Výrok „Syn boží bol ukrižovaný: Nehanbím sa, pretože je to hanebné,“ vyjadruje hlboké presvedčenie o sile a význame kresťanskej viery, aj keď sa môže zdať, že jej základy sú paradoxné alebo dokonca protirečivé.
V kontexte viery sa často stretávame s konceptmi, ktoré presahujú ľudské chápanie. Viera v ukrižovanie Božieho syna, jeho smrť a vzkriesenie je základným kameňom kresťanstva. Aj keď sa tieto udalosti môžu zdať ťažko uveriteľné, práve v ich "nemožnosti" spočíva ich sila a význam.
„Syn Boží zomrel: je to uveriteľné, pretože je to nemožné.“
Tento citát Tertuliána poukazuje na to, že práve v paradoxoch a tajomstvách viery nachádzame hlbší zmysel a pochopenie Božieho plánu. Viera nás vyzýva, aby sme prijali to, čo sa zdá byť nemožné, a dôverovali, že v tom spočíva pravda a nádej.
V evanjeliu podľa Matúša Ježiš Kristus hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké." (Matúš 11:28-30).
Tieto slová sú pozvaním pre všetkých, ktorí hľadajú úľavu od životných ťažkostí a bremien. Ježiš ponúka odpočinutie a pokoj tým, ktorí k nemu prídu s dôverou a pokorou. Jeho jarmo, hoci sa môže zdať ako záťaž, je v skutočnosti prostriedkom k oslobodeniu a naplneniu.
Páter Pio a duše v očistci
Svätý Otec Pio bol známy svojimi mystickými zážitkami a stretnutiami s dušami v očistci. Tieto stretnutia mu umožnili hlbšie pochopiť utrpenie a túžbu duší po Bohu. Príbehy o jeho interakciách s dušami v očistci nám pripomínajú dôležitosť modlitieb a obetí za zomrelých.
Prečo svätého Pátra Pia duša v očistci nazvala „KRUTÝM“ - otec Mark Goring, CC
Medzi tých, ktorým bolo dané poznať očistec, patrí aj brat Daniel Natale, kapucín, ktorý zomrel roku 1994. Brat Daniel už dlhší čas pociťoval bolesti brucha. S tou smutnou správou prišiel k Otcovi Piovi, ktorý mu povedal: „Nech sa operovať." Odpovedal: „To nemá zmysel. Lekár mi nedal žiadnu nádej. „Neboj sa, ja budem stále s tebou." A prehlásil to s takou silou a presvedčením, že brat Daniel sa okamžite vybral do Ríma a našiel doporučeného profesora Riccarda Morettiho.
Lekár spočiatku s operáciou nesúhlasil. pretože si bol istý, že ju pacient neprežije. Nakoniec však pod vplyvom nejakého vnútorného impulzu sa rozhodí, že to skúsi. Operácia prebehla ďalšieho dňa ráno. Brat Daniel aj napriek podaniu narkózy zostal pri vedomí. Jednu chvíľu vnímal, že zaspáva... Lekári potvrdili, že po prežitej ťažkej operácii pacient upadol do hlbokého spánku. Zotrval v ňom cez tri dni. Bohužiaľ po troch dňoch zomrel. Bol vypísaný úmrtný list.
Čo sa dialo s bratom Danielom v priebehu tých niekoľkých hodín? Kde pobývala jeho duša? Videl som Boha, ale nie ako prísneho sudcu, ale ako Otca, milosrdného a plného lásky. Uvedomil som si však, že som tu nekonečnú Božiu lásku neoplácal... Bol som odsúdený na dve až tri hodiny očistca.
Uplynulo už prinejmenšom tri sta rokov! Za nejakú dobu sa mi znovu ukázala Panna Mária... Sklonila hlavu a usmiala sa na mňa ...Všimol som si, že je prítomný aj Otec Pio, a prosil som ho tiež: »Pre tvoje strašné utrpenie, pre tvoje blahoslavené rány, Otče Pio. Presné v tu chvíli som sa vrátil do svojho tela. Prudkým pohybom som strhol prestieradlo, jimž jsem bol prikrytý. Tí, kdo u mé bdeli a modlili sa, poděšení vbehli do dverí, hľadali ošetrovateľky a lekára. Za chvíli bola na nohou celá klinika. Všetci si mysleli, že som nejaké zjavenie."
Ďalšieho dňa ráno brat Daniel sám vstal z lúžka a usedol do kresla. Bolo sedem hodín. Avšak toho dňa doktor Riccardo Moretti, ten, ktorý vlastnoručné vypísal úmrtný list bratra Daniela, prišiel do nemocnice skôr. Zastavil sa pred bratom Danielom a so slzami v očiach rekl: „Áno, teraz už verím; verím v Boha, verím v cirkev..." Doktor Moretti bol skôr neveriaci. Brat Daniel potom skutočné až do konca života prežíval svoj očistec na zemi. To si predsa sám vybral. Nikdy neľutoval tejto zámény, dokonca sa cítil ocenený, že to v jeho prípade bolo možné.
Očistec
Písmo sväté sa niekoľkokrát zmieňuje o existencii miesta, kde po smrti duše žijú a očišťujú sa, aby mohli dosiahnuť plnosti (2 Mak 12.38-45: Mt 5,22-26; Mt 12,32; 1 Kor 3,10-15; 1 Petr 3,18-20; 1 Petr 4,6). Musíme pamätať na duše našich zomrelých a vôbec na duše trpiace v očistci. Ponechávať ich tak hrozné trpiace, bez pomoci?
Niektoré duše si musia odtrpieť svoj očistec na miestach, kde zhrešili, iné opäť na stupňoch oltárov, na ktorých sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť. Sú tam nie snáď pre niektoré svoje chyby, ktoré spáchali, ale za odmenu adorujú, že uctievali Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu, a že mali úctu k svätému miestu. Trpia menej, ako keby boli v očistci, a Ježiš, na ktorého hľadia očami viery a súčasne dušou - zmierňuje ich bolesti Svojou neviditeľnou prítomnosťou. Pochybenia, páchané priamo proti Sviatostnému Spasiteľovi, sú však v očistci kárané veľmi prísne!
Michelangelova freska Posledný súd v Sixtínskej kaplnke zobrazuje duše stúpajúce do neba a padajúce do pekla.
Milostiplný Boh
Boh nám dáva všetky prostriedky k tomu, aby sme boli svätí, to znamená, aby sme žili pohľadom Krista, vo sjednocení s Ním. Božia Spravodlivosť nás zadržuje v očistci, ale nemyslite si, že nás Jeho Otcovské Srdce necháva tak celkom bez útechy. Na zemi sa často prejavuje určitým dušiam dôverným spôsobom (nakoľko Ho niektoré duše chcú počuť) a odhaľuje im Svoje tajomstvá.
V očistci sú duše obťažené ťažkými vinami, ale ľutujúce a napriek chybám, za ktoré musia pykať, sú zakotvené pevne v milosti a nemôžu už hrešiť.
Záver
Myšlienka "Nie som zahanbený" je výzvou k odvahe a vernosti kresťanskej viere, aj keď sa stretávame s paradoxmi, ťažkosťami a utrpením. Viera v ukrižovaného a vzkrieseného Krista nás povzbudzuje, aby sme prijali Božiu lásku a milosrdenstvo, a aby sme sa usilovali o svätosť a spásu duší.
tags: #i #am #not #ashamed #krestansky