Vianoce sú sviatky, ktoré sa slávia po celom svete, no v každej krajine majú svoje jedinečné čaro a tradície. Tento článok vám priblíži rôzne aspekty vianočných osláv, od hudobných zaujímavostí až po nezvyčajné zvyky.
Vianočné trhy vo Viedni sú neodmysliteľnou súčasťou predvianočnej atmosféry.
História a význam vianočných kolied
Vianočné koledy nepochybne patria k tým najkrajším vianočným tradíciám. Ako je to však s ich históriou? Kedy vznikli koledy a ako sa stali tradíciou, ktorá nám dotvára celkovú vianočnú atmosféru?
Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď nehovoríme o koledách, aké poznáme dnes. O prvých koledách boli zmienky v Rímskej ríši, kedy sa koledy spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter, ako sme na to zvyknutí dnes.
Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku prvýkrát dostali v roku 1426, vďaka kňazovi Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu. Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí, či koláčov.
Mnoho melódií vianočných kolied je známych po celom svete a ich texty sú preložené do jazyka danej krajiny. Vianočné koledy môžu mať ľudový charakter, kedy ide o piesne sa ktoré sa tradujú z pokolenia na pokolenie, alebo sa môže jednať o umelé koledy, ktoré boli skomponované konkrétnym autorom. Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. Často sa tiež môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou.
Nejedná sa totiž o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc. Zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca. Vo mestách zanikol už takmer úplne a na stretnúť sa sním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané, či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu.
Aj vy patríte k milovníkom Vianoc, ktorí si púšťajú vianočné pesničky už od konca októbra? Vianočné piesne vám dokážu navodiť neskutočne príjemnú, vianočnú atmosféru a vyčariť úsmev na tvári. Väčšina interpretov má vo svojom repertoári aspoň jednu vianočnú pesničku, avšak nie z každej sa stane hit.
Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
Vianočné tradície vo svete
Zdobenie stromčeka, balenie darčekov, spievanie kolied či iné zaužívané tradície ovládli vianočné obdobie na celom svete, takmer. Obyvatelia niektorých krajín alebo vybraných regiónov v týchto krajinách pristupujú k oslave najkrajších sviatkov v roku po svojom. Vďaka tomu vo svete prežívajú mnohé vianočné zvyky vrátane tých najnezvyčajnejších.
Oslavy Vianoc na Kube sú plné hudby a tanca.
Kuriózne vianočné zvyky
- Venezuela: Na omšu na korčuliach
- Japonsko: Štedrá večera v KFC
- Grécko: Ozdobené drevené lode
- Fínsko: Štedrovečerné saunovanie
- Peru: Obdarovávanie chudobných horúcou čokoládou
- Juhoafrická republika: Párty na pláži
Vianoce v Nemecku
K sláveniu najkrajších sviatkov patria bezpochyby tradície, bez ktorých by sme si ich ani nevedeli predstaviť. Bez nich by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Kolískou pôvodu mnohých týchto zvykov a obyčajov je Nemecko, kam sprostredkúvame prácu aj našim opatrovateľkám.
Veniec, ktorý zapaľujeme každú adventnú nedeľu, pričom sa tešíme na nezadržateľne sa blížiace vianočné sviatky, vznikol v Hamburgu. Najstaršie vianočné trhy sa začali organizovať v Drážďanoch už v prvej polovici 15. storočia konkrétne v roku 1453. Boli zdrojom jedla a posilnenia v chladných a mrazivých zimných časoch. Dnes patria k veľmi obľúbeným a nájdeme na nich rôzne výrobky nielen s vianočnou tematikou.
Jedna z najznámejších, ak nie tá skutočne najznámejšia vianočná pieseň, je Tichá noc. Zložili ju Joseph Mor a Franz Xaver Gruber v roku 1818, odkedy bola preložených do veľmi veľa (viac ako 170) jazykov a poznajú ju určite takmer na celom svete a na všetkých kontinentoch. Dokonca aj tradícia zdobiť stromček, ako ju poznáme v súčasnosti, datuje vznik v Nemecku v 16. storočí, odkiaľ sa postupne rozšírila do ďalších krajín.
Vianoce v Čile
Čilské Vianoce, ktoré sa slávia v letnom období, ponúkajú unikátne zážitky, ktoré sú odlišné od tradičných zimných osláv vo väčšine ostatných krajín. Vianoce v Čile sú jedinečným spojením katolíckych tradícií, miestnych zvykov a vplyvov zo zahraničia, ktoré sa stretávajú v čase teplého letného obdobia. Oslavy sú charakteristické bohatou kultúrnou rozmanitosťou a jedinečnou atmosférou, ktorá zahŕňa rodinné stretnutia, hudbu, tanec a ohňostroje.
Vianoce v Čile majú svoj pôvod v katolíckej tradícii, ktorú priniesli španielski kolonizátori v 16. storočí. Počas koloniálneho obdobia sa Vianoce stali dôležitým náboženským sviatkom, ktorý bol spojený s oslavami narodenia Ježiša Krista. V súčasnosti sú Vianoce v Čile oficiálnym štátnym sviatkom a oslavujú sa v mnohých domácnostiach po celom krajine.
Štedrý deň, známy ako Nochebuena, je najdôležitejším dňom vianočných osláv v Čile. Tento deň, ktorý sa slávi 24. decembra, je pre mnohé čilské rodiny vyvrcholením sviatkov. Vianočná večera v Čile je bohatá na rôzne jedlá, ktoré sa líšia podľa regiónu a rodinnej tradície.
Typické vianočné jedlá v Čile:
- Pavo: Pečený moriak je tradičným hlavným chodom na čilských vianočných stoloch.
- Pan de Pascua: Tradičný vianočný koláč, ktorý sa pripravuje z múky, sušeného ovocia a korenín.
- Vino caliente: Teplé víno s korením, ktoré sa podáva počas vianočných osláv.
Argentínske Vianoce sú predovšetkým o rodinnej pohode a stretnutiach. Rodiny sa zhromažďujú, aby strávili čas spolu, jedli, rozprávali sa a oslavovali. Rodinné hodnoty sú v Čile veľmi silné, a Vianoce sú ideálnym časom na obnovu a posilnenie vzťahov medzi členmi rodiny. Počas vianočných osláv sa rodiny zvyčajne snažia stráviť čas s blízkymi, aby si pripomenuli dôležité vzťahy a tradície.
Hudba a tanec sú neoddeliteľnou súčasťou čilských Vianoc. Oslavy sú často sprevádzané tradičnými hudobnými žánrami, ako sú cueca a folklórna hudba. Jedným z najvýraznejších aspektov čilských Vianoc sú ohňostroje. Po polnoci, po spoločnej večeri a výmene darčekov, mnohé rodiny a komunity vystrelujú ohňostroje, aby oslávili príchod Vianoc.
Na Vianoce je zvykom zdobiť domy, a to nielen vianočnými stromčekmi a svetlami, ale aj tradičnými ozdobami. Darčeky sa v Čile zvyčajne rozdeľujú po polnoci na Štedrý večer. Rodiny si navzájom vymieňajú darčeky, pričom tento okamih je sprevádzaný radosťou a smiechom.
Vianoce na Kube
Vianoce na Kube sú časom osláv, hudby a tanca, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúre ostrova. Aj keď sú kubánske Vianoce známe svojou jedinečnou atmosférou a rozmanitosťou tradícií, ich história je poznačená politickými a sociálnymi zmenami, ktoré ovplyvnili oslavy. Na Kube sa Vianoce pôvodne slávili podobne ako v iných katolíckych krajinách, s dôrazom na náboženské praktiky a rodinné oslavy.
Po revolúcii v roku 1959, ktorá priniesla komunistický režim pod vedením Fidela Castra, sa mnohé tradičné oslavy dostali do ústrania. Až v 90. rokoch 20. storočia, po páde socialistických režimov východnej Európy a zmenách v kubánskej politike, došlo k obnove vianočných osláv. V roku 1997, na počesť 500.
Na Kube je Štedrý deň (Nochebuena) považovaný za najdôležitejší deň vianočných osláv. Tento deň, ktorý sa slávi 24. decembra, je časom rodinnej pohody a stretnutí, keď sa rodiny zbiehajú, aby sa spoločne na večeru a oslavy. Pečené prasa, známe ako lechón, sa zvyčajne pripravuje na otvorenom ohni alebo na grile, čo je charakteristické pre kubánsku kuchyňu.
Kubánske Vianoce sú známe svojimi bohatými jedlami a nápojmi. Nápojmi, ktoré sú často podávané počas Vianoc, sú mojito, daiquiri a rum. Hudba je neoddeliteľnou súčasťou kubánských Vianoc. Vianočné piesne, známe ako villancicos, sú populárne a často sa spievajú na rodinných oslavách. Tradičný kubánsky hudobný žáner son, ktorý kombinuje africké a španielske prvky, je tiež častou súčasťou osláv. Hudba a tanec sú neodmysliteľnou súčasťou osláv, pričom rodiny a priatelia sa zúčastňujú na tancoch a zábave, ktoré trvajú až do noci.
Na Kube sa vianočné ozdoby líšia od tých, ktoré sú bežné v iných častiach sveta. Tradičné vianočné stromy sú často vyrobené z lokálnych materiálov, ako sú kokosové palmy a tropické kvety. Na rozdiel od mnohých krajín, kde sú darčeky podávané na Štedrý večer, na Kube sa zvyčajne darčeky rozdeľujú na Deň troch kráľov (Día de Reyes), ktorý sa oslavuje 6. januára.
Kubánske Vianoce sú unikátnym spojením tradícií, kultúry a osláv, ktoré odrážajú bohatstvo a rozmanitosť ostrova. Obnova vianočných tradícií po politických zmenách a ich adaptácia na moderný život ukazujú, ako sú tieto oslavy hlboko zakorenené v kubánskej kultúre.
Vianoce v Gruzínsku
Tradícia koledovania je známa aj vo východnom kresťanstve. Gruzínsko, ktoré má dlhú históriu, bohatú na staré zvyky a sviatočné tradície, je vo svete známe svojou originálnou polyfonickou hudbou. Prípravy na Vianoce sa v Gruzínsku začínali už na jeseň. Od konca novembra sa vykrmovalo prasa a držal sa predvianočný šesťtýždňový pôst, počas ktorého sa nejedlo mäso ani mliečne výrobky.
Dvadsiateho štvrtého decembra (podľa moderného kalendára 6. januára), deň pred Božím narodením, vstávali ženy skoro ráno a ešte pred východom slnka pripravovali tradičné korkoti - varené pšeničné krúpy so soľou a cibuľou, alebo na sladko s medom, hrozienkami a vlašskými orechmi. Pre každého člena rodiny sa piekli bochníčky (gvezeli) s vajíčkom v tvare polmesiaca, ktoré sú populárnym vianočným jedlom dodnes. V ten deň sa pri príprave jedla tiež v modlitbe prosilo svojich zosnulých o odpustenie. Potom sa so sviečkou nad troma kúskami chleba a pohárom vína odriekala modlitba o Božie požehnanie, napríklad: „Bože, koľko je tu orechov, toľko dobra nám daj.“
Podobne ako v celom kresťanskom svete, aj v Gruzínsku boli a dodnes sú Vianoce rodinným sviatkom. V deň Božieho narodenia (25. december), po nočnej alebo rannej bohoslužbe v chráme, sa doma prestieral slávnostný stôl s pečeným prasiatkom, bochníkmi, vínom a inými pochúťkami, za ktorý si rodinní príslušníci sadali po krátkej modlitbe.
Koledovanie je fenomén, s ktorým sa stretávame v histórii mnohých kultúr v rôznej podobe. Všetky majú spoločné to, že skupina ľudí chodí po domoch vinšujúc a blahoželajúc k sviatku, za čo často dostávajú odmenu. V Gruzínsku sa chodilo spievať alilo až v noci 24. decembra po ukončení všetkých príprav na oslavy Božieho narodenia. Skupinu troch-štyroch spevákov alilo, „Kristových zvestovateľov“, kedysi tvorili muži, zriedkavejšie ženy a neskôr deti. Niekedy sa speváci prezliekali tak, aby ich ľudia nespoznali. Za vinšovanie sa im odvďačili chlebom, vajíčkami, vínom, peniazmi či inými darmi z domácich zásob. Nechať spevákov odísť bez odmeny sa nesmelo, aby rodinu neprekliali. Spevákov si všetci ctili, lebo sa verilo, že keď príde niekto na Vianoce povinšovať a zaspievať, je to ako keby priniesol do rodiny veľký dar.