Nechajte sa ikonami vtiahnuť do predsiene neba. Ikonický podcast Vás prevedie tajomným svetom ikon a priblíži Vám hĺbku ich duchovnej krásy. Každé 2 týždne predstavíme jednu ikonu a vysvetlíme jej pôvod, význam a poslanie.
Ikona, ktorú možno analyzovať a kontemplovať donekonečna. Prečo? Pretože ikona je zhrnutím podstaty kresťanstva, v ktorej Kristus objíma, lieči a zachraňuje každého človeka.
V druhej epizóde nášho podcastu sme spomínali, že z pôvodných vyobrazení Božej Matky vychádzajú tri ďalšie, základné vyobrazenia Panny, ktoré nazývame: Hodegetria (v preklade z gréčtiny znamená Sprevádzačka, resp. „Tá, ktorá ukazuje cestu“), Eleussa (Nežná, „Prejavujúca súcit“) a Oranta (Orodovníčka).
Dnešná Ikona je typu Eleusa a pochádza z prelomu 16. a 17. storočia. História tejto ikony je výnimočná. Pôvodnú ikonu priniesli do Jaroslavľu v 13. storočí kniežatá Vasilij a Konštantín. Bolo to v čase, keď Rusko zmietali tatársko-mongolské nájazdy pustošiace krajinu i ľudí.
Svätá Rus bola značne oslabená aj osobnými spormi medzi kniežatami a takmer bezbranná voči nepriateľovi. Kniežatá Vasilij a Konštantín sa však nezapájali do sporov a boli príkladom bratskej lásky. Ich jednota sa stala impulzom pre ostatné ruské kniežatá a mocná ochrana Presvätej Bohorodičky bola zárukou nového nasmerovania Svätej Rusi.
S ikonou sa spája aj začiatok vlády Romanovcov: keď sa v roku 1613 ujal vlády Michail Fjodorovič Romanov, prijal cisársky veniec práve pred touto ikonou. Ikona sa tešila veľkej úcte, o čom svedčia jej mnohé varianty. Originál ikony sa nachádza v Trojicko-segrijevskej lavre, jedna kópia z polovice 14.
Charakteristickou črtou ikony je póza mládenca po ľavej strane Bohorodičky nežne sa pritískajúceho lícom k jej lícu. Obraz Bolestnej Matky bol v úcte kresťanských matiek vždy obľúbený. Rozsudok proti Eve sa týka toho, že bude v bolesti rodiť deti. Zdá sa, že bolesť je neoddeliteľnou súčasťou celého života matky, života plného predtúch a jasnozrivosti, ťaživého vedomia, že musí niesť váhu osudu detí.
Matka láskyplne objíma krehké telo Ježiša k svojej hrudi. Okraj maforionu má prehodený cez ľavú ruku a tak chráni a zakrýva svoje dieťa. Nezmerateľný smútok v široko otvorených očiach vyjadruje túžbu ochrániť mládenca od nebezpečia a predĺžiť čas jeho bezstarostného detstva. Matka pozná predzvesť smrti jej syna na kríži a plne prežíva túto bolesť.
Gestá jej rúk, tieňovanie tváre a pohľad uprený dole k ľudstvu dodávajú celej kompozícii dramatický ráz. Jej oči sa stretávajú s očami Syna, nie priamo, z očí do očí, ale v diaľke, v Božom tajomstve. Tam hľadajú odpoveď na toľkú bolesť sveta.
Máriina pravá ruka je neopísateľne krásna. Svojim umiestnením v strede zahŕňa význam celej ikony. Dotvára celok obrazu do obsahu Máriinho vyznania: Velebí moja duša, Pána, a môj Duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi! (Lk 1,46-47) Zhŕňa všetko do pozvania k modlitbe. Hovorí: “Chváľte Ježiša, ďakujte Ježišovi, oslavujte Ježiša, žiadajte Ježiša, proste Ježiša a vždy sa modlite k Ježišovi.
Vrchný plášť aj prikrývka hlavy Presvätej Panny sú hnedopurpurovej farby, ktorú ikonopisec dosiahol zmiešaním modrej a červenej - symbolov panenskej čistoty a krvi. Boží Syn prijal svoj pozemský purpur, telo a krv od Prečistej Matky.
Belasý čepiec zakrýva jej vlasy a viditeľne potvrdzuje nevinnosť, pričom zlatý lem šatky a filigránske trblietavé zdobenie na pravom predlaktí odráža Božiu slávu a pripisuje Bohorodičke kráľovskú dôstojnosť, čo vyjadrujú aj skratky Meter Theu - Matka Boha.
Na čele a na pleciach nesie Matka žiariacu hviezdu, symbol a vyjadrenie dogmy, ktorá potvrdzuje, že je pannou pred, počas a po narodení Syna. Profil postavy ukazuje, že ide o obraz ženy, ktorá je tehotná. Znamená to, že Mária prijala Slovo a už neexistuje sama. Na ikonopiseckých zobrazeniach sa Bohorodička nachádza sama len veľmi zriedkavo. Mária je definovaná Slovom, so Slovom a pre Slovo. Znamená to, že je hlboko poznačená tým, čo prijala, Svätým.
Predvečné Dieťa má tuniku zelenej farby - symbol duchovnosti. Okolo pása má zlatú stuhu, symbol poslušnosti voči Otcovi a symbol moci, ktorú má od Otca. Vrchný zlatožltý odev má zosunutý k bedrám. Pravou rukou hladí Matkinu tvár a ľavou sa pridŕža jej šatky. Nežne sa k nej pritíska vo svojej bezbrannosti, ale pohľadom upreným ponad ňu, k Otcovi, ju upokojuje v istote Otcovej bezhraničnej lásky a zvrchovanej moci nad svetom.
Je pekné, že na tejto ikone je Kristus znázornený, ako svojou rukou nežne hladí Pannu. Každý človek sa môže spoznať v Máriinej tvári, v jej smútku, úzkosti, strachu, v jej neistote a je utešený Bohom, ktorý je tak malý, že sa môže nachádzať v priestoroch, ktoré človek pokladá za tak osobné, že sa bojí, že sa do nich niekto vlúdi a niečo zmení.
Znamená to, že tento Boh, ktorý je stále hosťom, dieťaťom, ak ho raz prijmeme, stane sa Paraklétos-om, nositeľom útechy. Všetci sa môžeme spoznať v tomto zobrazení, lebo každý na zemi prežíva nejaký večer, keď je smutný, chvíľu, keď plače. Preto sa tvár Matky nesmie podobať na nijakú inú ženskú tvár na zemi, lebo si ju nesmieme zmýliť so žiadnou inou tvárou, ale zároveň musí byť univerzálnou tvárou, lebo všetci sme povolaní, aby sme sa stali Božími matkami.
V krížovom nimbe sú vpísané grécke písmená omega, omikron, ní. Iniciály mena „Som, ktorý som.“ Nad hlavou sú skratky IC XC, iniciály mena ISOS CHRISTOS.
Bohatosť, ktorú nám odovzdáva ikona, je spojená s vyhlásením dogmy o vtelení vo svojej plnosti. Vtelenie a utrpenie sú jedinou skutočnosťou, skutočnosťou Božej Lásky. Nielenže Ježiš všetko dáva, ale taktiež všetko prijíma. Nielen hovorí všetko, čo počul, ale taktiež počuje všetko, čo je mu povedané. Nielenže zjavuje všetko, čo videl, ale taktiež osvetľuje všetko, čo mu kto ukáže. Nič z toho, čo k nemu prichádza od Panny Márie, neunikne jeho božskej pozornosti. Všetko, čo mu ona ukazuje, je prijaté a pochopené. A tak sa svätá Panna stáva hovorkyňou ľudstva, matkou, ktorá sa prihovára za svoje deti, nech sú ich bolesti akékoľvek.
Toto objatie matky a dieťaťa nemá žiaden sentimentálny obsah. Modlitbou k Panne Márii Jaroslavľskej sa učíme, že i keď sa na nás nepozerá, predsa nás vidí. Vidí nás rovnakými očami, akými vidí Ježiša: nie ako zaujímavú ľudskú bytosť, ktorá si zaslúži jej pozornosť, ale ako človeka povolaného z temnoty hriechu do svetla viery, povolaného, aby sa stal dcérou či synom Božím.
História ikony Panny Márie Ustavičnej pomoci | vysvetlené za 9 minút
Ivan Kirijevský, veľký ruský filozof a publicista 19. Storočia píše: “Ocitol som sa jedného dňa v chráme, hľadiac na zázračný obraz Matky Božej. Popritom som uvažoval o viere prostých ľudí, dobrého ľudu, ktorý sa tu okolo mňa modlil. Ženy a chorí starci pokľakávali, prežehnávali sa a hlboko sa klaňali. Ja som tiež s vierou pozeral na sväté črty tváre a po chvíli sa mi zjavilo tajomstvo zázračnej moci. Nie, tu nie je len pomaľovaná drevená doska. Po storočia sa ikona musela noriť do vášnivých vĺn pohnutých sŕdc, do modlitieb nešťastných. Musela sa naplniť silou, ktorá z nej vychádza. Stala sa živým orgánom, miestom stretnutia Stvoriteľa s ľuďmi...
Ikonický podcast vzniká v spolupráci so spoločnosťou Hour a s galériou IKONY v Žiline, kde si môžete všetky ikony z nášho podcastu pozrieť osobne. Osobitne chcem poďakovať Milanovi Urbaníkovi a Matúšovi Ďuraňovi, ktorí obsahovo aj technicky pripravili túto epizódu.
Použitá literatúra:
- USPENSKIJ, Leonid Alexandrovič. Ikona- okno do věčnosti.
- STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl I. Bernolákovo: Oto Németh, 2010.
- STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl II. Bernolákovo: Oto Németh, 2015.
- ŠPIDLÍK, Tomáš; RUPNIK, Marko Ivan. Viera vo svetle ikon. Bratislava: Oto Németh, 2004.
- NOUWEN, Henri. Modlitba s ikonami. Kostelní Vydří: Karamelitánske nakladatelství, 2012.
- SENDLER, Egon. Tajomstvá Krista. Bratislava: Oto Németh, 2008.
- SENDLER, Egon. Byzantské ikony Božej Matky. Bratislava: Oto Németh, 2006.
Ikony s tvárami svätých sú spojovacím článkom, sprievodcom medzi svetským životom a duchovným svetom. Pri zostavovaní domáceho ikonostasu je najlepšie zvoliť ikony v drevených rámcoch. Táto tradícia rámovania sa zachováva už od dávnych čias a je nielen ochranou svätosti, ale aj akýmsi znakom úcty k svätým tváram. Krásne, pevné, intenzívne hnedé rámce z prírodného dreva sú ideálnym riešením pre rámovanie ikony. Poskytujú spoľahlivý základ, ochranu a dodávajú dielu ušľachtilý vzhľad. Harmonicky a elegantne vyzerá kontrast: ikona, ktorá je vykonaná na kovovom základe striebornej farby, so zlatistými vložkami a niekoľkými hnedými akcentmi v zobrazeniach, začne hrať jasnými odleskami v rámovaní hnedého rámu z dreva. Výborne zapadne do akéhokoľvek interiéru a skrášli ho. Svätosť môžete umiestniť na stenu - na tento účel má rám otvor, alebo ju postaviť na policu pomocou špeciálneho podstavca. Pri dopĺňaní domáceho ikonostasu alebo pri rozhodovaní o kúpe prvej peknej ikony do domácnosti určite nájdete to, čo potrebujete, v našom obchode.