Príbeh kráľovnej Ester je jedným z najznámejších a najobľúbenejších príbehov v Biblii. Rozpráva o odvážnej mladej žene, ktorá sa stala kráľovnou Perzskej ríše a zachránila svoj ľud pred zničením. Kniha Ester je v Biblii jedinou, v hebrejskom origináli ktorej sa ani raz nevyskytuje slovo Boh. Božia prítomnosť - Božie konanie v nej však je zrejmé.
Kniha Ester vysvetľuje, ako vznikol radostný jarný sviatok Púrím. Ten je oslavou záchrany Božieho ľudu pred smrteľným nebezpečenstvom - vyvraždením, ktoré mu hrozilo zo strany nepriateľov. Posolstvo knihy Ester im malo dodať odvahu, že ako Boží ľud sú pod Hospodinovou ochranou aj vtedy, keď sú vo vyhnanstve mimo svojej vlasti a ohrozuje ich nenávisť a úklady nepriateľov.
V kresťanskej Biblii je zaradená na záver 17 historických kníh SZ. V hebrejskej Biblii, ktorá sa delí na Zákon, Prorokov a Spisy, patrí Ester medzi Spisy. Spolu s knihami Rút, Veľpieseň, Kazateľ a Žalospevy je Ester jedným z piatich zvitkov, ktoré sa čítajú počas židovských sviatkov. Kniha Ester je mimoriadne obľúbená u Židov.
Dej knihy Ester sa odohráva najmä v Šúšáne - zimnom sídle perzských kráľov. Na tróne je aktuálne Ahasvér (grécky Xerxes). Médsko-perzská ríša bola vtedy svetovou veľmocou. Vládol (486 - 465 pr. Kr.) obrovskému územiu siahajúcimi od Indie až po severný Sudán. Malo 127 provincií.
Ester, biblický príbeh
Príbeh Ester
Príbeh sa začína v Perzskej ríši, kde kráľ Ahasvér usporiadal veľkolepú hostinu pre svojich hodnostárov a služobníkov. Počas hostiny sa kráľ rozhodol predviesť krásu svojej manželky, kráľovnej Vašti, a prikázal jej, aby sa predviedla pred hosťami. Vašti však odmietla prísť, čo kráľa veľmi rozhnevalo. Na siedmy deň bol kráľ rozjarený vínom a rozkázal siedmim eunuchom, ktorí vykonávali osobnú službu u kráľa Xerxa, aby mu priviedli kráľovnú Vašti s kráľovskou korunou na hlave, lebo chcel ukázať jej krásu ľudu a kniežatám. Bola skutočne veľmi krásna. Ale kráľovná Vašti odmietla prísť na kráľov rozkaz, ktorí jej doniesli eunuchovia. Kráľ sa veľmi rozčúlil a zahorel hnevom.
Kráľ sa obrátil na svojich mudrcov, aby mu poradili, ako má s Vašti zaobchádzať. Mudrci mu poradili, aby Vašti zbavil jej kráľovskej hodnosti a vybral si novú kráľovnú. Rozposlal listy do všetkých provincií kráľovstva, každej provincii jej písmom a každému národu jeho rečou, aby každý muž bol pánom vo vlastnom dome.
Na radu dvorných úradníkov začali pre kráľa zháňať krásne panny a ktorá sa mu najviac zapáči, bude kráľovnou. V meste Súzy býval aj Žid Mardochej, ktorý vychovával dcéru svojho brata Edisu, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Bola veľmi pekná. Aj Ester odovzdali komorníkovi Egejovi, ktorý bol strážcom kráľovských žien. Ozdobené ženy vchádzali do kráľovej spálne. Keď prišiel raz na Ester, kráľovi sa zapáčila viac ako ostatné, tak ju ustanovil za kráľovnú namiesto Vasti, pričom usporiadal hostinu. Ester neprezradila svoju vlasť a národ. Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského paláca a dozvedel sa, že dvaja kráľovi komorníci chcú zabiť kráľa, tak to povedal Ester a ona to povedala kráľovi. Keď to vyšetrili a preukázalo sa to, komorníkov obesili.
Neskôr kráľ Ahasvér povýšil muža menom Háman, ktorý nenávidel Židov. Háman presvedčil kráľa, aby vydal dekrét, ktorý nariaďoval zničenie všetkých Židov v ríši. Kráľ Asuer povýšil Amana nad všetky kniežatá a preto sa mu všetci kráľovskí sluhovia klaňali, iba žid Mardochej nie. Všimol si to aj Aman, veľmi sa rozčúlil a zaumienil si, že dá vyhubiť všetok židovský ľud v kráľovstve. Ponúkol 10000 talentov striebra do kráľovskej pokladnice. Získal si na to kráľov súhlas a dostal aj kráľov prsteň. Aman napísal v kráľovom mene listy okolitým národom, aby v trinásty deň dvanásteho mesiaca pozabíjali všetkých Židov od dieťaťa až po starca a ich majetok si rozdelili.
Mardochej sa o tomto pláne dozvedel a požiadal Ester, aby intervenovala u kráľa. Ester váhala, pretože vedela, že ak sa priblíži ku kráľovi bez toho, aby bola pozvaná, môže byť popravená. Est 4Keď sa o tom dopočul Mardochej, obliekol sa do vrecoviny, posypal si hlavu popolom a vyšiel do mesta s hlasným nárekom. Ester poslala komorníka Atacha za ním, aby zistila, prečo je vo vrecovine. On mu všetko povedal a napomenul Ester, aby predstúpila pred kráľa a prosila za svoj ľud. Ona mu oznámila, že platí zákon, ak by vošiel do kráľovskej siene niekto vopred neohlásený, bude popravený. Iba ak by kráľ priklonil svoj zlatý prút na znak milosti, bude zachránený. Ako teda môže vôjsť ku kráľovi, keď ju už 30 dní k sebe nezavolal? Mardochej jej odkázal, nech si nemyslí, že sa práve ona zachráni a možno dostala kráľovskú hodnosť, aby bola naponúdzi v takýto čas. Nato ho Ester vyzvala, aby sa za ňu všetci Židia modlili, že to predsa len skúsi a vystaví sa smrteľnému nebezpečenstvu.
Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného dvora kráľovského domu. Kráľ práve zasadal, keď ju zbadal. Zapáčila sa mu, napnul oproti nej zlatú berlu a povedal jej, že hoci by si žiadala polovicu kráľovstva, dostala by ju. Ona ho požiadala, aby prišiel aj s Amanom na hostinu, ktorú pripravila. Prišli teda na hostinu a keď sa jej kráľ znova pýtal, čo si praje, podedala, aby prišli opäť zajtra na jej hostinu. Aman videl pri bráne Mardocheja, ktorý sa mu nepoklonil a to ho nahnevalo. Na radu svojej ženy Zares a priateľov dal postaviť šibenicu, na ktorej chcel dať Mardocheja ráno obesiť.
Počas hostiny Ester odhalila kráľovi Hámanov plán a obvinila ho zo sprisahania proti jej ľudu. Kráľ sa rozhneval a nechal Hámana obesiť na šibenici, ktorú pripravil pre Mardocheja. Kráľ s Amanom došli k Ester na hostinu a opýtal sa jej, čo si praje. Ona mu povedala, že ona a jej národ sú vydaný na zabitie neprajníkovi. Keď sa kráľ opýtal, kto to je, povedala, že Aman. Kráľ sa veľmi nazlostil a vyšiel do záhrady. Aman prosil Ester o zmilovanie. Keď sa kráľ vrátil, našiel Amana na pohovke, kde spočívala Ester a ešte väčšmi sa rozčúlil, že chce kráľovnú znásilniť. Keď jeden z komorníkov spomenul kráľovi šibenicu, ktorú mal vo svojom dome, nakázal na nej obesiť Amana.
Asuer daroval Ester Amanov dom. Priznala sa, že Mardochej je jej strýc. Kráľ dal zobrať Amanovi svoj prsteň a dal ho Mardochejovi. Ester padla kráľovi k nohám a prosila ho, tak vydal nový výnos, ktorým dovolil Židom brániť svoje životy. Židia sa veľmi tomu radovali.
Židia sa zhromaždili a dali na odpor proti nepriateľom, pričom v Súzach pozabíjali 500 mužov. Na prianie Ester dal kráľ rozkaz, aby na druhý deň povešali 10 Amanových synov. Aj v ostatných krajinách Židia pozabíjali spolu 75000 mužov, no ich majetok si nerozdelili. To sa stalo na trinásty deň mesiaca adar a na štrnásty deň už nezabíjali. Mardochej rozposlal listy všetkým Židom a vyhlásil štrnásty a pätnásty deň za sviatočné, tzv. Purim, kedy budú všetci hodovať a rozdelia sa aj s chudobnými. Na pamiatku Božieho vyslobodenia slávili potom Židia každoročne radostný až trochu neviazaný sviatok Púrím, počas ktorého sa v synagógach číta kniha Ester. Neoslavuje sa pobitie nepriateľov, ale radosť z Božej záchrany. Na Púrím sa usporadúvajú sprievody a hostiny. Smútok je zakázaný. Pečú sa koláče - tzv. Hámanove uši a hostina trvá až do neskorej noci.
Nato kráľ Asuer uvalil daň na celú krajinu. Mardochej, druhý človek po kráľovi, sa stal obľúbeným u Židov.
Význam príbehu
Príbeh kráľovnej Ester je príbehom o odvahe, viere a Božom zásahu. Ester riskovala svoj život, aby zachránila svoj ľud, a Boh ju za to odmenil. Tento príbeh je pre nás povzbudením, aby sme sa nebáli postaviť za to, čo je správne, a aby sme dôverovali Bohu, že nás nikdy neopustí.
Ester tým, že sa bola poslušným nástrojom v Božom pláne, zachránila svoj ľud. Vedela v správnom čase obozretne mlčať, aj odvážne v pravú chvíľu prehovoriť (por. ES 619). Stáva sa kráľovnou, ktorá aj vo svojej sláve nesie poníženie svojho ľudu. Vo svete je aj zlo. Spôsobujú ho ľudia. Boh s ním nesúhlasí, jednoznačne ho odmieta a napokon premôže. Hoci sa zdalo, že s Božím ľudom je definitívne koniec, Pán Boh vypočul modlitby Židov.
Ester nadovšetko milovala svoj národ. Životom dosvedčila, že tu je pre druhých. I keď o svojom pôvode nehovorila, v zlomovej chvíli sa priznala k Božiemu ľudu - hoci ju to mohlo stáť život. Biblia nepodporuje anonymné, súkromné učeníctvo. Viera v Boha musí byť vždy osobná, je však proti duchu Písma schovávať ju; mať ju iba pre seba. Pán Boh nás zachránil, aby sme boli na požehnanie ďalším.
Hospodin a Izrael - a sú neoddeliteľné pojmy. Háman zostane navždy symbolom, že antisemitské zámery Pán Boh nakoniec vždy prekazí (2. svetová vojna). Zostáva zvrchovaným Pánom. Bez Ester by neexistoval židovský národ, bez neho by sa nebol narodil Spasiteľ a bez Spasiteľa by bol svet stratený. Žiadny Háman nezvráti Božie plány smerujúce ku Kristovi.
My každú nedeľu oslavujeme víťazstvo Pána Ježiša Krista, ktorý sa pre našu záchranu obetoval, premohol toho diabla, hriech a smrť, otvoril nám kráľovstvo pokoja a radosti. Aj my smieme vyznávať: „Pán je mojím spomocníkom, nebudem sa báť, veď čo mi urobí človek.“ (Žid 13, 6).
Sú momenty, ba aj dlhšie obdobia, keď sa zdá, že Pán Boh mlčí. „Opraty dejín“, réžiu sveta má však v rukách Hospodin, nie mocní dôb minulých či prítomných. Kniha Ester je o Božej prozreteľnosti, ale aj o osobnej zodpovednosti každého veriaceho - ľudí, ktorí sa neboja vyjsť zo svojej komfortnej zóny a riskovať. Aká je naša viera, čo je v našom srdci sa ukáže, keď dôjde na „lámanie chleba“. Ester to príkladne zvládla.
Hlavné postavy príbehu
| Postava | Charakteristika |
|---|---|
| Ester | Židovská sirota, ktorá sa stala kráľovnou Perzskej ríše. Bola odvážna, múdra a verná svojmu ľudu. |
| Mardochej | Esterin bratranec a poručník. Bol spravodlivý, múdry a verný Bohu. |
| Ahasvér | Kráľ Perzskej ríše. Bol mocný, ale aj ľahko ovplyvniteľný. |
| Háman | Vysoký hodnostár v Perzskej ríši. Bol pyšný, nenávistný a sprisahal sa proti Židom. |
Víťazstvo Ester a Mordochaja nad Hámanom je v konečnom dôsledku Božím víťazstvom nad silami temnoty.