Svätý Pavol kázajúci v Efeze
Pôvod a mladosť
Pavol sa narodil v prvých rokoch kresťanského letopočtu v Tarze v Cilícii. Bol Žid z Benjamínovho kmeňa. Pri obriezke dostal meno Šavol (hebr. Šaúl = »vyprosený od Jahveho«, »vytúžený«), ale od mladosti mal aj vedľajšie rímske meno Pavol (lat. Paulus = malý, nepatrný). Od narodenia bol rímsky občan. Doma bol vychovaný prísne podľa Mojžišovho zákona a tradície predkov a bol prívržencom skupiny farizejov. Okrem materinskej aramejčiny si osvojil gréčtinu a zoznámil sa s helenistickou kultúrou a ľudovou filozofiou, ako aj s náboženstvom a politickou štruktúrou rímskeho impéria.
Otec ho poslal do Jeruzalema, aby tam získal vyššie vzdelanie a stal sa učiteľom Zákona. Šaul sa v Jeruzaleme stal učeníkom slávneho učiteľa Gamaliela, ktorý patril k miernejším členom židovskej veľrady. Pod jeho vedením Pavol nadobudol dokonalú znalosť Zákona, osvojil si rabínsky spôsob myslenia a vykladania Písma, ako aj pravovernú židovskú zbožnosť. Vyučil sa remeslu tkáča stanov a toto remeslo vykonával aj v čase svojich apoštolských ciest, aby nebol pri svojej misionárskej činnosti nikomu na ťarchu. Zdá sa, že nebol ženatý a po zdravotnej stránke trpel slabosťou a dajakou nám neznámou nepríjemnou chorobou.
Obrátenie a povolanie za apoštola
Po Ježišovej smrti sa Šavol vrátil do Jeruzalema a stal sa fanatickým prenasledovateľom kresťanov, v ktorých videl odpadlíkov od židovstva. Mal účasť na ukameňovaní Štefana a od veľkňaza si vyžiadal dovolenie, aby mohol kresťanov z Damasku priviesť v putách do Jeruzalema. Na ceste do Damasku sa mu však zjavil vzkriesený Kristus, ktorý si ho vyvolil za apoštola medzi pohanmi. Šavol prijal v Damasku krst a hneď začal ohlasovať, že Ježiš je Boží Syn. Potom sa zdržal istý čas v Arábii, opäť sa vrátil do Damasku, ale musel odtiaľ utiecť pred Židmi. Tri roky po svojom obrátení navštívil Petra v Jeruzaleme a potom žil niekoľko rokov v Sýrii a v Cilícii. Barnabáš ho z Tarzu priviedol znovu do Antiochie v Sýrii a spolu s ním v čase hladu zaniesol podporu kresťanom v Jeruzaleme. Keď sa vrátili, Duch Svätý ich určil na misie medzi pohanmi.
Prvá misijná cesta na Cyprus
V rokoch 47-48 vykonal Pavol s Barnabášom a Jánom Markom prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie. V jednotlivých mestách (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe) založili cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa príkorí pre evanjelium. Keď sa vrátili r. 49, Pavol s Barnabášom sa zúčastnil na Jeruzalemskom apoštolskom sneme.
Mapa prvej misijnej cesty sv. Pavla
Cyprus, Barnabášovo rodisko, bol prvým miestom ich svedectva. Barnabáš, Saul a ich pomocník Ján Marek navštívili najprv synagógy Židov a zvestovali im slovo Božie. Kniha Skutkov neposkytuje žiadne štatistické údaje o výsledkoch misijnej práce na Cypre.
Tu sa však stala zmena v misijnej skupine. Chápe sa to tak, že Barnabáš tým, že bol uvedený na prvom mieste, bol vodcom skupiny. Saul je menovaný svojím židovským menom. V Skutkoch 13:13 však už čítame: „Potom Pavol a tí, ktorí boli s ním“. Stali sa ešte dve významné udalosti. Pavol so skupinou opustili Cyprus a odišli do Malej Ázie (dnešné Turecko) - do Pergy. To bol počiatok šírenia evanjelia do širších oblastí rímskeho impéria, rímskej ríše. V Perge sa od skupiny oddelil Ján Marek a odišiel do Jeruzalema.
Na Cypre v meste Pafos sa spomína stretnutie Šavla so židovským mágom - elymasom Barjezom, ktorý pôsobil v dome panovníka Sergia Pavla. Slovný súboj medzi Šavlom a elymasom musel byť dramatický. Elymas ako Žid sa musel tiež vyznať v Písmach. Šavol však dokázal prevahu kresťanstva nad okultnými silami orientálneho sveta, čoho dôkazom bolo aj to, že čarodejník na istý čas oslepol. Šavlova viera zapôsobila na Sergia Pavla - ako hovorí Písmo: „žasol nad Pánovým učením a uveril“.
Obrátenie miestodržiteľa bolo prvým triumfom kresťanstva vo vysokých triedach rímskej spoločnosti. Od tohto momentu autor Skutkov volá Šavla len menom Pavol - je možné, že začal používať toto meno práve z úcty k obrátenému panovníkovi s rovnakým menom. Môžeme v tom vidieť aj hlbší zmysel - meno Pavol je menom rímskym, v čom cítime Pavlovu túžbu získať pre Krista celé rímske impérium, túžbu stať sa apoštolom všetkých národov. Zato jeho meno Šavol, ktoré dostal pri obriezke, prezrádzalo viac vzťah k židovskému národu.
Tu, na Cypre, sa obracia poradie apoštolov Barnabáša a Pavla. Barnabáš, pôvodne uvádzaný ako líder apoštolskej cesty, sa dostáva na druhé miesto. A onedlho čítame, že sa od nich oddeľuje Ján Marek.
Popri nasávaní atmosféry čias prvých kresťanov nazrite aj do kostola Agia Kyriaki Chrysopolitissa obklopeného starobylými ruinami, medzi nimi aj pomerne nenápadným stĺpom svätého Pavla. Stĺp sv. Pavla pri kostole Agia Kyriaki Chrysopolitissa pripomína apoštolovu prvú misijnú cestu v roku 45. Nachádza sa kúsok od prístavu pri kostole Agia Kyriaki Chrysopolitissa. Cyperská tradícia hovorí, že svätého Pavla za evanjelizáciu potrestali. Či je to pravda, zostáva otázne. Skutky apoštolov ani Pavlove listy totiž o žiadnom zlom zaobchádzaní na Cypre nehovoria. Niečo naznačuje v Druhom liste Korinťanom: „Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej“ (2 Kor 11, 24).
Ďalšie misijné cesty a uväznenie
Po návrate z prvej misijnej cesty nasledovali ďalšie. Druhá misijná cesta (r. 49-52) apoštola Pavla v spoločnosti Sílasa (neskoršie Timoteja) viedla do Malej Ázie a odtiaľ na európsky kontinent (Filipy, Solún, Atény, Korint), kde založil významné kresťanské obce. Počas svojho pobytu v Korinte Pavol napísal Prvý a Druhý list Solúnčanom.
Na tretej misijnej ceste (r. 53-58) sa Pavol zdržal tri roky v Efeze, kde pôsobil s veľkým úspechom a prostredníctvom svojich spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. V Efeze napísal List Galaťanom, Prvý list Korinťanom a pravdepodobne aj List Filipanom.
Prenasledovanie ho prinútilo odísť z Efezu cez Macedónsko (tu napísal Druhý list Korinťanom) do Korintu. V Jeruzaleme ho zatkli a strávil dva roky vo väzení (r. 58-60) v Cézarei, v sídle rímskeho prokurátora, ktorým bol vtedy Félix a po ňom Festus. Z väzenia napísal List Kolosanom, Efezanom a Filemonovi.
Aby sa vyhol židovskému súdu, odvolal sa na cisára a prokurátor ho poslal loďou do Ríma. V Ríme sa Pavol zdržal ako väzeň dva roky (r. 61-63). Podľa istých náznakov v Pastorálnych listoch a v cirkevnej tradícii Pavol sa z rímskeho väzenia vyslobodil, ohlasoval evanjelium v Španielsku, ako už dávno predtým túžil, a potom vykonal cestu na Východ (Efez, Kréta, Macedónsko...; porov. 1 Tim 1, 3; 2 Tim 4, 13; Tít 3, 12; 1 Tim 3, 14; 4, 13; 2 Tim 1, 4). V Efeze nechal Timoteja a na Kréte Títa, aby zorganizovali tamojšie cirkevné obce, a v Macedónsku napísal Prvý list Timotejovi a List Títovi.
V Malej Ázii Pavla pravdepodobne zatkli (v Troade? alebo v Efeze?) a previezli do rímskeho väzenia, kde r. 67 zomrel mučeníckou smrťou.
Pavlove listy
Pavlove listy sú dôležitým zdrojom informácií o jeho teológii a pastoračnej činnosti. Pavol je autorom mnohých listov, no nie všetky sa zachovali. Pavlove listy sú podmienené konkrétnou životnou situáciou adresátov. Preto majú príležitostný a osobný ráz a sú adresované určitej kresťanskej obci alebo jej predstaviteľom.
Vonkajšou formou sa Pavlove listy podobajú súkromnej korešpondencii z helenistického a rímskeho obdobia. V Pavlových listoch možno pozdrav schematicky vyjadriť slovami »milosť a pokoj«. V Pavlových listoch sa v závere podávajú osobné správy alebo osobné odporúčania pre jednotlivcov. Charakteristickým záverečným Pavlovým pozdravom je: „Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami.“ (porov. Keďže Pavol diktoval svoje listy pisárovi, v niektorých na konci pridal svoj vlastnoručný podpis ako svedectvo o ich autentickosti.
Pavol vo svojich listoch často používal materiál, ktorý adresáti už poznali z prvotného ohlasovania evanjelia, z katechetického vyučovania, z liturgie atď. a ktorý už spravidla jestvoval ako presne ustálený text v podobe literárnych foriem a formúl. Sem patria najmä liturgické hymny, formuly kerygmy čiže prvokresťanského ohlasovania blahozvesti, formuly vyznania viery, katalógy čností a nerestí, rodinné pravidlá, Pánove slová, „svedectvá z písma“ a iné. Súhrnne možno povedať, že Pavlove listy sú nielen ovocím jeho osobných teologických úvah, ale aj svedectvom prvokresťanskej tradície.
Rozdelenie a poradie Pavlových listov
- Rim
- 1 Kor
- 2 Kor
- Gal
- Ef
- Flp
- Kol
- 1 Sol
- 2 Sol
- 1 Tim
- 2 Tim
- Tít
- Flm
- (Hebr)
V tomto poradí sa uvádzajú najprv listy adresované cirkevným spoločenstvám a potom jednotlivcom viac-menej podľa klesajúcej dĺžky textu. Hebr je na konci pre svoj osobitný ráz a pre diskusiu o jeho pavlovskej autenticite.
Pavol písal svoje listy v hovorovej gréčtine svojho času, tzv. koiné, no cítiť v nej vplyv aramejčiny a Pavlovej biblicko-hebrejskej mentality. Vcelku je však jeho reč bohatá na výrazy a zo štylistického a literárneho hľadiska je na výške. Vo viacerých prípadoch nadobúdajú grécke slová a výrazy u Pavla nový význam, ktorý závisí od obsahu kresťanského posolstva, napr. pojmy »spása« (gréc. satería) a »hriech« (gréc. hamartía).
Na vyjadrenie nevýslovného diela spásy, uskutočneného smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, používa Pavol protikladné pojmy, ktorými osvetľuje situáciu a skutočnosť človeka pred vykúpením a po ňom: »smrť a život« alebo »smrť a zmŕtvychvstanie«, »Mojžišov zákon a viera«, »telo a Duch«, »otroctvo a sloboda«, »prvý Adam a posledný Adam«, »svetlo a tma« alebo »deo a noc«, »starý a nový«, »jeden a všetci«.
Charakteristickým prvkom Pavlovho štýlu je aj forma ľudovej filozofie v helenistickom období, tzv. diatriba, ktorá spočíva v tom, že autor dialoguje s fiktívnym diskutérom vo forme otázok, námietok a odpovedí, aby názornejšie a presvedčivejšie dokázal a presadil svoju mienku. Vplyv Pavlovej rabínskej formácie cítiť v jeho argumentácii »od menšieho k väčšiemu«, ktorá vychádza z predpokladu, že ak je pravdivé menšie, o to pravdivejšie je väčšie. Pavol cituje a interpretuje Starý zákon podľa rímskych spôsobov, čiže bez ohľadu na literárny a historický kontext state; biblický text sa pritom neuvádza na dokázanie tvrdenia, ale na ilustráciu už vyslovenej pravdy.
Pavol podáva vo svojich listoch kresťanské posolstvo vo forme teologických úvah a vyjadruje ho striktne teologickými termínmi a pojmami. Bol schopný preniknúť do hĺbky kresťanskej skutočnosti, formulovať a synteticky podať evanjelium v kategóriách pochopiteľných a prístupných grécko-rímskemu svetu a aplikovať ho na konkrétnu situáciu a potreby čitateľov.
Ústrednou náukou Pavlovej teológie je kristológia, v ktorej sa kladie hlavný dôraz na vykupiteľské dielo Ježiša Krista (soteriológia), uskutočnené jeho smrťou na kríži za naše hriechy a jeho zmŕtvychvstaním na naše ospravodlivenie. Kristológia je podkladom Pavlovej eschatológie, ekleziológie, etiky atď.
| List | Pravdepodobné miesto napísania |
|---|---|
| List Galaťanom | Efez |
| Prvý list Korinťanom | Efez |
| List Filipanom | Efez |
| Druhý list Korinťanom | Macedónsko |
| List Kolosanom | Väzenie v Cézarei |
| List Efezanom | Väzenie v Cézarei |
| List Filemonovi | Väzenie v Cézarei |
Svätý Pavol a Cyprus dnes
Južný Cyprus, s jeho bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, je fascinujúcou destináciou nielen pre milovníkov slnka a krásnych pláží, ale aj pre tých, ktorí sa zaujímajú o duchovné cesty. Jedným z najvýznamnejších miest je Pavlov stĺp, kde podľa tradície bol apoštol Pavol bičovaný na príkaz miestneho prokonzula. Ďalšou významnou pamiatkou je Bazilika Agia Kyriaki Chrysopolitissa, postavená v 13. storočí na základoch staršej byzantskej baziliky.
Cyprus je dnes jednou z najobľúbenejších destinácií pre pútnické a poznávacie zájazdy. Návštevníci môžu nielen relaxovať na krásnych plážach, ale aj objavovať bohatú náboženskú a kultúrnu históriu ostrova. Ak plánujete dovolenku na Cypre, nezabudnite zahrnúť do svojho programu aj návštevu historických a náboženských pamiatok.
Rímsky stĺp sv. Pavla, na ktorom apoštola bičovali, stojí dodnes pred Kostolom Agia Kyriaki na Cypre. Práve tu sa začala prvá misijná cesta apoštola Pavla v spoločnosti Barnabáša a Marka.