Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici. Medzi týmito chrámami má svoje miesto aj Kostol Krista Kráľa, ktorý sa nachádza na sídlisku Sekčov a je slovenským rímskokatolíckym farským kostolom.
Rímskokatolícke kostoly Krista Kráľa sú významné sakrálne stavby s bohatou históriou a architektonickou hodnotou. Tieto kostoly zohrávajú kľúčovú úlohu v náboženskom živote miestnych komunít. Pozrime sa na históriu a zaujímavosti niektorých z nich na Slovensku.
Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter. Dnes sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Ježiš je Kráľ celého sveta a vesmíru, Kráľ neba i zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi. Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obete kríža.
Aká je história sviatku Krista KRÁĽA?
Umiestnenie a Urbanistický Kontext
Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov. Sídlisko Sekčov je najväčšie prešovské sídlisko, s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015. Nachádza sa na ľavom brehu rovnomennej rieky. Pôvodne na pozemkoch, kde sa dnes rozprestiera sídlisko Sekčov, boli rozsiahle lúky a lány polí, ktoré katastrálne patrili k Solivaru a Šalgovíku. Miestni obyvatelia toto územie nazývali „Kučere“.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti. Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry.
Veriacim slúži rímskokatolícky farský kostol Krista Kráľa na námestí Krista Kráľa, ktorý bol vystavaný v rokoch 1993 až 2000. Pri nákupnom centre Opál sa nachádza gréckokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža, tento kostol je zároveň filiálkou rímskokatolíckeho kostola, v nedele a sviatky sa tam slúži aj rímskokatolícka svätá omša (obvykle o 11.45). Súčasťou Polikliniky Sekčov je aj verejnosti prístupná kaplnka Božieho milosrdenstva. V areáli Spojenej školy, Ľudmily Podjavorinskej 22 otvorili 7.
Kostol Krista Kráľa je farský kostol, nachádzajúci sa na sídlisku Sekčov. Jeho stavbu spolu s farskou budovou projektoval Ing. arch. Jozef Troliga, prešovský rodák, žijúci v Banskej Bystrici. Stavba bola postavená v rokoch 1992-1997. Tento rímsko-katolícky kostol bol posvätený 11. 11. 2000 na sviatok Krista Kráľa košickým arcibiskupom Mons.
Kostol je napriek zvyklostiam situovaný v doline, pod úpätím príkreho východného svahu. Zvonica, z hľadiska svojej symbolickosti i funkčnosti, je umiestnená oddelene od kostola na východnom svahu z týchto dôvodov :
- Kostol sme chceli situovať v strede sídliska a nie na periférii.
- Ku kostolu, ktorý od svahu oddeľuje iba úzky oblúk farskej budovy, vedie päť lúčovitých chodníkov, ktoré samé hovoria, že v kostole je stred sídliska. Je to naozaj skvelá ukážka chodníkovej architektúry a symboliky.
V novembri 2009 bola pri zvonici kostola Krista Kráľa dokončená oddychová zóna Park Angelinum s fontánou.
| Meno | Vysviacka | Pôsobisko |
|---|---|---|
| Vdp. | 2001 | 2001 Sabinov, 2005 Prešov (Farnosť Krista Kráľa - Sekčov), 2006 Košice (Dóm sv. Alžbety), 2007 Prešov - Sekčov, 2020 Bardejov - sv. |
| Vdp. Mgr. | 2010 Trhovište; 2015 Košice - Dóm; 2020 Bardejov - sv. | |
| Vdp. Mgr. | 2009 | 2009-2011 farnosť Tibava; 2011-2014 farnosť Kráľovnej pokoja v Košiciach; 2014-2018 Svidník; 2018-2021 Raslavice; 2021 Bardejov - sv. |
| Vdp. Mgr. | 2018 Farnosť Svätej rodiny v Košiciach; 2019 - Farnosť Krista Kráľa na prešovskom sídlisku Sekčov; 2024 Bardejov - sv. | |
| Mons. | 1981 Stropkov, 1985 Humenné a Bardejov, 1986 Košice - Kráľovnej Pokoja, 1988 Vranov nad Topľou, 1988 Trebišov, 1989 Kechnec, 1990 Veľký Šariš, 2004-2020 Bardejov - sv. | |
| Vdp. Mgr. | 2008 Jenkovce; 2011 Košice - Dóm; 2015 Stropkov; 2017-2020 Bardejov - sv. | |
| Vdp. Mgr. | 1999 Ruskov, 2001 Prešov - sv. Mikuláša, 2002 Terňa, 2004 Trebišov, 2006 Nižný Žipov, 2011 Skrabské, 2015 Bystré, 2019-2021 Bardejov - sv. | |
| Vdp. Mgr. | 2014 Valaliky; 2016-2021 Bardejov - sv. | |
| Vdp. | 1976 Humenné, 1977 Sečovce, 1979 Hažlín, 1982 Giraltovce, 1990 Trebišov, 1992 Nitra, 1994 Strážnica, 1997 Trenčín, 2009-2023 Bardejov - sv. |
Architektúra a Dizajn
Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom.
Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór.
Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu.
Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.
Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.
Kostol je riešený zaujímavou kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strešnou architektúrou vytvára dojem latinského kríža, ale tiež aj holubice, či kalicha s hostiou. Na krížení „lodí“ sa nachádza veľký mosadzný kríž. Umocniť vertikalitu kostola majú subtílne a pozdĺžne okná, na vrchu s trojuholníkovým ukončením, pripomínajúce gotické okná. Farebne je kostol riešený štyrmi odtieňmi oranžovej v štyroch horizontálnych vrstvách. Približne 0,4 m od zeme je sokel vytvorený z asi troch odtieňov svetlého kameňa. Viditeľná časť strechy je hnedočervenej farby, ostatok je čierny. Odkvapové rúry, drevený obklad pod strechou a drevo použité na dverách, oknách a presklenných častiach je tmavohnedej farby. …objaví sa pred Vami klasický centrálny kostol. Pôdorys priestoru na slávenie Eucharistie tvorí polkruh resp. „polelipsa“ celá vydláždená travertínom. sa nachádza v strede mysleného kruhu resp. polkruhu, ktorý vytvára bohoslužobný priestor. je zložený z dvoch rovnako veľkých travertínových blokov, v tvare kocky z čelnej strany s prirodzeným reliéfom. Asi dvadsať centimetrovú medzeru medzi nimi v centrálnej časti spája mosadzná guľa o priemere cca 25 cm.
Kostol Krista Kráľa v Prešove
Symbolika:
Dva bloky značia dva zákony (dve epochy) SZ a NZ. Podstavec ku krížu je z úzkeho vodorovného bloku travertínu na pravej strane s dvojnásobným vyvýšením a železným valčekom, na ktorý sa nasúva kríž. Ľavá strana podstavca je zároveň podstavcom pre kvetinovú výzdobu kríža i oltára, keďže podstavec je umiestnený hneď na pravej strane oltára. Kríž je vyrezaný z úzkych hranolov, pričom horizontálne rameno je dosť krátke. Umeleckým opracovaním a aplikáciou jemnej sivej farby je vytvorený dojem, že kríž je rovnako z travertínu. Utvorená z travertínového, zrezaného ihlanu z prednej časti s prirodzeným reliéfom je zavŕšená mosadzným držiakom na knihu, v tvare rozvinutého starozákonného zvitku. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Na túto časť piliera je osadená travertínová doska v tvare domčeka, v strede s mosadznou pologuľou (podobnou ako na oltári), ktorá tvorí dvere do bohostánku.
Sochy
Socha Krista Kráľa
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vyhotovil ju sochár a reštaurátor z Pezinka Mgr. arch. Štefan Kollár. Je aj autorom krstiteľnice a spoluautorom bronzovo-liatinovej Krížovej cesty. Druhým autorom je Mgr. art.
Socha Panny Márie
Na ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie. Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9. hod. ju d. p. dekan Martin Telepun za prítomnosti provinciálnej predstavenej sestier IBMV - sr.
Interiér Kostola Krista Kráľa v Prešove
Aktivity a Farnosť
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát. Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare. Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku. Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško. Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp.
Zoznam Pôsobiacich Farárov
- Ako filiálka farnosti Prešov - sv. Mikuláša do 30. 6. 1997
- Samostatná farnosť od 1. 7. 1997:
- Bartolomej Salanci, FAdm. (1. 7. 1997 - 31. 8. 2000)
- Bartolomej Salanci, Far. (1. 9. 2000 - 30. 6. 2007)
- Marek Kreheľ, FAdm. (1. 7. 2007 - 14. 2. 2008)
- Marek Kreheľ, Far. (15. 2. 2008 - 30. 6. 2020)
- Pavol Kožuško, FAdm. (1. 7. 2020 - 30. 6. 2023)
- Pavol Kožuško, Far. (1. 7. 2023 - dodnes)
Sídlisko Sekčov
S počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015. Sídlisko Sekčov je rezidenčná štvrť v Prešove na Slovensku. Je to jedno z najväčších sídlisk v meste, ktoré vzniklo v období komunizmu v bývalom Československu. Štvrť pozostáva najmä z panelákov (prefabrikovaných bytových domov), ktoré boli postavené s cieľom prispôsobiť sa rýchlemu rastu miest a migrácii do miest v druhej polovici 20. Dnes je Sekčov zavedenou štvrťou s rôznou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, obchody, parky a zdravotnícke zariadenia, ktoré uspokoja potreby svojich obyvateľov.
Sídlisko Sekčov v Prešove má dobre rozvinutú občiansku vybavenosť, ktorá zahŕňa množstvo služieb a zariadení pre každodenný život obyvateľov. Táto vybavenosť sa postupne rozvíjala od čias výstavby sídliska v 70. a 80. rokoch 20. Občianska vybavenosť Sekčova sa za posledné desaťročia výrazne rozšírila a modernizovala, čo robí z tejto mestskej časti plne funkčné a komfortné miesto na bývanie.
Sekčov je domovom veľkých nákupných centier, napríklad ZOC Max alebo Eperia Shopping Mall, ktoré poskytujú širokú ponuku obchodov, kaviarní, reštaurácií a zábavy. Sekčov je dobre napojený na MHD, s viacerými autobusovými a trolejbusovými linkami, ktoré poskytujú rýchly prístup do centra Prešova a iných častí mesta.
Toto je pôvodná časť Sekčova, ktorá bola predtým samostatnou dedinou. Aj keď sa po výstavbe panelových sídlisk výrazne zmenila, niektoré stopy pôvodnej obce sú tu stále prítomné. Ide o novšiu časť Sekčova, ktorá vznikla najmä počas urbanizácie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zahŕňa väčšinu panelákových domov, ktoré dominujú celému sídlisku. Kombinuje moderné nákupné zóny, husté panelové obytné bloky, ako aj tichšie časti s rodinnými domami.
Mapa sídliska Sekčov v Prešove
Na Sekčove a v jeho blízkosti je niekoľko stredných škôl, ktoré poskytujú rôzne typy vzdelania. Patrí sem gymnázium, stredné odborné školy a učilištia. Premávajú sem linky č. 4, 8 a 38, na ktoré sú vypravované kĺbové trolejbusy. Posledný krátky trolejbus zavítal na Sekčov v roku 2007, dnes už ako nočné spoje chodia autobusy. Sídlisko Sekčov je najväčšie prešovské sídlisko, s počtom obyvateľov 24 596 k 19. 12. 2015.