Ak navštívite mesto Žiar nad Hronom, určite vás ohúri tento kaštieľ. No nie vždy sa vedia dopátrať, čo ukrýva, či je možné tam vojsť a kto ho spravuje. Biskupský kaštieľ v Žiari nad Hronom je dôkazom toho, že pravá krása prichádza zvnútra. Prechádzajúc jeho priestormi, dýchate históriu a cítite atmosféru minulých storočí. Tento monumentálny objekt s nevšednou históriou a jedinečnou atmosférou priťahuje návštevníkov ako magnet!
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Región GRON, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Stredné Pohronie v Banskobystrickom kraji.
Kaštieľ v Žiari nad Hronom
História kaštieľa a jeho obyvatelia
Tento kaštieľ, ktorý sa nachádzal vo Svätom Kríži (terajší Žiar nad Hronom), pôvodne slúžil ako malé stredoveké sídlo. V 17. storočí sa stal letnou rezidenciou ostrihomských arcibiskupov. Podľa oficiálnych záznamov, kaštieľ v Žiari nad Hronom dal vystavať ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v roku 1631. Avšak, kastelán, ktorý nás sprevádzal po historickej stavbe, nás informoval, že to je nesprávna informácia. Prvý písomný doklad o existencii tohto kaštieľa pochádza už z roku 1605 a jeho autorom je Pázmánov predchodca, František Forgáč. Podľa kastelána, práve Forgáč rekonštruoval pôvodný objekt, ktorý bol postavený na základoch dávnej pevnosti. Po jeho smrti, Pázmáň začal s rekonštrukciou prízemnej časti stavby, kde vybudoval niekoľko izieb zdobených štukom. Táto časť kaštieľa sa až do dnešných dní označuje ako Pázmániho krídlo.
V reakcii na tureckú hrozbu, dal ďalší arcibiskup Juraj Lipaj postaviť silné opevnenie s vežami okolo kaštieľa. Neskôr sa kaštieľ stal domovom banskobystrických biskupov. Prvým biskupom banskobystrickej diecézy, ktorý tu zriadil svoje sídlo, bol gróf František Berchtold z Ungerschutzu. Pod jeho vedením sa budova kaštieľa prestavala a upravovala, aby lepšie vyhovovala požiadavkám reprezentačného sídla biskupa. Berchtold dal vybudovať arkádové nádvorie a zasadiť platan, ktorý tu dodnes rastie a mohutnie. Kaštieľ bol aj domovom archívu panstva a bohatej knižnice, ktorá obsahovala 1 100 zväzkov vzácnych kníh a listín súvisiacich s históriou kaštieľa.
Prvý banskobystrický biskup František Berchtold, ktorý mal významný podiel na histórii mesta a jeho povýšení na jedno z najdôležitejších miest vo vtedajšom Uhorsku, zomrel práve tu vo svätokrížskom kaštieli. Najvýznamnejším biskupom a obyvateľom kaštieľa bol však prvý predseda Matice slovenskej, Dr. Štefan Moyses. Štefan Moyses, ktorý do Svätého Kríža prišiel až z Chorvátska, kde predtým zastával významné pozície, sa ocitol v ruine - kaštieľ bol po revolučných rokoch v devastovanom stave. So sebou do tejto pustatiny priviedol aj svoje služobníctvo, ktoré následne zdesené ušlo. Musel vynaložiť veľké úsilie, aby ich presvedčil o návrate. Hovorí sa, že v prvých dňoch svojho pôsobenia v týchto končinách, musel nový biskup spávať priamo na zemi, keďže nemal k dispozícii ani posteľ.
Následne si zobral pôžičku a s odhodlaním sa pustil do obnovy. Tieto finančné prostriedky však neinvestoval iba do rekonštrukcie kaštieľa, ale aj do ekonomickej obnovy celej oblasti Svätého Kríža. Od leta 2020 je návštevníkom kaštieľa prístupná už aj expozícia Pamätnej izby Štefana Moysesa. Tento unikátny priestor bol vybavený autentickým nábytkom a osobnými predmetmi, ktoré kedysi patrili samotnému biskupovi. Expozícia obsahuje aj jeho tri najobľúbenejšie predmety, a to postriebrenú cukorničku, soľničku a nádobu na smotanu do kávy.
Mimochodom, miesto posledného odpočinku Štefana Moysesa nájdete na pôvodnom starom námestí pri kostole oproti kaštieľu, z ktorého sa dostanete až ku krypte v kostole.
Ďalšie udalosti a využitie kaštieľa
V roku 1942 sa do priestorov kaštieľa presťahovali saleziáni, ktorí tu nezotrvali dlho. Od roku 1960 bol kaštieľ domovom pre strednú ekonomickú školu, ktorá si získala výbornú reputáciu. Po následnom odpredaji budovy škola prešla transformáciou a stala sa obchodnou akadémiou. V roku 2018 kúpilo objekt renesančno-barokového kaštieľa samotné mesto Žiar nad Hronom, so zámerom urobiť z kaštieľa dôstojné centrum mesta. Dnes tak v tejto sále môžu prebiehať aj sobáše či iné kultúrno-spoločenské podujatia.
Centrom pozornosti však bezpochyby je mohutný platan, ktorý je súčasťou kaštieľa. Tento impozantný strom je svedkom dávnej histórie a jeho tichý šepot vám môže rozpovedať tajomstvá, ktoré sa tu odohrali. Je to oáza pokoja, miesto, kde sa čas zastavil a kde môžete na chvíľu uniknúť pred ruchom moderného sveta.
Biskupský kaštieľ v Žiari nad Hronom je teda miestom, ktoré by ste nemali minúť. Jeho krásy sú skryté, ale ak sa rozhodnete ich objaviť, budete odmenení nezabudnuteľným zážitkom. Je to klenot, ktorý hrdinsky odoláva zubu času a ktorý nám pripomína našu bohatú históriu. Históriu, ktorú by sme nemali zabúdať.
Návšteva kaštieľa
A ako sa sem dostať? OOCR Región Gron tu organizuje v spolupráci s krajskou cestovnou kanceláriou Za horami za dolami komentované prehliadky kaštieľa. Prehliadky sa konajú raz mesačne, vždy v nedeľu, pre aktuálne termíny sledujte stránku www.regiongron.sk. Cez týždeň je možné kaštieľ navštíviť v utorok, štvrtok, piatok: 09.00 - 13.00.
PS: Pri kaštieli sa nachádza aj mestský park venovaný Štefanovi Moysesovi. Je obľúbeným oddychovým miestom nielen pre domácich obyvateľov, ale aj pre turistov. Bol vybudovaný v polovici 18. storočia a je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Je tu veľa oddychových miest najmä pre trávenie voľného času s deťmi ako aj Minizoo.
História kaštieľa v Žiari ožíva
Kostol Povýšenia svätého Kríža
Prvý kostol v obci existoval už od roku 1332. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1527, kedy sa spomína ako starý. V najstaršej kanonickej vizitácii z roku 1626 sa nachádzajú záznamy o veľkom poškodení interiéru farskej budovy i samotného kostola. Veľký požiar vo Svätom Kríži 3. júla 1661 zničil nielen cele mestečko, ale aj kostol a zvonicu so štyrmi zvonmi. Opätovne vyhorel aj pri požiari v roku 1740. Po týchto zničujúcich požiaroch ostal gotický svätokrížsky kostol aj so svojím okolím v ruinách.
Začiatkom 19. storočia banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely usúdil, že kostol už nemôže ďalej slúžiť svojmu účelu. Starý kostol preto v roku 1806 zbúrali, zrušili kryptu pod hlavným oltárom a získaný kameň použili na výstavbu nového, klasicistického kostola. Plány jednoloďového dvojvežového kostola vypracoval kňaz Rehole piaristov, Florián Dom. Kostol je postavený približne na mieste starého kostola. V roku 1811 bola dokončená hrubá stavba chrámu. Na chóre bol umiestnený organ zo starého kostola a vo vežiach pôvodné zvony. Po dokončení maliarskych, sochárskych, tesárskych, sklenárskych a zlatníckych prác v interiéry kostola, biskup Zerdahely dňa 14. septembra 1812 na sviatok Povýšenia sv. Kríža kostol vysvätil. Do hlavného oltára uložil relikvie svätých Fulgencia, Jukundína a Severína. Dokončovacie práce trvali do 6. októbra 1813.
Kostol Povýšenia svätého Kríža
Súčasný dvojvežový kostol je postavený v klasicistickom slohu. V každej veži sú dva zvony. V severnej veži sa nachádza veľký zvon, ktorý má 1660 kilogramov a odliaty bol v roku 1948. Nachádza sa tu aj umieráčik z roku 1924, vážiaci 58 kilogramov. V južnej veži je umiestnený Medián - stredný z roku 1924 k úcte Nepoškvrneného počatia P. Márie a malý z toho istého roku k úcte svätého Kríža. Veža sa spolu s krížom vypína do výšky 30 metrov.
Pôvodné vežové hodiny daroval kostolu v roku 1857 Štefan Moyzes. Fasáda kostola má vysunutú vstupnú časť - portikus - so šiestimi toskánskymi stĺpmi. Nad vstupom je trojuholníkový tympanón a v jeho strede je umiestnený erb biskupa Zerdahelyho od Leopolda Forstra. Nad hlavným vchodom medzi vežami je umiestnený medený, pôvodne pozlátený kríž.
Na dvoch tabuliach pod sebou je latinský nápis od biskupa Rudňanského z roku 1847: „Ecce crucem Domini, fugite partes adversae“, čo v preklade znamená: Hľa kríž Pána, ujdite nepriatelia. Na priečelí po obidvoch stranách hlavného vchodu sú pamätné tabule, ktoré venoval Spolok Sv. Vojtech, ako prejav úcty významným národným a cirkevným dejateľom - Dr. Štefanovi Moyzesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej a Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej, ktorý bol svätokrížskym kňazom a je pochovaný na mestskom cintoríne v Žiari nad Hronom.
Krypta v kostole
Pod severnou vežou kostola je vybudovaná krypta, určená na pochovávanie biskupov Banskobystrickej diecézy, ktorú v roku 1808 nechal postaviť banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely. Nad vchodom, ktorý je situovaný z bočnej fasády, je umiestnený nápis: Sepultura episcorum neosoliensium. V hrobke sú uložené pozostatky šiestich banskobystrických biskupov - Františeka Berchtolda, Gabriela Zerdehelyho, Jozefa Belánskeho, Karola Rimelyho, Mariána Blahu, Štefana Moyzesa - a dvoch kňazov J. Šimúniho a F. S. Molnára.
BBSOO ďakuje za ústretovosť pánovi Mgr. Miroslavovi Hlaváčikovi, dekanovi Farnosti Povýšenia sv.
K najzaujímavejším priestorom mesta patrí obdĺžnikové námestie generála M. R. Štefánika, svojím tvarom a rozlohou - 213 x 146 metrov - je ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých stavieb. Mestský park sa začal budovať v roku 1884. Ústredným prvkom parku severne od kostola bol pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej - Sisi, ku ktorému sa lúčovite zbiehali chodníky lemované zeleňou. Na jeho mieste od roku 1939 stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku. V roku 2007 tu pribudol pomník Martina Rázusa, v roku 2011 prešiel mestský park spolu s námestím rekonštrukciou. Brezniansky mestský park je jediným historickým mestským parkom na hornom Pohroní.