Hydroizolácia spodnej stavby asfaltové pásy: Kompletný postup

Nejeden z nás už zažil nepríjemné prekvapenie vo forme vlhkých fľakov na stenách, ktoré sa objavili napríklad po nárazovom daždi. Voda a vlhkosť - to sú dva hlavné prírodné deštruktívne faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú životnosť stavieb a vedú k zhoršeniu komfortu bývania v nich. Prenikanie vlhkosti do základov a stien spôsobí trhliny v múroch, nepekné fľaky na vnútornej aj vonkajšej omietke, pleseň, v horších prípadoch sadanie celej stavby a jej deštrukciu.

Hydroizolácia spodnej stavby sa delí na dva typy - horizontálnu a vertikálnu. K spodnej stavbe sa radia základy, steny a podlahy nachádzajúce sa po úrovňou terénu. Nech si už zvolíte ktorýkoľvek druh hydroizolácie spodnej stavby, bude potrebné zobrať do úvahy základné faktory, ktoré výber ovplyvnia. Hydroizolačné podmienky závisia tiež aj od druhu stavby. Nezanedbateľným údajom pri meraniach pôdy na pozemku je aj tzv.

Horizontálna hydroizolácia

Položenie vodorovnej izolácie má za úlohu zabrániť šíreniu vlhkosti zo zeme smerom nahor - teda nad úroveň položenej izolácie. Horizontálne hydroizolácie pod stenami v novostavbách sú potrebné na to, aby sa zabránilo vzlínajúcej vlhkosti, spôsobenej kapilárnou aktivitou v murive alebo betóne. Na tento účel môžu byť použité viaceré produkty. Najčastejšie sa používajú hydroizolačné fólie a asfaltové pásy.

Podľa rozlíšenia rôzneho namáhania vodou možno izolovať základy asfaltovými pásmi ako:

  • Jednovrstvové skladby s jediným pásom, ktoré sú cenou materiálu aj uskutočnením prác najlacnejším riešením, ale môžu sa použiť len proti zemnej vlhkosti (izolovaná základová doska nadzemných základov) alebo na trvalo odvodnené základy napr. stavby domu v stráni.

Vertikálna hydroizolácia

Vertikálna hydroizolácia sa robí na zvislej ploche nadzákladovej konštrukcie - suterénneho muriva. Ak výkop nie je rozšírený o pracovnú zónu so šírkou 60 cm, zhotoví sa najprv ochranná stienka, ktorá je oporným prvkom izolácie. Na takýto podklad sa izolácia prilepí alebo nataví. Ako stienka môžu poslúžiť napríklad cementotrieskové dosky, murivo zo starších tehál a pod.

Pred mechanickým poškodením sa takýto povlak chráni napr. geotextíliou, omietkou z cementovej malty s hrúbkou najmenej 5 mm. Postrek je nutný aj v prípade dlhšej technologickej prestávky. Základnou podmienkou dokonalej izolácie je jej celistvosť.

Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. V opačnom prípade treba rátať s finančne náročnou a komplikovanou sanáciou. Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia. Rovnako je rozdielom, či je objekt podpivničený alebo nepodpivničený.

Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia - môže byť realizovaná dvoma spôsobmi, ktoré sa odlišujú technológiou realizácie. Prvým spôsobom je striekaná hydroizolačná hmota alebo náterová stierková hydroizolačná hmota. Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov, a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií. Asfaltové pásy sa rozlišujú podľa materiálu asfaltu, ktorý sa použil na asfaltové pásy s asfaltom oxidovaným, APP modifikovaným a SBS modifikovaným.

Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Oxidované asfaltové pásy majú životnosť 10 - 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti. Modifikované asfaltové pásy majú životnosť 30 - 35 rokov. Tú ovplyvňuje aj ich hrúbka - čím hrubší asfaltový pás, tým je dlhšia aj životnosť. Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby.

Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti - chráni murované časti objektu pred prenikaním vody a vodnej pary. Hydroizolácia proti stekajúcej vode - chráni objekt pred zrážkovou vodou, ktorá sa stekaním po konštrukcii dostáva do podložia.

Plnoplošné natavení asfaltových pásů

Hydroizolácia proti tlakovej vode - tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.

V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírky trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a patričným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa.

Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.

Príklad hydroizolácie základov.

Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie sú presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Takáto vlhkosť v interiéri môže zapríčiniť vznik plesní, výskyt alergií a ďalších zdravotných rizík.

Postup pri výstavbe základov

Ako správne postupovať pri výstavbe základov? Pri výstavbe základov je vhodné využívať teréne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov.

V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky.

Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm. Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy.

Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi. Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu ku základovej doske.

V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spopod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von. Odporúčaná styčná šírka je minimálne 100 mm.

Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. V prípade, že sa k extrudovanému polystyrénu bude ešte prisypávať zemina, odporúča sa k samotnému polystyrénu pripevniť nopovú fóliu, ktorá zabraňuje styku polystyrénu s vlhkosťou a chráni ho aj pred škodcami.

Tabuľka: Porovnanie hydroizolačných materiálov

Typ hydroizolácie Životnosť Použitie
Oxidované asfaltové pásy 10-15 rokov Spodná stavba (menej náročné aplikácie)
Modifikované asfaltové pásy 30-35 rokov Spodná stavba (náročnejšie aplikácie)
HDPE fólie Dlhá životnosť Spodná stavba (riziko mechanického poškodenia)
Vodonepriepustný betón (biela vaňa) Až 100 rokov Veľké konštrukcie

Ďalšie dôležité aspekty

  • Šírka základu (v našom prípade 70 cm) je väčšia ako šírka múrov. Základy nesú veľkú váhu. Aby sa nezabárali do podkladu, sú spravidla širšie ako múry, ktoré sa základoch stavajú.
  • Podceneným problémom je odkanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Dažďová voda môže podmáčať základy. Z dažďového zvodu je najlepšie vodu odviesť ďaleko odkvapovou rúrou. Jednoduché a lacné riešenie. Voda do nižšie položenej šachty stečie a vsiakne do zeme. Predpokladom je nasiakavá zemina. Namiesto vsakovania v nej vodu zachytíme a môžeme ju ešte využiť na polievanie záhrady.
  • Čo najrýchlejšie po vyhĺbení základov treba začať so spodnou stavbou. Pozor na odvádzanie dažďovej vody!
  • Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“).
  • Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku (neverili by ste, ako sa môže stavba natiahnuť), pod vplyvom UV žiarenia degraduje, ale v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom.
  • Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.

tags: #hydroizolacia #spodnej #stavby #asfaltove #pasy