Mesto Brezno, ležiace na strednom Slovensku v údolí horného toku rieky Hron, je bohaté na históriu a kultúrne pamiatky. Historické jadro mesta bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu s množstvom turisticky zaujímavých objektov. Medzi tieto sakrálne pamiatky patrí aj rímskokatolícky kostol, ktorý zohráva dôležitú úlohu v dejinách a kultúre mesta.
V Brezne môžeme navštíviť viaceré zaujímavé sakrálne pamiatky, medzi ktoré patrí Kostol povýšenia Svätého kríža - Kaplnka Svätého kríža, rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, evanjelický kostol, piaristický kláštor či synagóga, ktorú v roku 2015 kompletne zrekonštruovali.
Romanesque church architecture: the basics
Kostol Povýšenia Svätého Kríža - Kaplnka Svätého Kríža
Na severovýchodnej strane mesta, pod Dúbravkou - na "Bráničke", bol postavený v rokoch 1517-1519 ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou kostol Povýšenia Svätého Kríža s Kaplnkou sv. Kríža. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom.
Len svätyňa so sakristiou sa zachovali z neskorogotického Kostola Sv. kríža na cintoríne v Brezne (na Bráničke). Na východnom štrbinovom okne sa zachovala pôvodná kovaná mreža. Stredoveké prvky sa zachovali aj na severnej sakristii zaklenutej valenou klenbou - ide o úzke okno s lomeným oblúkom, v ktorom je osadená gotická železná mreža.
Kostol Povýšenia Svätého kríža v Brezne
V roku 1746 dali piaristi pod svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Na železných dverách krypty je nápis: "Bud' že jsme živí, buď že umírame. Paně sme!"
Pôvodne farský chrám v roku 1779 vyhorel a poškodená stavba bola až na svätyňu zbúraná. Neskorogotickej stavbe sa stal osudným rozsiahly požiar mesta 9. apríla 1779, kedy zhorelo až 113 domov i samotný kostol, ktorého loď mal plochý drevený strop. 30. mája 1783 rektor piaristického kláštora oznámil, že banskobystrický biskup nesúhlasí so zbúraním svätyne zhoreného kostola, ale žiada, aby bola premenená na kaplnku. So zbúraním presbytéria nesúhlasil prvý banskobystrický biskup František Berchtold, ktorý v roku 1783 požiadal, aby sa zmenilo na kaplnku. Veriaci žiadosti napokon vyhoveli, a tak zamurovali víťazný oblúk do podoby nového západného priečelia.
Z kostola teda ostala len kaplnka sv. Kríža. Z kostola, ktorý zasiahol požiar koncom 18. storočia, zostala len kaplnka sv. Kríža. V súčasnosti už má opäť status kostola s pôvodným patrocíniom. Opravami prešiel objekt v rokoch 1908,1967 a 2001. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Bol v poradí druhým postaveným kostolom v Brezne. Prvý, drevený kostol, postavený na námestí zhorel pri veľkom požiari v roku 1517.
Po požiari v Brezne v roku 1779 zhorel kostol na "Bráničke" a s ním zanikol aj miestny cintorín, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti kostola. V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari. O rok neskôr odkúpilo mesto pozemky na Dúbravke, kde zriadilo nový cintorín. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza vedľa budovy radnice. Architektonicky zaujímavému námestiu M. R. Štefánika v Brezne dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1782 - 1792 po rozsiahlom požiari mesta. Pôvodne bol dnes už farský kostol postavený ako jednoloďová stavba v barokovom štýle, neskôr k nemu sa rozhodlo aj o dobudovaní veže. Kostol bol postavený medzi rokmi 1781 - 1785, staviteľom bol Peter Grosmann. Veža bola pristavaná v rokoch 1792 - 1793.
Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 - 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár.
Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána - obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza.
Súčasťou svätyne je murovaná stĺpová architektúra hlavného oltára Nanebovzatia Panny Márie. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému srdcu a Srdcu Ježišovmu. V konche nad svätyňou možno obdivovať výjav Korunovania Panny Márie, ikonograficky nadväzujúci na obraz hlavného oltára. Na klenbe lode sa nachádza výjav Zvestovania, doplnený svätcami Starého a Nového zákona, ako aj ženskými postavami zo Starého zákona. V kostole sa denne konajú bohoslužby a je považovaný za NKP.
Ostatné sakrálne pamiatky v Brezne
Okrem týchto dvoch kostolov sa v Brezne nachádza aj niekoľko ďalších významných sakrálnych pamiatok:
- Evanjelický kostol: Postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. v roku 1781.
- Piaristický kláštor: Výstavba začala v roku 1964 a dokončená bola v roku 1713.
- Synagóga: Zrekonštruovaná v roku 2015, slúži na kultúrne účely a pripomína históriu židovskej komunity v Brezne.
Piaristický kláštor v Brezne
Prehľad sakrálnych pamiatok v Brezne
V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad sakrálnych pamiatok v Brezne:
| Pamiatka | Typ | Popis |
|---|---|---|
| Kostol Povýšenia Svätého Kríža | Kostol, Kaplnka | Pôvodne jednoloďový kostol z roku 1517, po požiari zachovaná len kaplnka. |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Kostol | Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1781-1785. |
| Evanjelický kostol | Kostol | Postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. |
| Synagóga | Synagóga | Sakrálna pamiatka židovskej komunity, zrekonštruovaná v roku 2015. |
Brezno je mestom s bohatou históriou a kultúrou, ktorého sakrálne pamiatky svedčia o jeho minulosti a duchovnom živote. Návšteva týchto pamiatok je príležitosťou spoznať históriu a kultúru tohto významného regiónu Slovenska.