva a budúcnosť rodiny.
Manželský pár vytvára „dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi. Je založené na manželskej zmluve, čiže na neodvolateľnom osobnom súhlase“. Manželia sa definitívne a úplne dávajú jeden druhému. Nie sú viac dvaja, ale už tvoria jedno telo. Zmluva, ktorú manželia slobodne uzavreli, im ukladá povinnosť zachovať ju jedinú a nerozlučiteľnú.
Vernosť vyjadruje stálosť v dodržiavaní daného slova. Boh je verný. Sviatosť manželstva vovádza muža a ženu do tajomstva vernosti Krista voči jeho Cirkvi. Manželskou čistotou vydávajú pred svetom svedectvo o tomto tajomstve. Svätý Ján Zlatoústy odporúča mladým manželom, aby svojej manželke hovorili takto: „Privinul som ťa k sebe, milujem ťa a dávam ti prednosť aj pred svojím životom.
Plodnosť je dar, je jedným z cieľov manželstva, lebo manželská láska prirodzene smeruje k tomu, aby bola plodná. Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané k vzájomnej láske manželov; vzniká v samom srdci tohto vzájomného darovania sa, ktorého je ovocím a zavŕšením. Preto Cirkev, ktorá je „na strane života“, učí, že je potrebné, aby každý manželský úkon zostal sám v sebe otvorený na plodenie ľudského života.
Manželia tým, že sú povolaní dávať život, majú účasť na stvoriteľskej Božej moci a na Božom otcovstve: „Manželia vedia, že v úlohe odovzdávania a vychovávania ľudského života, čo treba pokladať za ich vlastné poslanie, sú spolupracovníkmi lásky Boha Stvoriteľa a akoby jeho tlmočníkmi.
Osobitný aspekt tejto zodpovednosti sa týka regulácie plodenia. Z oprávnených dôvodov manželia môžu chcieť oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí. Majú si však overiť, či ich túžba nevyplýva z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva. Okrem toho majú upravovať svoje správanie podľa objektívnych kritérií morálnosti: „Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, morálnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale sa má určiť podľa objektívnych kritérií odvodených z prirodzenosti ľudskej osoby a jej úkonov, ktoré rešpektujú plný zmysel vzájomného darovania sa a ľudského plodenia v ovzduší pravej lásky.
Periodická zdržanlivosť a metódy regulácie plodenia založené na sebapozorovaní a využívaní neplodných období sú v súlade s objektívnymi kritériami morálnosti. Tieto metódy rešpektujú telo manželov, napomáhajú ich vzájomnú nežnosť a podporujú výchovu k pravej slobode.
Naopak, vnútorne (svojou vnútornou povahou)je zlé každé konanie, ktoré - keď sa manželský úkon predvída alebo vykonáva, alebo vedie k svojim prirodzeným následkom - by malo za cieľ zabrániť plodeniu alebo by sa chcelo použiť ako prostriedok na tento cieľ. Proti prirodzenej reči, ktorá vyjadruje vzájomné a úplné darovanie sa manželov, antikoncepcia stavia objektívne protikladnú reč, že totiž už nejde o úplné darovanie sa druhému.
Štát je zodpovedný za blaho občanov. Z tohto dôvodu je oprávnené, aby zasahoval do usmerňovania rastu obyvateľstva. Môže to robiť objektívnou a taktnou informáciou, ale nikdy nie autoritatívnym a donucovacím spôsobom. Nemôže oprávnene nahradiť iniciatívu manželov, ktorí sú prví zodpovední za plodenie a výchovu svojich detí.
Veľké je utrpenie tých manželských párov, ktoré zistia, že sú neplodné: „Čože mi dáš?“ spytuje sa Abrahám Boha. „Veď ja odídem bezdetný…“ (Gn 15,2) . „Daj mi deti! Ak nie, zomriem“ (Gn 30,1).
Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici (darovanie spermy alebo vaječnej bunky, prepožičanie maternice), sú závažne nemorálne. Tieto techniky (heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie, t. j. od iného darcu) porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve.
Ak sa tieto techniky (homológna inseminácia a umelé homológne oplodnenie) používajú vnútri manželského páru, sú možno menej škodlivé, ale ostávajú morálne neprijateľné. Oddeľujú totiž pohlavný úkon od úkonu plodenia. Akt, ktorý je základom existencie dieťaťa, už nie je aktom, ktorým sa dve osoby navzájom dávajú, ale aktom, ktorý zveruje život a identitu embrya moci lekárov a biológov a zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby.
Dieťa nie je dlh, na ktorý možno mať nárok, ale dar. „Najvznešenejším darom manželstva“ je nová ľudská osoba. Dieťa nemožno považovať za predmet vlastníctva, k čomu by viedlo uznanie domnelého „práva na dieťa“.
Evanjelium ukazuje, že fyzická neplodnosť nie je absolútnym zlom. Manželia, ktorí po vyčerpaní oprávnených prostriedkov lekárskej vedy naďalej trpia neplodnosťou, majú sa spojiť s Pánovým krížom, prameňom každej duchovnej plodnosti.
Cudzoložstvo. Toto slovo označuje manželskú neveru. Keď dvaja partneri, z ktorých aspoň jeden je v manželstve, nadviažu medzi sebou, hoci aj prechodný, intímny vzťah, dopúšťajú sa cudzoložstva.
Mýty a realita o sexualite v manželstve
Je nemálo ľudí, ktorí majú predstavu (a nie sú to len neveriaci), že Cirkev je taká skostnatená, že aj sex medzi manželmi je naformátovaný a nemá mať prečo šťavu. Verejne koluje množstvo tvrdení o tom, čo môže a nemôže katolík za dverami manželskej spálne. Na niektoré sa pozrieme spolu:
- Prerušovaný styk je hriech. Lož.
- Žena je povinná uspokojiť manžela vždy, keď si to zaželá. Lož.
- Katolíci sa môžu milovať len vtedy, ak chcú dieťa. Lož.
- Orálny sex je medzi manželmi - katolíkmi zakázaný. Lož.
- Masturbácia nikomu neubližuje. Lož.
- Používanie šteklivých pomôcok v spálni je hriech. Lož.
Čo je v poriadku v spálni? | Otázky a odpovede o kresťanskom manželstve a intimite
Hriechy, ktoré môžu pokaziť manželstvo
Vedeli ste, že niektoré hriechy dokážu pokaziť manželstvo? Je to tak. Určite si uvedomujete, že dokonalé manželstvá neexistujú, keďže neexistujú ani dokonalí ľudia. Každé manželstvo zažíva lepšie a horšie časy.
Za tie roky som si všimol, že existujú určité problémy, ktoré dokážu manželstvo vážne narušiť, ak zostanú bez povšimnutia. To sú tie najvážnejšie z nich. Môžu sa prejaviť rôznym spôsobom, ale ak sa dostanete až ku koreňu veci, zistíte, že ide práve o tieto problémy. A nebudeme si nič nahovárať: sú to hriechy.
O ktoré hriechy teda ide?
- Sebectvo. Manželstvo bez vzájomného podriadenia sa nefunguje. Keď jeden z partnerov vyžaduje, aby bolo podľa neho alebo sa s ním nedá dohodnúť na kompromise, vzťah nikdy nebude taký, aký by mal byť.
- Nespokojnosť. Niekedy sa cítime zamilovaní až po uši, niekedy menej.
- Pýcha. Ak si jeden z partnerov nikdy nevie priznať chybu alebo nevidí svoje nedostatky, pozýva tak horkosť do srdca svojho partnera.
- Neodpustenie. Ak sa odmietneme vzdať zranení z minulosti, nielenže sa tak poškodí manželské puto, ale to zničí aj človeka, ktorý odmieta odpustiť. Dôvera sa nedá vybudovať tam, kde chýba odpustenie.
- Hnev. Písmo hovorí jasne: nemáme ísť spať nahnevaní (nech slnko nezachádza nad vaším hnevom). Hnev je burina, a ak ju nevykoreníte, bude sa len rozrastať.
- Uspokojenie sa. Len čo si začnete myslieť, že vaše manželstvo je už nad vecou a netýkajú sa ho problémy iných manželstiev, máte problém.
- Žiadostivosť. Manželské páry, ktoré sa porovnávajú s ostatnými, sa takmer vždy sklamú.
Položte si nasledovnú otázku: ktorý z týchto hriechov momentálne prevláda v mojom manželstve? Ktorý z nich mi najviac škodí? Ktorý z nich by mohol prerásť do skutočného problému, ak s ním nezačnem jednať?
Manželia, ktorí majú čisté srdcia, pri sexe sa dotýkajú tajomstva lásky Najsvätejšej Trojice, v ktorej sa osoby vzájomne darujú jedna druhej. Takto sa vlastne sex stáva modlitbou. Nie, netreba pred ním, počas neho alebo po ňom odriekať nejakú slovnú modlitbu. Sex je modlitbou - či už uvedomelou alebo neuvedomelou - svojou povahou, teda vzájomným láskyplným obdarovávaním sa manželov v kontexte sviatosti manželstva.
V spálni veriacich manželov preto nie je dôvod na prítomnosť akéhokoľvek pocitu hanby či viny. Bolo by však chybou považovať potešenie, ktoré zažívajú manželia pri sexe, len za číre telesné uspokojenie. Spolu s ním prichádza aj psychické uspokojenie. Manželia pociťujú spokojnosť, radosť, vnímajú medzi sebou väčšiu jednotu, intimitu, blízkosť. No a práve svojou duchovnou povahou prináša sex aj duchovné naplnenie.
Páter Knotz píše: „Keď manželia pristupujú k nežnostiam so zámerom uskutočniť plný sexuálny akt (výron semena má miesto v pošve ženy), vtedy každé správanie (druh nežností, sexuálnych polôh), ktorého cieľom je vzájomné roztúženie, je dovolené.“ V poriadku je manuálna aj orálna stimulácia, v poriadku je akákoľvek poloha, pokiaľ je obom manželom pohodlná a príjemná. Pokiaľ dosiahne manžel orgazmus skôr ako manželka, je v poriadku, keď ju privedie k orgazmu stimuláciou klitorisu.
V skutočnosti sa pojem manželská povinnosť rovnako týka oboch manželov. Na oboch manželov kladie rovnako radikálny nárok - urobiť starostlivosť o vzájomný manželský vzťah zahŕňajúci sexuálnu oblasť prioritou.
Pre harmonický sexuálny život môžu obaja manželia urobiť minimálne to, že sa budú dôkladne zaujímať o prirodzené metódy zodpovedného rodičovstva. V rámci seminárov, na ktorých sa tieto metódy prednášajú, sa manželia veľa dozvedia nielen o fungovaní plodnosti, ale aj o psychologických rozdieloch muža a ženy.
Z prirodzených metód zodpovedného rodičovstva si môžete vybrať Billingsovu metódu, Sympto-termálnu metódu alebo Craightonský model.
Ježiš stretáva manželov tam, kde sa práve nachádzajú. Vo všetkých tých vyššie spomenutých náročných okolnostiach. Nesúdi, nevyčíta. Pridáva sa k manželom a sprevádza ich na ich ceste. Je pri tom veľmi trpezlivý, je ochotný kráčať s nimi tak dlho, ako to oni budú potrebovať. Jediné, čo od manželov očakáva, je neprestať kráčať. Nehodiť flintu do žita. Kráčať ďalej tým smerom, kde im chce dať zažiť nebeské výšiny manželského sexuálneho života, ktoré pre nich pripravil. Akokoľvek už budú vyzerať.
tags: #hriech #v #manzelstve #krestania