Ikona (gr. εικων - eikón - doslova: obraz) je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry. Vyobrazuje postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy. Ikona je charakteristická pre pravoslávne a gréckokatolícke kresťanské chrámy - cerkvi. V chrámoch viac ikon spojených do jednej steny s presne určenou kompozíciou tvorí ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od chrámovej lode.
Charakter ikony vychádza z tradičnej byzantskej estetiky - zobrazuje protiklad dobro-zlo, svet nadzemský-svet pozemský a pod. Smeruje k symbolickému stvárneniu sveta (umenie ikony = umenie symbolov).
Ikony s tvárami svätých sú spojovacím článkom, sprievodcom medzi svetským životom a duchovným svetom.
Výroba ikony
Podložkou na tvorbu ikony bolo drevo - drevená doska. Okraje dosky tvorili rám . Na drevo sa nalepilo špeciálne tkané jemné plátno a potom sa naniesol kriedový podklad, aby plocha bola rovná a hladká. Na maľovanie sa používali prírodné pigmenty, ktoré sa miešali s vaječnou hmotou ako spojivom - vaječná tempera. Ako pozadie sa vo vzácnejších ikonách používalo plátkové zlato, ktoré sa lepilo cesnakom. Na chudobnejších ikonách sa používali žlté farby. Hotová ikona sa pretrela lakom . Lak však po stáročiach stmavol. Až v 20. storočí sa od prvého variantu líšil druhom a technikou nanášania farieb. Podklad bol rovnaký, tu sa však maľovalo pigmentmi rozmiešanými vo včelom vosku.
Ponúkame možnosť venovania zo zadnej strany alebo doplnenia dreveného kolíčka na opretie. Ikona je vyrobená z lipovej dosky, opatrená dvojitým základom a zušľachtená zlatými kovovými plátkami. Samotné zobrazenie ikony je aplikované špeciálnou technikou tlače priamo na dosku. Na zadnej strane je ikona opatrená háčikom na zavesenie.
Ikona je omnoho komplexnejšia než bežný obraz. Človek k nej potrebuje historický, cirkevný, filozofický aj estetický výklad. Je plná symbolov a vždy je možné nanovo ju interpretovať.
Úvod do ikonografie Celý rozhovor s Elizabeth Zelasko - ako sa ikony vyrábajú, symbolika a ďalšie
Významné ikony a ich zobrazenia
Ikony zobrazovali výjavy zo Starého a Nového zákona a zo života svätých , ktorých rámy ikony boli širšie. Medzi ústredné postavy, ktoré boli na ikonách stvárňované, patril Ježiš Kristus, Matka Božia, sv. Juraj, sv. Gabriel a sv.
Ikona Pantokrator
Ikona Pantokrator (Vševládca) je jedným z najvýznamnejších typov ikon v kresťanskej pravoslávnej tradícii. Zobrazuje Ježiša Krista ako Vševládcu, Sudcu a Spasiteľa sveta. Kristova tvár je zobrazená symetricky, aby odrážala jeho božskú dokonalosť. V ľavej ruke Kristus drží otvorenú knihu Evanjelia alebo zvitok, čo symbolizuje jeho učenie a pravdu. Ikona Pantokrator zdôrazňuje Kristovu moc nad všetkým - nad viditeľným aj neviditeľným svetom. Prostredníctvom Kristovej postavy sa zdôrazňuje jeho hypostatická jednota - spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti. Otvorená kniha symbolizuje Božie Slovo, ktoré vedie ľudstvo k pravde a spáse. Jedna z najznámejších ikon Pantokrator pochádza z kláštora sv. Kataríny na Sinaji a datuje sa do 6. storočia. Ikona Pantokrator je jedným z najsilnejších vizuálnych vyjadrení Kristovej moci, múdrosti a milosrdenstva. Jej prítomnosť v chráme slúži ako pripomienka Božej prítomnosti a výzva k hlbšej viere.
Posledný súd
Apokalyptická vízia posledného súdu uzatvára Nový zákon a opisuje finálne rozhrešenie nad veriacimi a hriešnikmi. Kristus sa vracia na svet, kriesi mŕtvych a rozhoduje, kto si zaslúži spásu a kto večné zatratenie v pekle. Posledný súd sa objavoval v kresťanských chrámoch už od stredoveku, kde slúžil ako pripomienka, že hriešny a neposlušný život sa nevypláca. Námet s veľkým množstvom postáv a drobných scén stvárňovali umelci rôznorodo a v prípade zobrazenia pekla neraz veľmi kreatívne.
Ikona zobrazujúca posledný súd pochádza z obce Bogliarka v okrese Bardejov a patrí medzi najväčšie diela zbierky starého umenia Slovenskej národnej galérie. Je vysoká takmer dva a pol metra a tvoria ju dve rovnako veľké časti, skladajúce sa z dosiek z jedľového dreva. Hornej časti ikony dominuje tróniaci Kristus, obklopený apoštolmi, anjelmi a symbolmi evanjelistov. Spodná časť ikony, zobrazujúca nebo, peklo a vzkriesenie mŕtvych je podstatne rušnejšia a dynamickejšia.
Ikona Posledného súdu z Bogliarky
Ústrednou postavou ikony je Kristus sudca. Sedí v okrúhlej mandorle a na tele má zreteľné rany po mučení a ukrižovaní. Nad jeho hlavou je rozvinutý zvitok obsahujúci celé dejiny sveta. Orol, krava, lev a muž s krídlami symbolizujú evanjelistov Mareka, Lukáša, Matúša a Jána. Panna Mária a Ján Krstiteľ stoja po stranách spasiteľa. Pod Kristovou mandorlou sa nachádza trón pre sudcu sveta - Hetoimasia, na ktorom leží kniha s nápisom: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite... Odíďte odo mňa, prekliati, do ohňa...
Galéria Ikony v Žiline
Na rohu ulice pri Štefánikovom námestí v Žiline upúta okoloidúcich neobvyklý priestor. Po zostúpení po schodoch, akoby do podzemných katakomb, čaká na návštevníkov oáza pokoja, ktorú vybudovali manželia Urbaníkovci. Láska k byzantskému umeniu prerástla u manželov Milana a Marianny Urbaníkovcov v zberateľskú vášeň. Svoju fascináciu ikonami sa snažia šíriť aj ďalej a súkromnú zbierku historických ikon sprístupnili pre verejnosť.
Galéria Ikony v Žiline
Príbeh galérie Ikony v Žiline sa začal písať pred piatimi rokmi. Prvý kontakt s ikonami však Milan Urbaník získal omnoho skôr. Bolo to pred rokmi, keď bol spolu s otcom a deťmi na dovolenke v Chorvátsku. Jeho manželka Marianna v tom čase čakala štvrté dieťa a matke aj bábätku hrozili vážne komplikácie. Druhým míľnikom na ceste k tajomstvu byzantských ikon bola pre Urbaníka publikácia Ars Sacra, ktorú dostal ako vianočný dar. Práve byzantské ikony zobrazené vo veľkom formáte upútali jeho pozornosť svojou krásou a tajomnou hĺbkou. V nasledujúcom roku sa počas rodinnej dovolenky v Ríme zatúlal do malého starožitníctva, odkiaľ si domov priniesol prvú originálnu ikonu. V rámci výstavy jediná ikona so strieborným okladom, na ktorej ikonopisec z Ruska znázornil Krista Pantokrata. V pozadí ikona Bohorodičky „Hodigitria“ z Grécka zo 16. storočia.
Manželia si túto ikonu umiestnili do spálne a pohľad na ňu ich inšpiroval zaujímať sa ešte viac o tento starobylý druh umenia. Nasledovali cesty po Rusku, Grécku či Egypte, kde Milan Urbaník navštívil aj kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej na Sinaji. Prvým záchytným bodom, ktorý objavili prostredníctvom internetu, boli obchodníci s týmto druhom umenia v Amsterdame. Tam Urbaník získal ďalšie potrebné kontakty a informácie o tom, ako prebiehajú nákupy a dražby ikon na burzách či aukciách.
Prvé zakúpené ikony si manželia Urbaníkovci zo začiatku nosili domov. Ako ich počet rástol, uvažovali nad tým, že by bolo správne ich vystaviť a sprístupniť tak aj širšej verejnosti. Hľadali teda priestor, kam by mohli ikony umiestniť. Vhodné miesto na založenie trvalej expozície našli v budove, ktorú zakúpila firma Hour. „Radi by sme mali k dispozícii veľký priestor a vystavili všetky diela, pretože je dôležité, aby ľudia k ikonám chodievali a komunikovali s nimi,“ hovorí Milan Urbaník.
Okrem stálej expozície v Žiline organizuje tím nadšencov okolo galérie aj krátkodobé výstavy po Slovensku. Ikony tak boli prezentované už v Prešove, Humennom, Snine, Trnave, Čadci, Bardejove či ďalších mestách.
Postupom času sa o galérii a jej aktivitách dozvedeli odborníci aj nadšení laici, čo viedlo k postupnému nárastu aktivít. Jedným zo stálych spolupracovníkov manželov Urbaníkovcov je Jozef Matula, odborník na byzantskú filozofiu a latinskú filozofiu obdobia stredoveku a renesancie.
„Keď k nám príde ikona, tak je väčšinou zničená,“ vysvetľuje situáciu okolo nákupu nových ikon Milan Urbaník. Vo svojej zbierke má aj ikony pochádzajúce zo 14. či 15. storočia. Tie často získa zlomené, poškodené ryhami či napadnuté červotočom.
Jozef Matula vysvetľuje, že cieľom tímu okolo galérie nie je ostať s ikonami len v rámci hraníc Slovenska. Podľa jeho slov sa im už rysujú možnosti expozície vo Viedni či Florencii. Momentálna situácia okolo koronavírusu ich priviedla k využitiu virtuálnych prehliadok, čo oceňujú tak domáci, ako aj zahraniční návštevníci.
Drevené chrámy a ikony na Slovensku
K vizuálnej tradícii ikon majú na Slovensku najbližšie regióny na východe, ktoré sú hlbšie poznačené gréckokatolíckou a pravoslávnou tradíciou.
Príklady drevených chrámov s ikonami:
- Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch
- Drevený chrám sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený chrám sv. Paraskievy v Krivej Oľšav
- Gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej
- Pôvodný drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroľi
- Drevený gréckokatolícky chrám v Kalnej Roztoke
- Ojedinelý drevený chrám v Brežanoch
- Gréckokatolícky drevený chrám v Topoli
- Gréckokatolícky drevený chrám v Ruskom Potoku
Tieto chrámy sú často zdobené ikonostasmi, ktoré obsahujú ikony z rôznych období, od 16. do 19. storočia. Ikonostasy sú často viacradové a obsahujú ikony svätých, sviatkov a výjavov z Biblie.
Interiér dreveného kostola v Tročanoch
Záver
Ikony predstavujú dôležitú súčasť slovenského kultúrneho a náboženského dedičstva. Ich história, výroba a zbieranie svedčia o hlbokom vzťahu ľudí k duchovnému svetu a umeniu. Galérie a dielne, ktoré sa venujú ikonám, prispievajú k zachovaniu a šíreniu tohto vzácneho dedičstva pre budúce generácie.