Jozef Kompánek sa narodil 13. septembra 1836 v Hradišti pri Skačanoch a zomrel 2. februára 1910 v Ostraticiach. Bol to významný národný buditeľ, autor náboženských a historických diel, vynikajúci kazateľ a rečník pri slávnostných príležitostiach.
Podrobný životopis Jozefa Kompánka nájdeme v matičnom archíve v Martine. Narodil sa ako syn nábožných rodičov Alojza Kompánka a Anny, dcéry Andreja Korila, skačianskeho organistu. Alojz Kompánek bol učiteľom a organistom v Hradišti a tiež notárom skačianskeho okresu.
Ilustračný obrázok: Slovenský sedliak
Detstvo a štúdium
Už ako štvorročný Jozef plynule čítal a písal. Základnú školu vychodil v Hradišti pod dozorom prísneho otca, ktorý dbal na to, aby chlapec využil všetok čas na učenie. Osemročného ho otec odviezol do Nitry, kde ho bez prijímacej skúšky prijali do gymnázia. Žiak Kompánek bol najmladším gymnazistom v latinskej škole. Na konci 6. triedy v r.1851 ho poslali na ďalšie štúdium do Trnavy.
Nitrianska diecéza mala tri miesta pre klerikov z Nitry. V Trnave dosiahol vynikajúce štúdijné výsledky, a preto ho v r.1854 biskup Paluďaj poslal na ďalšie teologické štúdium do Viedne. Býval v chýrnom Pázmaneu. Vo Viedni strávil 4 roky, za ten čas získal teologické a vedecké vzdelanie. Z jazykového hľadiska si dokonale osvojil nemčinu a francúzštinu. Nadviazal mnohé osobné kontakty, získal niekoľkých priateľov, napr. Juraja Posiloviča, ktorý sa stal v Záhrebe arcibiskupom.
Kňazské pôsobenie
Napriek tomu, že Kompánek veľmi úspešne študoval a mal vedeckú erudíciu, vo vedeckom svete sa nemohol presadiť. Pre svoju výbušnú povahu a odlišné názory často prichádzal do konfliktu s predstavenými. Tak to bolo aj s profesorom Dankom, silným maďarským nacionalistom, ktorý mu všemožne prekážal, aby dosiahol doktorát teológie.
Počas štúdia vo Viedni ho stihla bolestná strata. V roku 1855 mu obidvaja rodičia zomreli na choleru. Chorých manželov Kompánkovcov obetavo opatrovala Katarína Škriňková. Manželia Kompánkovci sú pochovaní pri bočnom vchode do kostola. Nad ich hrobom sa zachoval kríž, z ktorého čas odstránil bližšie údaje o nebohých. Po smrti rodičov poslucháčovi teológie Kompánkovi pomohol doštudovať veľkoprepošt nitrianskej kapituly Ondrej Mesároš.
Po smrti biskupa Paluďaja 17. októbra 1858 Jozefa Kompánka vysvätili za kňaza. Kapitulný vikár ho nechal pôsobiť na biskupskom úrade. Súhlas na toto zaradenie muselo dať ministerstvo kultúry v Budapešti. V riadení nitrianskej diecézy mal hlavné slovo riaditeľ biskupskej kancelárie monsignor Štefan Kubica. Tento rodák zo Žiliny vystupoval ako silný maďarský nacionalista. Mladý Kompánek sa s ním dostal do konfliktu, a tak ho po desiatich mesiacoch preložili za kaplana do Skačian. Po 5-tich mesiacoch služby na fare v Skačanoch ho preložili za kaplana do Považskej Bystrice. Tam bol dekanom známy Alexander Pongrác. V Považskej Bystrici sa nezdržal dlho a prešiel za kaplana do Pruského.
V roku 1861 ako 25-ročný stal vychovávateľom. Jeho výchovné metódy však nenašli porozumenie u zamestnávateľa, a tak ho po dvoch rokoch vymenili. Vrátil sa k pôvodnej službe, v Bolešove bol Kaplánom, neskôr katechétom v Žiline. Keď sa uvoľnila fara v Pruskom, získal tam miesto farára. Aj na novom mieste mal ťažkú situáciu. Dostal sa do sporov s hlavným grofskym úradníkom, ktorý intrigoval proti Kompánkovi u grófa. Gróf žiadal biskupa odvolať Kompánka z Pruského. Spory v Pruskom mali hospodársky charakter a týkali sa plnenia patronátnych povinností voči fare. Kompánek hájil cirkevné školy pred štátnymi, zastal sa slovenského učiteľa Kozínka pred nadriadenými školskými úradmi.
V roku 1872 prešiel Kompánek za farára do Ostratíc. Tu pôsobil 45 rokov. Dlhé obdobie vo funkcii farára jednoznačne svedčí o tom, že Kompánek nebol taký konfliktný typ, ako by sa zdalo z jeho predchádzajúcich pracovísk. V Ostraticiach naplno rozvinul svoju životnú energiu pri pastorizačnej práci a v buditeľsko-osvetovej činnosti v prospech slovenského národa.
Literárna činnosť
Jozef Kompánek napísal a tlačou vlastným nákladom vydal 4 zväzky kázni. Bol vyhľadávaným slovenským kazateľom doma i v zahraničí. Veľmi cenné a bohaté sú jeho kázne na primíciách, na zádušných omšiach za biskupa Roškovániho a biskupa Štefana Moyzesa.
Za vydanie dvoch knižiek na obranu katolíckeho manželstva pred liberálnym, civilným manželstvom ho postavili pred súd. Rozsudok súdu sa nezachoval. Kým Kompánek pôsobil v Ostraticiach, zaútočil na neho ministerský komisár Péterfy z Budapešti - priamo u biskupa Roškovániho. Péterfy označil Kompánka za nebezpečného pansláva, ktorý podrýva uhorskú štátnosť.
Z literárnej tvorby je známy Kompánkov rozsiahly cestopis, ktorý napísal pri príležitosti púte do Ríma na oslavu pontifikátu pápeža Leva XIII. Pútavý cestopis sa volá Pútnická cesta. Okrem cestovných pozorovaní obsahuje aj zaujímavé historické reminiscencie.
Prehľad pôsobísk Jozefa Kompánka:
| Obdobie | Pôsobisko | Funkcia |
|---|---|---|
| Po vysviacke | Biskupský úrad v Nitre | Pôsobenie na úrade |
| Po 10 mesiacoch | Skačany | Kaplán |
| Po 5 mesiacoch | Považská Bystrica | Kaplán |
| Neskôr | Pruské | Kaplán |
| 1861 | Neznáme | Vychovávateľ |
| Neskôr | Bolešov, Žilina | Kaplán, katechéta |
| Neskôr | Pruské | Farár |
| 1872-1910 | Ostratice | Farár |