Jupiter: Zaujímavosti, Mytológia a Slovanské Paralely

Jupiter, piata planéta od Slnka, je nielen najväčšia, ale aj najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy. Pomenovaný je po rímskom bohovi Jupiterovi, čo poukazuje na hlboké prepojenie medzi astronómiou a starovekou mytológiou. Tento článok sa zameriava na zaujímavosti o Jupiteri, jeho mytologický význam a paralely v slovanskej mytológii.

Jupiter v Mytológii

V románskych jazykoch sa pre štvrtok používa pojem spájaný s bohom Jupiterom, ktorý bol taktiež bohom bleskov a oblohy. Jupiter sa v genitíve niektorých jazykoch uvádza ako Jovis, alebo Iovis. Aj preto má Sardínia pre štvrtok názov jovia, Katalánci dijous, Francúzi Jeudi, Španieli jueves a ešte mnoho iných krajín výrazy podobné.

Zaujímavosťou nakoniec je, že planéta Jupiter býva v niektorých astronomických a astrologických spojeniach označovaná ako štvrtok. Vyobrazenie dňa v týždni planétou. Žiadna náhoda.

Rímsky Panteón a Jupiter

Rímska mytológia, z ktorej pochádza meno planéty, bola prevzatá od iných národov, hlavne z gréckej a etruskej mytológie. Hlavnými bohmi boli pôvodne grécki bohovia, ktorí boli neskôr len premenovaní. Napriek tomu, že väčšina bohov rímskej mytológie bola stotožňovaná s gréckymi, stále sa v jednotlivých vzťahoch a schopnostiach objavujú určité odchýlky.

Medzi najvýznamnejších rímskych bohov patria:

• Jupiter (Jovis; gr. Zeus) - boh hromu a blesku, ochranca štátu, rodiny a pohostinstva.
• Juno (gr. Héra) - kráľovná bohov, manželka Jupitera, patrónka neviest a manželstva.
• Neptún (gr. Poseidón) - boh riek a morí, spájaný s koňmi.
• Pluto (gr. Hádes) - boh podsvetia.
• Mars (gr. Áres) - boh vojny a poľných prác.
• Minerva (gr. Aténa) - bohyňa remesiel, umenia, obchodu a obrany.
• Venuša (gr. Afrodita) - bohyňa lásky, sexu, ženskosti, prosperity a krásy.

V rímskej mytológii bol svet stvorený zrodením boha Ereba, ktorý povstal z prvotného Chaosu. Náboženská tolerancia umožňovala uctievanie aj božstiev okolitých národov, ako napríklad egyptskej Isis alebo perzského Mithru.

Slovanské Paralely

Slovania, na rozdiel od Grékov alebo Germánov, po sebe nezanechali ucelený súbor mýtov. Slovanská mytológia sa skladala len veľmi ťažko, nedostatok materiálov sa zanietení národovci pokúsili vyplniť množstvom mystiflkácií. Panteón staropoľských božstiev vymyslel podľa rímskeho vzoru renesančný kronikár Ján Dlugosz.

O utriedenie tohto zmätku, v snahe vytvoriť jednotný ideologický systém, ktorý by mohol slúžiť ako opora zjednotenému štátu, sa pokúsil kyjevský veľkoknieža Vladimír. Po uchopení moci v Kyjeve roku 980 vytvoril nový, všeo­becne platný panteón - slovanskí bohovia. Jeho snaha nebola úspešná.

Vedúcou osobnosťou kyjevského panteónu bol Perún - Boh hromu a blesku, obdoba gréckeho Dia, rímskeho Jupitera, germánskeho Thora, či tiež indického Indru. Bol to Boh poriadku, mocný muž, ktorý usporiadal svet a nastolil zá­kon. Podobne ako u germánskeho Thora, aj u Pe­rúna popri jeho vznešenej, bojovníckej podobe, existovala aj podoba ľudovejšia. V jej svetle bol Perún patrónom kováčov, remeselníkov, ktorí sa v rámci indoeurópskych spoločenstiev po tisíc­ročia tešili mimoriadnej ucte.

Medzi ďalších významných slovanských bohov patria:

• Stribog - vládca nebies.
• Dažbog - boh slnka a plodnosti.
• Chors - boh slnečného kotúča.
• Simargl - boh rastlinstva, semien a výhonkov.
• Veles (Volos) - boh plodnosti, ochranca pastierov a dobytka.
• Rod - praotec všetkých bohov.
• Mokoš - bohyňa ženskej práce a osudu žien, plodnosti a zeme.
• Morena - bohyňa zimy, smrti a znovuzrodenia.

V cirkevnej ideológii viacerých kniežatstiev sa pod rúškom pravoslávia skrývali staré pohanské predstavy. Slovanskí bohovia sa pretransformovali do svätých - Perún do Iľju - Hromobijcu. Veles do Blažeja - pastiera. Mokoš - matka zem sa zas ukryla za Pannu Máriu. Toto súžitie predkresťanských a kresťanských predstáv nazývame dvojverie.

Zaujímavosti o Jupiteri

Jupiter je obrovská plynová guľa s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť Zeme. Jeho objem by pohltil 1 319 Zemí. So svojou hmotnosťou 1,899×1027 kg je 2,5-násobne hmotnejší ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dohromady. Rovníkový priemer Jupitera je 142 984 km.

Už prvé spektroskopické pozorovania Jupitera ukázali, že je zložený najmä z molekulárneho vodíka (H2). Sonda Galileo zistila, že ho tvorí vodík a hélium, ktoré sú zmiešané v pomere 5:1. Tieto dva základné prvky tvoriace Jupiter sú najhojnejšie sa vyskytujúcimi prvkami vo vesmíre.

Rotácia planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy a zóny. Jupiter sa okolo svojej osi otočí najrýchlejšie zo všetkých planét slnečnej sústavy - otočenie netrvá ani 10 hodín.

Planéta má podľa súčasných poznatkov najväčšiu sústavu mesiacov. Z 95 jeho doteraz objavených družíc sú najznámejšie štyri najväčšie. Sú nazývané tiež Galileove mesiace, pretože prvý písomný záznam o ich pozorovaní urobil Galileo Galilei v roku 1610. Najväčší Galileiho mesiac, Ganymedes, je zároveň najväčším mesiacom v slnečnej sústave.

Sonda Pioneer potvrdila existenciu Jupiterovho mohutného magnetického poľa, ktoré je podľa jej meraní 10× silnejšie ako zemské a obsahuje 20 000× viac energie. Svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. Silné magnetické pole je spôsobené rýchlou rotáciou. Jupiter má veľmi rozsiahlu a silnú magnetosféru.

Pri každom gravitačnom urýchlení sa však Jupiter premiestnil nepatrne bližšie k Slnku rýchlosťou, ktorá je nepriamo úmerná pomeru hmotností Jupiter/planétka.

tags: #jupiter #zaujimavosti #boh