V živote sa stretávame s udalosťami, ktoré sú ťažké a bolestivé, a často nerozumieme, prečo sa dejú. Mnohí z nás sa v takýchto chvíľach pýtajú Boha "Prečo?".
Niektorí sa domnievajú, že kladenie otázok Bohu je prejavom neúcty a nedostatku viery. Avšak, pýtať sa "Prečo?" môže byť prejavom túžby hlbšie spoznať Boha aj v ťažkých časoch a lepšie porozumieť Jeho cestám.
Tak, ako staré známe príslovie hovorí: "V núdzi spoznáš priateľa," môžeme povedať: "V ťažkých časoch spoznáš Boha omnoho viac."
Najväčšie nebezpečenstvo prichádza, keď začneme spochybňovať Božiu dobrotu a Jeho starostlivosť o nás. Zvlášť vtedy je namieste v modlitbe prosiť o odpoveď na otázky, ktoré zaťažujú našu vieru.
Ako rozlíšiť svoj HLAS a Boží HLAS
Ako Boh odpovedá?
Boh je dobrý Otec, ktorý pozná naše srdcia a vie, ako sa nám prihovoriť. Tak, ako volal mladého Samuela, až kým neporozumel, že ide o Boží hlas, rovnako sa nevzdá ani pri nás, ak Ho budeme chcieť počuť.
Boh má mnoho spôsobov, ako sa nám prihovára: cez Sväté Písmo, sviatosti, duchovného spovedníka, rodinu, priateľov, cudzích ľudí, prírodu, rôzne situácie. Jeho hlas a spôsob spoznáme tak, že nás nabáda vždy k dobru a nikdy nie k zlu a napĺňa nás hlbokým pokojom.
Jeho načasovanie však záleží najmä od našej pripravenosti a schopnosti prijať a pochopiť.
Nie vždy sa deje Božia vôľa
Je veľmi podstatné vedieť, že nie všetko, čo sa deje, je Božia vôľa a "tak to malo byť". Ak sa bude diať len Božia vôľa, tak ako sa modlíme v modlitbe Otče náš, budeme mať na zemi raj. Božia vôľa isto nie sú vraždy, lúpeže, podvody,... no predsa sa dejú.
Zlo ako také vchádza a pôsobí prostredníctvom zlého ducha, ktorému väčšinou nevedomky dovolíme škodiť nám, ľuďom, ktorí si vedome, či nevedome vybrali slobodnou vôľou robiť zlo a našimi chcenými i nechcenými vlastnými skutkami.
Napríklad, nezdravo sa stravujeme, nechávame malé deti bez dozoru, automechanik nedôsledne opraví auto, lekár nevenuje pozornosť nášmu zdravotnému problému, obchodník predáva závadný tovar...
Iní ľudia, no i my sami si môžeme chtiac i nechtiac spôsobiť veľké problémy, takže nemožno povedať, že všetko je Božia vôľa. Pravdou zostáva, že "tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré" a Boh pre nás aj z tejto situácie vyťaží ešte viac dobra.
Čo sa môže skrývať za problémom?
Ak zažijeme niečo zlé, prvá otázka je zrejme "Prečo?", potom ju nasleduje ešte nepríjemnejšia: "Čo ak sa to stane znova?!" Potrebujeme Božie vedenie, uistenie, bezpečie a pomoc. Práve preto niekedy potrebujeme vedieť odpovede, aby sme sa vyhli tomu, čo spôsobilo nepožehnanie.
Aj preto potrebujeme odhaliť dieru, kde sa vytráca požehnanie a Božia ochrana a vďaka tomu môžeme utíšiť rastúce pochybnosti a prehĺbiť náš vzťah s Bohom.
Tu si potrebujeme uvedomiť aj fakt, že väčšina vecí môže mať telesný, duševný alebo duchovný pôvod alebo môžu byť kombináciou týchto troch zložiek.
Príklady s neutíchajúcimi bolesťami hlavy
Uveďme si 4 príklady ľudí s neutíchajúcou bolesťou hlavy:
- Dieťa odmieta nosiť čiapku až do dospelosti, v dospelosti trpí silnými bolesťami hlavy ako dôsledok chronického zápalu v ušiach: príčina jeho problému je telesná.
- Študent si necháva stále učenie na poslednú chvíľu, v strese robí úlohy a učí sa pod tlakom, pravidelne má bolesti hlavy- ich príčina je najmä psychická- časový stres.
- Mladá žena má od návštevy veštice na kultúrnych slávnostiach silné bolesti hlavy, pričom sa zdravo stravuje, nemá nadmerný stres a dostatočne veľa spí. Jej problém je duchovný.
- Mladý muž pracuje v hlučnej kovovýrobe, často pod stresom, okrem iného vyrába aj rôzne kovové predmety vrátane okultných symbolov, trpí silnými bolesťami hlavy- jeho problém bude zmiešaný- treba odstrániť všetky 3 faktory, ktoré vplývajú na jeho zdravie.
Mnohokrát sú ľudia zmätení najmä, ak ide o zdravie, prečo nedochádza k úľave, pričom by mali riešiť práve aj stránku telesnú, psychickú i duchovnú. Nepoznané príčiny a ich riešenie, do nás vpúšťajú neistotu a strach.
Ak sa v modlitbe otvoríme na Boží hlas, poprosíme o pomoc duchovného poradu, určite zamedzíme rastu nedôvery a sklamania a získame hlbšiu dôveru. Pritom sa naučíme ako sa podobným negatívnym skúsenostiam vyhnúť, ako pomôcť iným a súcitu s tými, ktorí zažili niečo podobné.
Pomoc v ťažkých časoch
"Nie sme zo sveta, ale žijeme v tomto svete" (nerobíme to, čo ľudia, ktorí si nectia Boha, ale žijeme spolu s nimi). Boh nám daroval úžasný spôsob, ako v ňom prežiť, a tým je každý deň spolupracovať s Duchom Svätým. Ten nás každý deň nabáda urobiť to či ono, pripomína nám, varuje nás, inšpiruje nás...
S Ním dokážeme všetko riešiť a všetko zvládať, potrebujeme s Ním však počítať a dať mu priestor, aby nás mohol viesť. Stále je "po ruke", ochotný poradiť a viesť. Podobne ako Jeho pomoc, by sme nemali odmietať pomoc iných - materiálnu, duševnú, duchovnú. Je to tiež spôsob, akým sa Boh stará o nás a ako nám chce v danej situácii pomôcť.
Ako definujete dobré a zlé?
Táto otázka nebola nikdy dôležitejšia ako v týchto časoch narúšanej morálky a neustále sa meniacich hodnôt. Ako spoločnosť sme sa odsunuli od absolútneho. Aby človek poznal rozdiel medzi správnym a nesprávnym, musí mať základ, od ktorého by začal. Tu vstupuje do hry Boh. On určil jasný štandard dobra a zla, založený na Jeho vlastnej dokonalej povahe. Už sme zistili, že týchto štandardov sa oplatí držať, pretože Boh je vševediaci, všemocný a všadeprítomný. Poďme sa teraz pozrieť na Jeho charakter trochu hlbšie.
Boh je pravda. Podobne ako v antických časoch aj dnes náš svet uctieva mnoho falošných bohov. Ale naša Biblia učí o jedinom pravom Bohu, o jedinom Bohu, ktorého poznanie a slová sú pravdivé. Ako môžeme vedieť, že uctievame skutočného Boha? Tým, že sa dobre cítime alebo máme určité názory? Určite nie, pretože naša schopnosť vedieť, čo je pravdivé a nepravdivé, je chybná. Najvyšším sudcom je Boh sám. On nám povedal, že existuje a že On je pravda (Jeremiáš 10:10; Ján 17:3; Rímskym 9:20). Tento fakt vidíme v Písme opakovane.
Keď čítame o anjeloch, nevidíme ich zameriavať svoju chválu na skutočnosť, že Boh je "večný", "verný" alebo "mocný", aj keď Boh je všetko z toho. Namiesto toho Ho však chvália ako "svätého, svätého, svätého"! Že je Boh svätý, znamená, že je bez hriechu a nebude sa pozerať na hriech. To je dôvod, prečo bola nevyhnutná smrť Ježiša Krista. Aby bol Boh schopný sa pozerať na vás a na mňa, musíme vyzerať bezhriešni a svätí. Keďže tento stav nedokážeme dosiahnuť sami, Ježiš nám bol daný, aby nás zakryl Svojou svätosťou (Žalm 24:3; Príslovia 15:9; Izaiáš 59:1; Abakuk 1:13).
Boh je bezúhonný. Boh je vo svojom konaní s ľudstvom bezúhonný. "Lebo spravodlivý je Hospodin, miluje spravodlivé skutky; úprimní uvidia Jeho tvár." (Žalm 11:7) Dokonca aj faraón si uvedomil túto skutočnosť, keď jeho ľud trpel Božie rany.
Niektorým ľuďom sa nepáči skutočnosť, že Boh má nad ich životmi kontrolu (Mnohí dokonca odmietajú pripustiť, že Boh má nad ich životmi kontrolu!). Jób postupne začal pochybovať o Božom konaní voči nemu. Boh na Jóbove otázky odpovedal pomerne stroho a znova mu veci vyjasnil (Jób 38:40).
Boh je dobrý. Boh je konečným štandardom toho, čo je to dobro, a všetko, čím Boh je a čo robí, je hodné schválenia. Boh je dobrý, či sa rozhodneme tomu veriť alebo nie. Ak je Boh dobrý, potom je definícia dobra, ktorej by sme sa mali držať, nasledovná: to, čo Boh schvaľuje, to, čo sa zhoduje s Jeho povahou.
Boh je spravodlivý. Táto vlastnosť úzko súvisí so svätosťou a bezúhonnosťou. Boh nenávidí hriech a Jeho spravodlivá povaha vyžaduje, aby ho súdil.
Je dôležité porozumieť, že vlastnosti Boha sa vzájomne dopĺňajú. Zistili sme, že Boh je všemocný a že je tiež spravodlivý. Ak by bol Bohom dokonalej spravodlivosti, ale bez moci, nemohli by sme si byť istí, že napokon zavládne spravodlivosť. Na druhej strane, ak by bol Bohom neobmedzenej sily, ale chýbala by Mu spravodlivosť, ako nepredstaviteľne hrozný by náš vesmír bol.
Podobne vo svojej svätosti je Boh pre hriešnych ľudí nedostupný. Ale vo svojej láske sa Boh približuje k nám. Pretože Boh je svätý, spravodlivý a bezúhonný, nenávidí hriech a odsudzuje ho. No pretože je milujúci a trpezlivý, dáva nám šancu za šancou.
Mnohí ľudia sa pýtajú: "Ako môže Boh byť milujúci, no zároveň niečo nenávidieť?" Boh je základom lásky, avšak to nie je Jeho jediná vlastnosť. Ako rodičia milujeme naše deti celým srdcom. Pre túto silnú lásku by sme nenávideli všetko, čo by im ublížilo. Ak by k batoľaťu prišiel vlk, milujúci rodič by ho nenávidel a zastavil by ho.
Ďalší ľudia sa pýtajú: "Ako môže Boh lásky niekoho poslať do pekla?" Náš spravodlivý Boh dal Svoj zákon. Pretože je bezúhonný, povedal: "Osoba, ktorá hreší, zomrie!" (Ezechiel 18:4) Nie je však Jeho zámerom poslať kohokoľvek do pekla.
Pretože Boh miluje ľudstvo, poslal Svojho jediného Syna, aby zomrel na našom mieste a zobral na seba trest za naše hriechy. Iba Ježiš, ako Božie vtelenie, bol kvalifikovaný premostiť trhlinu medzi svätým Bohom a hriešnym človekom. Ak odmietame Božiu milostivú ponuku odpustenia a zatvrdzujeme si srdcia voči Jeho Slovu, v zásade si pečatíme svoj vlastný osud.
Rovnako sa princíp gravitácie nezmení len preto, že niekto skočí z mostu Golden Gate, a gravitácia nebude zodpovedná za tragický výsledok takéhoto rozhodnutia. Osoba, ktorá skočila, je zodpovedná za svoje činy rovnako, ako je osoba, ktorá skončí v pekle, zodpovedná za svoj osud. Výsledok je dôsledkom voľby.
Ako napísal C. S. Ako by sme mali reagovať na Boha, ktorý je všetkými týmito vecami? Mali by sme sa snažiť žiť sväté životy vo vďačnosti za všetko, čo pre nás On urobil (1. Jánov 2:6). My, Jeho deti, musíme byť pravdiví. Rovnako ako Boh by sme mali milovať pravdu a nenávidieť klamstvo (Príslovia 12:22; Izaiáš 59:2-4;3. Jánov 1:3).
Mali by sme sa usilovať byť svätí. Žiť svätý život znamená byť úplne zasvätený Bohu (1. Petrov 1:15). Mali by sme byť bezúhonní. Mali by sme milovať všetko, čo nás približuje k Bohu, a nenávidieť všetko, čo nás od Neho vzďaľuje (Jakubov 5:16). Mali by sme byť dobrí, spravodliví a milujúci. Jeho láska sa musí zjavovať prostredníctvom nás (Ján 15:4).
Náš Boh je veľký a zaslúži si byť veľmi oslávený (Žalm 145:3). Nemusíme sa Ho báť. Je mocný a hodný nášho rešpektu, ale naša úcta by nemala mať formu krčenia sa. Namiesto toho by mala inšpirovať lásku takú silnú, že urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme sa vyhli Jeho urazeniu.
Prečo Boh - ak je naozaj dobrý - strpí utrpenie a zlo?
Ťažko sa nájde niekto, kto by spochybňoval, že svet je plný strašného zla a utrpenia. Narážame naň každý deň, a to tak na emocionálnej, ako aj na praktickej rovine. Preto nie je jednoduché zosúladiť túto krutú realitu života s predstavou dokonale dobrého a dokonale mocného Boha.
Podľa Petra Kreefta a Ronalda K. Tacelliho by sa dal problém existencie zla formulovať ako zdanlivý rozpor medzi nasledujúcimi štyrmi výrokmi:
- Existuje Boh.
- Boh je dobrý.
- Boh je všemocný.
- Existuje zlo.
Zdá sa, že ak veríme v pravdivosť ktorýchkoľvek troch z týchto výrokov, štvrtý z nich musíme odmietnuť.
Kresťanstvo na rozdiel od uvedených názorov verí v pravdivosť všetkých štyroch výrokov a odmieta uznať, že by medzi nimi existoval zásadný rozpor.
Logický paradox?
Ako by mohlo byť kresťanské vysvetlenie vierohodné? Jeho jadro spočíva v tom, že nie je až taká nepredstaviteľná možnosť, že by Boh mohol mať dobrý dôvod na to, aby pripustil existenciu zla, aj keď nám tento dôvod môže byť neznámy. Ak túto možnosť považujeme aspoň logicky za prijateľnú, potom pre nás neexistuje skutočný rozpor medzi existenciou zla a existenciou všemocného a dokonale dobrého Boha. To, že na tento dôvod my sami nedokážeme prísť, ešte neznamená, že nemôže existovať.
Boh nás však nenechal tápať v úplnej tme. I keď tento svet zjavne nie je najlepším zo všetkých logicky predstaviteľných svetov, je to ten najlepší svet, aký mohol Boh stvoriť, keď ho chcel osídliť skutočne slobodnými bytosťami. Slobodné bytosti sú totiž jedinými bytosťami, ktoré dokážu milovať a prežívať lásku. A keďže hlavný zámer, ktorý Boh sledoval, keď nás stvoril, spočíval v túžbe mať s nami vzťah vzájomnej lásky, vytvoril ten najlepší možný svet, ktorý by mohol za týchto podmienok existovať.
Boh nemôže ľudí donútiť k tomu, aby si slobodne volili dobro a zo svojej slobodnej vôle ho milovali. Keby ich k tomu nútil, už by to nebolo ich slobodné rozhodnutie. Bol by to skutočný spor. Boli by sme len obyčajnými bábkami hrajúcimi podľa jediného scenára.
Boh teda nemohol slobodným bytostiam znemožniť to, že si vyberú zlo, inak by zničil ich slobodnú vôľu. A slobodná vôľa nie je len akýsi milý doplnok ľudskej prirodzenosti. Je jej neodmysliteľnou súčasťou, jej samotnou podstatou. Takže keby Boh chcel odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu ľudí. A to by sa dalo urobiť jedine spáchaním toho najstrašnejšieho zla, aké si je možné predstaviť: vyhladením celého ľudstva.
Dobrý Boh uprostred utrpenia a zla
Navyše treba poznamenať, že v skutočnosti už Boh s problémom zla a utrpenia niečo urobil. Pre väčšinu ľudí nie je problém existencie zla ani tak intelektuálnou ako emocionálnou záležitosťou. Chcú vedieť, prečo Boh dopustí zlo a utrpenie. Keď nedostávajú uspokojivú odpoveď, prebudí sa v nich hnev. Nepáči sa im Boh, ktorý dovoľuje, aby oni sami alebo iní ľudia trpeli. Výsledkom je ateizmus, ktorý nie je postavený na vyvrátení rozumových dôvodov pre existenciu Boha, ale jednoducho na odmietnutí takéhoto Boha.
Lenže dieťa, ktoré cíti bolesť, nepotrebuje ani tak vysvetlenie dôvodov, prečo to bolí, ako skôr uistenie, že to bude v poriadku. A ateizmus toto uistenie človeku poskytnúť nemôže. Ateizmus ani trochu nezmenšuje utrpenie - jednoducho len odníma akúkoľvek nádej. V ateistickom svete neexistuje žiadna konečná spravodlivosť, nikto, komu by sa človek zodpovedal zo svojich činov. Drvivá väčšina krutostí, ktoré zlí ľudia spáchali, im prejde.
V kresťanskom svete však Boh so zlom niečo urobil, a to prostredníctvom Ježiša Krista. Nie je to tak, že by nám jednoducho povedal: "Tak fajn. Ja som vás stvoril, tak sa pripravte, že budete trpieť." Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe, ukázal, že mu môžeme dôverovať.
A čo robil, keď tu bol? Trpel! Prešiel utrpením, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Za všetko zlo, ktoré bolo kedy spáchané od vzniku ľudstva, zaplatil práve on. Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Aj keď bol nevinný, dobrovoľne na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z lásky k nám. Je to, ako keby hovoril: "Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo všetko to zlo. Zatiaľ nie je možné, aby ste to pochopili. Ale aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, budem trpieť s vami."
Kto z nás je bez viny?
Keď človeku dôjde význam Ježišovej obete a veľkosť jeho lásky, začne sa na problém zla pozerať z úplne iného pohľadu. Začne jasne vidieť, že problém zla je predovšetkým problémom nášho vlastného zla. Nejde iba o nejakého pre nás vzdialeného teroristu na Blízkom Východe alebo diktátora z minulosti. Zlo sa týka predovšetkým mňa - moje drobné lži a podvody, necitlivé slová voči mojim blízkym, moja pýcha a sebectvo.
Keď vidíme, že sme hriešni a že stojíme pred Bohom so svojou vinou, už sa nepýtame, ako sa pred nami ospravedlní Boh, ale ako sa my ospravedlníme pred ním! A práve vďaka tomu, že Ježiš svojou smrťou na kríži zaplatil za zlo, ktorého sme sa dopustili, môžeme byť my ospravedlnení pred Bohom. Vďaka nemu môžeme získať Božie odpustenie.
Mnoho kresťanov tiež rozpráva o skúsenostiach s vnútorným zdrojom sily, ktorý im dáva Boh v ťažkých chvíľach. Boh sľubuje, že všetky veci slúžia na dobro tých, čo ho milujú. Taktiež sľubuje konečné víťazstvo nad smrťou, nad tým najhorším zlom. Tí, čo sa úprimne rozhodnú prijať jeho odpustenie, vstanú z mŕtvych a dostanú premenené, nesmrteľné a nezničiteľné telo, v ktorom budú žiť navždy s Bohom. Smrť, bolesť a zlo utrpeli Ježišovou smrťou a vzkriesením rozhodujúcu porážku.
Takže problém zla paradoxne existenciu dobrého a všemocného Boha nevylučuje. Dalo by sa skôr povedať, že práve Boh je jeho skutočným riešením!