Sírius (α CMa/α Canis Majoris/Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy. Nachádza sa v súhvezdí Veľký pes. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť je −1,46.
Názov hviezdy pochádza z latinského slova sīrius a gréckeho σείριος (seirios, „žiarivý“). Pôvod mena Sírius nie je celkom jasný - jeden zdroj uvádza, že pochádza z gréčtiny a znamená „spaľujúci“. Starí Gréci ním mali pôvodne označovať každú veľmi jasnú hviezdu, dokonca aj Slnko. Podľa iného zdroja má tento názov pôvod v starobabylonskej astronómii a niekedy sa prekladá ako „trblietajúca sa hviezda“.
Jeho ďalšie názvy sú Canicula (toto latinské meno pochádza približne z roku 1420) alebo Aschere; hovorí sa jej tiež Psia hviezda.
Aj v prípade, že je pravdivý ten nižší údaj, je stále dvakrát jasnejšia než druhá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy Canopus. Je však nutné poznamenať, že skutočne najjasnejšou hviezdou oblohy je Slnko, ktoré je asi 4 miliardy-krát jasnejšie než Sírius.
Zanedbateľný nie je ani fakt, že Sírius ani zďaleka nie je najjasnejším bodovým zdrojom svetla na oblohe; bežne ho jasnosťou prevyšujú Mars, Jupiter a Venuša, posledná z menovaných planét je dokonca aj v minime svojej jasnosti stále viac než šesťkrát jasnejšia než Sírius.
Najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy zo Síria robí jednak mierne nadpriemerná veľkosť a jas Síria. To, čo vidíme voľným okom, je biela hviezda hlavnej postupnosti dvojnásobne hmotnejšia a zhruba 1,7-krát väčšia ako Slnko. Spomedzi našich najbližších hviezd do vzdialenosti 11 svetelných rokov má Sírius najväčšiu žiarivosť, ktorá je 24 až 27-násobkom žiarivosti Slnka.
Jeho absolútna magnitúda +1,45 je však stále neporovnateľná so skutočne veľmi žiarivými hviezdami, ako sú Rigel, Deneb či Polárka. Hlavný faktor, ktorý spôsobil, že táto hviezda je zdanlivo jasnejšia než niektoré nadobry, je jeho neveľká vzdialenosť od nás.
So vzdialenosťou 2,63 pc alebo 8,58 svetelných rokov, je pre nás Sírius jedna z najbližších hviezd.
Na severnej pologuli je známy ako vrchol zimného trojuholníka. Sírius je možné pozorovať takmer z každej obývanej oblasti zemského povrchu okrem oblastí so severnou šírkou nad 75°.
Sírius sa na oblohe nachádza v srdci obrazca psa súhvezdia. Leží pod predĺženou spojnicou hviezd Rigel-Saiph, ktoré tvoria nohy Orióna. Pre svoju nízku deklináciu (-17°) v zemepisných šírkach Slovenska nevychádza príliš vysoko nad obzor.
Najlepší čas na jeho pozorovanie je okolo 1. januára, kedy na oblohe kulminuje o polnoci.
Vedeli ste? - Súhvezdia - ako sa ľahko orientovať na nočnej oblohe ale aj mnoho ďalšieho...
Sírius je tiež známy ako najjasnejšia dvojhviezda oblohy.
Umelecká predstava Síria A a Síria B.
História objavu
Keď anglický astronóm Edmund Halley v roku 1748 porovnával polohy Síria, Aldebarana a Arktúra s polohami, ktoré udávali Ptolemaios a Hipparchos, zistil, že tieto hviezdy zmenili svoju polohu.
V 1844 Friedrich Wilhelm Bessel z nepravidelností v pohybe Síria vydedukoval, že objekt je vlastne dvojhviezda. V 1862 Alvan Graham Clark opticky objavil jeho spoločníka, ktorý dostal názov Sírius B, alebo „šteňa“. Viditeľná časť hviezdy sa označuje ako Sírius A.
V 1915 astronómovia z observatória na Mount Wilson objavili, že ako prvý z dvojhviezdy bol objavený Sírius B, veľkosťou biely trpaslík. Toto znamená, že Sírius B musel byť pôvodne značne väčší ako Sírius A, pretože už vyšiel z hlavnej postupnosti vývinu hviezd.
Sírius B - biely trpaslík
Sírius B je biely trpaslík spektrálneho typu A5 s magnitúdou 8,65. Je teda v dosahu aj menších astronomických ďalekohľadov, no je natoľko prežiarený hlavnou zložkou, že je veľmi ťažké ho pozorovať. Jeho absolútna magnitúda je len 11,4 a teda je 100-krát menej svietivý ako Slnko.
To však platí len pri viditeľnom spektre - v röntgenovej oblasti žiari menšia zložka oveľa intenzívnejšie ako väčšia.
Sírius A a Sírius B obehnú spoločné ťažisko raz za 50 rokov. Najmenšiu vzájomnú uhlovú vzdialenosť (2,5“) dosiahli v roku 1993 (1994). V roku 1990 bol ich odstup 4,5“, v roku 1985 8,2“. Od roku 2019 sa na oblohe tieto hviezdy k sebe opäť približujú a najmenší odstup dosiahnu opäť v roku 2044.
Sírius B je náš najbližší biely trpaslík. Je prototypom bielych trpaslíkov, skolabovaných jadier hviezd na konci svojho vývoja.
V roku 1914 na základe presných pozorovaní pohybu Síria A odhadol Walter S. Adams hustotu Síria B na 500 kg v cm3. Bola to abnormálne veľká hodnota vtedy považovaná za nedosiahnuteľnú, a tak Adamsov výpočet nebol braný vážne. Vysvetlenie tohto javu podala až kvantová mechanika v 20. rokoch 20. storočia.
Ukázalo sa, že atóm je väčšinou prázdnota, ktorá pripúšťa stlačenie do oveľa menšieho objemu. Tým sa vysvetlilo, ako môže byť hmota rovnajúca sa približne hmotnosti Slnka stlačená len v 0,022-násobku priemeru Slnka pri skutočnej hustote 125 000 g/cm3. Je to hviezda len o málo väčšia než Zem, iný zdroj dokonca tvrdí, že Sírius B má len 90% zemského priemeru, čo zodpovedá priemernej hustote 2 155 000 g/cm3. Gravitácia na jeho povrchu je 368 000-násobne silnejšia, než príťažlivosť na povrchu Zeme.
Slapové sily na jeho obežnej dráhe tesne nad povrchom sú 0,123-násobok zemskej gravitácie na každý meter výšky. Inými slovami, gravitácia klesá o hodnotu pozemskej gravitácie na každých 8,14 metrov výšky.
Kultúrny význam
Veľa kultúr pripisovalo hviezde Sírius veľký význam. Sírius bol uctievaný ako Sothis v údolí Nílu dávno pred tým, ako bol založený Rím.
Veľa starovekých egyptských chrámov bolo orientovaných tak, aby svetlo z hviezdy mohlo preniknúť na vnútorný oltár. Egyptský kalendár bol založený na heliaktickom východe Síria, ktoré nastalo pred každoročnými záplavami Nílu a letným slnovratom.
V gréckej mytológii bol Sírius psom lovca Orióna. Gréci taktiež dávali Sírius do súvislosti s horúčavou v lete.
Staroveké pozorovania Sírius ho opisujú ako červenú hviezdu, no v dnešnej dobe je Sírius modrobiely.
Pravdepodobnosť hviezdnej evolúcie buď Síria A, alebo Síria B, ako zdroj nesúladu, je zamietaný astronómami na základe, že časové rozhranie tisícok rokov je príliš krátke na to, aby v systéme nezostali aspoň minimálne náznaky hmloviny pri takejto zmene.
Hovorí sa, že kmeň Dogonov v Mali vedel o neviditeľnom (ých) spoločníkovi (och) pred tým, ako bol v 19. storočí objavený. Taktiež je to zdroj špekulácií o existencii ufa a táto téma sa stala aj predmetom knihy Záhada Síria napísaná Robertom Templom.
tags: #hviezda #sirius #pozorovanie #pasy