Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí k najznámejším obrazom Panny Márie na svete. K nej sa obracajú oči mnohých ľudí a vďaka jej príhovoru zažívajú ustavičnú pomoc. Je veľa posvätných obrazov Panny Márie, ale istotne nijaký z nich nie je vo svete taký známy a obľúbený ako ikona Matky ustavičnej pomoci.
Vlastne ikona - tak nazýva východná Cirkev svoje modlitbové obrazy. Túto ikonu nájdeme v kostoloch, kaplnkách, domoch, skrátka, na všetkých cestách ľudského života, ktorý je často poznamenaný bolesťou a smútkom.
Novéna k Matke ustavičnej pomoci sa modlíme v našich kostoloch.
Pôvod a história ikony
Ikona Matky ustavičnej pomoci je namaľovaná na cédrovom dreve rozmerov 53 x 41,5 cm. Dátum a vznik ikony nie je známy. Niektorí jej vznik určujú do 12. storočia. Avšak výskum dosky ikony poukazuje na obdobie medzi rokom 1325 a 1480. Tradícia hovorí, že z ostrova Kréta ju v 15. storočí ukradol istý obchodník a priniesol do Ríma. Po čase ochorel a pred smrťou zveril obraz priateľovi s prosbou, aby ho uložil v niektorom rímskom kostole.
Priateľ mu to prisľúbil, ale obraz sa veľmi páčil jeho manželke, a tak sa rozhodol, že si ho ponechá. O nejaký čas zomrel aj on bez toho, aby splnil daný sľub. Po istom čase sa ich šesťročnej dcérke zjavila Panna Mária, ktorá ju žiadala, aby bol obraz umiestnený v Kostole sv. Matúša, ktorý od roku 1477 spravovali augustiniáni. Po dlhom váhaní jej matky sa tak stalo 27. marca 1499.
Príbeh najznámejšej ikony: Panna Mária ustavičnej pomoci
Od roku 1739 sa o Kostol sv. Matúša starali írski augustiniáni a ikona sa tešila veľkej úcte rímskych veriacich. Tento pokojný stav narušili udalosti napoleonských vojen. V roku 1798 bol kostol a kláštor augustiniánov zničený a zbúraný. Po presťahovaní sa do iného kláštora augustiniáni vzali so sebou aj ikonu a umiestnili ju v domácej kaplnke. Keď v roku 1819 prevzali Kostol Santa Maria in Posterula, ikona ostala naďalej v ich kaplnke a postupne upadla do zabudnutia.
Jediným, kto stále myslel na milostivý obraz, bol Augustín Orsetti, rehoľný brat augustinián, ktorý miništroval v Kostole sv. Matúša. O obraze povedal miništrantovi Michelovi Marchimu.
Nájdenie ikony a obnovenie verejnej úcty Matky ustavičnej pomoci
Michele Marchi neskôr vstúpil k redemptoristom. Zhodou okolností to boli práve redemptoristi, ktorí v roku 1855 zakúpili pozemok, na ktorom kedysi stál pôvodný Kostol sv. Matúša a začali tu stavať Kostol sv. Alfonza.
V roku 1863 jezuitský páter Francesco Blosi pri kázni v tomto kostole položil rečnícku otázku: „Ktovie, kde je teraz obraz Matky ustavičnej pomoci, ktorý sa kedysi nachádzal v Kostole sv. Matúša na tejto Via Merulana.“ Vtedy si Michele Marchi spomenul na ikonu, ktorú mu nebohý brat Augustín viackrát ukázal a často o nej hovoril.
Generálny predstavený redemptoristov Nicolas Mauron sa potom obrátil na pápeža Pia IX. s prosbou, aby ikona Matky ustavičnej pomoci bola umiestnená v novopostavenom kostole. Pápež súhlasil a v januári 1866 ikonu preniesli do Kostola sv. Alfonza na Via Merulana a po drobných reštaurátorských zásahoch poľského umelca Leopolda Nowotného bola 26. apríla 1866 slávnostne vystavená k verejnej úcte s odkazom pápeža Pia IX: „Urobte ten obraz známym na celom svete.“
Veľkým ctiteľom Matky ustavičnej pomoci bol pápež Ján Pavol II., ktorý počas svojej návštevy 30. júna 1991 v Kostole svätého Alfonza v Ríme povzbudzoval redemptoristov a veriacich k prehĺbeniu úcty k obrazu Matky ustavičnej pomoci a príhovor zakončil slovami: „Tak ako dieťa Ježiš, ktoré obdivujeme na tomto uctievanom obraze, aj my chceme držať tvoju ruku. Nechýba ti ani sila, ani dobrota, aby si nám pomohla v každej núdzi, v každej potrebe. To je tvoja hodina! Príď nám na pomoc, buď nám útočiskom a nádejou! Amen.“
Posolstvo ikony
Pri pohľade na obraz Matky ustavičnej pomoci máme vždy na zreteli, že máme do činenia s ikonou. Grécke slovo eikón, od ktorého pochádza termín ikona, znamená obraz. Nový zákon používa na prvom mieste to slovo na Ježiša Krista. On je obrazom (ikonou) neviditeľného Boha (porov. Kol 1, 15; Hebr 1, 3). Pokrstení identifikujúc sa s Kristom sa tiež stanú obrazom Boha a svätyňou Ducha Svätého (porov. Rim 8, 14). Zvyčajne však, keď hovoríme o ikone, ukazujeme na obraz, ktorý predstavuje Krista, Pannu Máriu alebo svätých.
Ikona je čímsi viac než obyčajným predstavením či pamiatkou udalosti či ľudí z minulosti. Ikona robí prítomným to, čo predstavuje. Je bodom stretnutia medzi tajomstvom Boha a ľudskou skutočnosťou. Ikona sama je oltárom. To vysvetľuje, prečo vo východných liturgiách sa umiestňuje na tej istej strane, ako kniha Božieho slova.
Ikona je predmetom meditácie. Keď stojíme pred ňou v modlitbovom postoji, môžeme sa ponoriť do tajomnej skutočnosti, ktorú predstavuje, a lepšie odhaliť hodnotu liturgickej modlitby. Ikony boli vytvorené, aby pomohli našej kontemplácii.
Na ikone vidíme zobrazenú Pannu Máriu s Dieťaťom Ježiš na rukách a archanjelov. Zrak Márie nie je upretý na Ježiša, ale na toho, kto pozerá na obraz. Ako keby sa prihovárala k pozerajúcemu, zároveň svojou pravou rukou ukazuje na svojho Syna. Je to tzv. Hodegetria - „ukazujúca cestu“, „sprievodkyňa na ceste“. Obraz je pomenovaný podľa byzantského kostola v Istanbule, ktorý stal na trase karaván.
Skôr než sa vodcovia karaván vydali na nebezpečnú službu sprievodcov púšte, predstúpili pred tento mariánsky obraz a vyprosovali si Božie požehnanie. Mária drží Dieťa na ľavej ruke a pravou rukou naňho ukazuje. Udáva smer cesty. Plná nežnosti a lásky voči nám sa pozerá na nás s materinskou starostlivosťou a ukazuje nám najistejšiu cestu k šťastiu - svojho Syna. On je totiž Cesta, Pravda a Život (porov. Jn 19, 25).
Napriek tomu, že Mária je najväčšou postavou obrazu, nie je jeho centrom. V geometrickom strede ikony sa stretajú ruky Márie a Ježiša (bod, kde sa pretínajú uhlopriečky obrazu). Malé ruky, ktorými sa Ježiš drží Máriinej pravej ruky, pripomínajú, že podobne ako vtedy, keď bol na zemi, sa zveril úplne do jej rúk, tak aj teraz v nebi vkladá do jej rúk všetky milosti, aby nám ich rozdeľovala. A to je hlavné posolstvo ikony.
Jej nežná starostlivosť dodáva nielen témy na uvažovanie o vykúpení, ale tiež aj o Máriinej úlohe, ktorú v ňom mala. Spôsob, akým pristupuje k svojmu Synovi a ako sa na nás pozerá, dáva aj nám nádej, že ak sa budeme na ňu obracať, budeme aj my rovnako materinsky privinutí a vypočutí. Tento obsah obrazu spôsobil, že Mária, ktorú zobrazuje, bola nazvaná Matka ustavičnej pomoci.
Nad stredom čela žiari osemcípa zlatá hviezda, o niečo nižšie, po pravej strane hviezda - kríž. Hviezda symbolizuje panenstvo Márie pred a po narodení Ježiša a zdôrazňuje úlohu Márie ako Hviezdy, ktorá vedie k Ježišovi ako betlehemská hviezda mudrcov z východu.
Ikona zdôrazňuje človečenstvo Ježiša a zmysel jeho umučenia. Symbolom jeho človečenstva je jeho bosé chodidlo, ktoré odhaľuje uvoľnený sandál.
Tvár malého Ježiša má charakteristické črty mládenca. Je to ten istý Pantokrator, Stvoriteľ neba a zeme, ktorý je často predstavovaný na ikonách ako mládenec s bradou. Ježiš sa pozerá smerom k Otcovi, pretože je Boží Syn. Vlastne od Boha dostal poslanie spasiť svet. Toto poslanie uskutočnil skrze jeho umučenie a smrť.
Preto anjeli držia v rukách nástroje umučenia - archanjel Gabriel grécky kríž a štyri klince a archanjel Michal nádobku, kopiju a tyč so špongiou. Avšak oni nezvestujú umučenie, tak ako to niekedy vysvetľovali (Ježiš, vidiac anjela zvestujúceho umučenie, prestrašený hľadá ochranu na rukách Márie, a pritom tratí dokonca sandál). Ikona zobrazuje konečný triumf Krista nad utrpením a hriechom. Anjeli, ktorí držia nástroje umučenia, ich ukazujú väčšmi ako trofeje víťazstva, vzaté z Kalvárie ráno po zmŕtvychvstaní, než ako nástroje smrti. Preto ich s úctou držia cez závoj.
Ježiš sa pritom nepozerá na Máriu, ale na zlaté pozadie obrazu, ktoré symbolizuje zmŕtvychvstanie, nebo. Zlaté pozadie obrazu - symbol víťazstva - hovorí, že je už po umučení, že sme v zmŕtvychvstaní. To nie je divadelná scéna zo života Ježiša a Márie, ale ukázanie osôb, ktoré už žijú zmŕtvychvstaním v nebi, ktoré sa za nás prihovárajú a v ikone k nám vychádzajú a otvárajú nám nebo. Taký je zmysel ikony.
Ježiš je už oslávený, preto nám anjeli pripomínajú, že Ježiš nás vykúpil, a zmŕtvychvstanie, ktoré ikona sprítomňuje, bolo vyslúžené skrze jeho umučenie a spásnu smrť. Preto je vlastne Ježiš prepásaný červeným pásom, čo je symbol lásky posunutej až k mučeníctvu, a to až po preliatie krvi.
Ježišove šaty sa k nám tiež prihovárajú: zelená farba tuniky znamená božstvo a bronzový plášť človečenstvo - Boh, ktorý sa stal človekom. Mária je však oblečená plášťom viery, tmavomodrá farba, a jej srdce je plné lásky, preto tunika je červenej farby.
| Postava | Odev | Farba | Symbolika |
|---|---|---|---|
| Ježiš | Tunika | Zelená | Božstvo |
| Ježiš | Plášť | Bronzová | Človečenstvo |
| Mária | Plášť | Tmavomodrá | Viera |
| Mária | Tunika | Červená | Láska |
Modlitby k Matke ustavičnej pomoci
Existuje mnoho modlitieb k Matke ustavičnej pomoci, ktoré sa používajú v súkromnej aj verejnej pobožnosti. Medzi najznámejšie patria:
- Litánie k Matke ustavičnej pomoci
- Modlitba za obrátenie hriešnika
- Modlitba za rodinu
- Modlitba za deti
- Modlitba sv. Alfonza
- Modlitba pri voľbe povolania
Tieto modlitby vyjadrujú dôveru v Máriin príhovor a jej ustavičnú pomoc v rôznych životných situáciách.
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi)
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi) slávi od 27. júna 2015 Jubilejný rok Matky Ustavičnej pomoci, ktorý potrvá do 27. júna 2016. Dôvodom pre slávenie tohto Jubilea je 150. výročie odovzdávania tejto ikony Matky Ustavičnej pomoci pápežom bl. Piusom IX. redemptoristom so slovami: „Urobte ju známou“. Od toho času redemptoristi pri ohlasovaní hojného vykúpenia, ktoré je charizmou tejto rehole, prinášajú pri svojich apoštolských prácach Matku Ustavičnej pomoci všade tam, kde vkročia. Ale nielen to: sama Božia Matka ich sprevádza svojim materským orodovaním a pomocou pri ich práci.
Svätá Stolica obdarila redemptoristov možnosťou získať pri príležitosti slávenia tohto Roka úplné odpustky v redemptoristických kostoloch, ale aj pre každého veriaceho, ktorý je chorý a nevládny aj doma, ak sa u neho nachádza obraz Matky Ustavičnej pomoci. V takom prípade, ak sa chorý a nevládny človek prosí o Božie milosrdenstvo prostredníctvom Márie v Jubilejnom roku a spojí svoje utrpenie s utrpením Pána a zároveň sa pomodlí na úmysel Sv. P. „Urobte ju známou svetu.“ S týmto povzbudením pápež Pius IX. zveril pátrovi Nicholasovi Mauronovi, vtedajšiemu generálnemu predstavenému Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (1888 - 1893), zázračnú ikonu Matky ustavičnej pomoci a obnovil zároveň jej verejné uctievanie. Stalo sa to 11. 1.
Symbolika a umenie ikony
Jazyk umenia v človeku vyvoláva väčšiu odozvu než suché definície. Počúva sa ušami, no prihovára sa srdcu. Hovorí cez rôzne formy, farby, tiene, čiary, priestory. V náboženskej oblasti má symbolika vždy základný význam pri opise skutočnosti, ktorá nie je pozemská, ale nadprirodzená; nie idealizovaná materiálna realita, ale úplne iné transcendentno.
My vieme, že slovo ikona je odvodené od gréckeho slova eikon, ktoré znamená obraz. V biblickej tradícii je Kristus obrazom Otca, ktorý sa stal telom, aby zjavil pravú tvár Otca (Kol 1, 15). Cirkev si vždy uvedomuje, že aj ona sama je touto tvárou a že všetci veriaci sú obrazom neviditeľného Boha až tak, že sa všetci pripodobňujeme Kristovmu životu.
Ikona je otvoreným oknom do tajomstva, nielen jednoduchým dekoratívnym prvkom, ale skutočnou a opravdivou sviatosťou (presnejšie povedané sväteninou), ktorá nás vovádza do nebeskej reality. Práve z tohto dôvodu majú ikony neodmysliteľné miesto v byzantskej liturgii. Pozývajú človeka k pohľadu, skrze ktorý môže ísť ďalej a neustále kráčať za hranice svojho rozumového a zmyslového poznania a dotknúť sa toho neviditeľného, čo sa skrýva vo vnútri. Ikona sa preto neobdivuje, ale sa modlí a rozjíma.
Zvyčajne boli autormi ikon mnísi, ktorí svoje obrazy písali pokľačiačky, v atmosfére meditácie, pokánia a modlitby. Sami sa niekoľko dní ponárali do daného tajomstva, ktoré sa snažili znázorniť; uvažovali nad ním, študovali ho a modlili sa, aby ho dokázali neskôr znázorniť na dreve správnou formou, farbami a symbolikou. Vedeli, že tí, ktorí budú hľadieť na túto ikonu, nebudú sa vyžívať v jej kráse, ale sa skôr modliť a rozjímať.
Krétska škola
Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí do takzvanej „Krétskej školy“. Ide o obraz napísaný na drevenej tabuli s rozmermi 51,8 cm na výšku a 41,8 cm na šírku. Na obraze je vykreslená scéna, v ktorej sú prítomné štyri postavy a okolo nich, ako je zvykom, sú akrostichy. Vpravo hore je obraz archanjela Gabriela (označený symbolmi OAΓ), ktorý tak, ako Márii zvestoval jej božské počatie, teraz prináša zvestovanie o utrpení: tým, že prináša kríž a klince, no aj svojím odevom červenej farby, ktorý je farbou dobročinnej lásky, ale i utrpenia.
Panna Mária, ktorá celej scéne dominuje, je označená symbolmi MP - ΘΥ, ktoré znamenajú „Matka Božia“. V jej farebných odtieňoch nachádzame obdivuhodne zhrnutú celú mariánsku teológiu a predobraz dogiem o Máriinom panenstve. Modrý závoj, ktorý má Mária na hlave, je symbolom panenskej čistoty, pretože zakrýva vlasy a odstraňuje tak znak zmyselnosti a ženskej márnosti. Mária má tiež oblečenú červenú tuniku symbolizujúcu materinskú lásku; Mária je Panna a Matka.
Plášť, ktorým je odetá, je z vnútornej strany zelený, čo je jasný odkaz na jej slová z Magnifikatu: „Velebí moja duša Pána…, pretože zhliadol na poníženosť svojej služobnice.“ Mária svojím „áno“ súhlasila s tým, že bude poslušným nástrojom v rukách Všemohúceho. V postave Dieťaťa Ježiša nachádzame syntézu kristológie. Napravo od jeho hlavy sú napísané znaky IC - XC (Ježiš Kristus). Ježiš je jedinou postavou na scéne, ktorá je vyobrazená celá. Vtelenie predstavuje zelená tunika. Na nej však má zlatý plášť, ktorý je znakom božstva. Toto je symbol jeho dvojakej prirodzenosti: Kristus je pravý Boh a pravý človek.
Význam detailov
Bohatá symbolika obsiahnutá v tomto obraze si zasluhuje dlhé litánie mien, ktorými by sme mohli Máriu nazvať: Panna utrpenia, Panna zlatá, Tá, ktorá ukazuje cestu, Matka ustavičnej pomoci, Matka vykúpenia. Podľa postáv prítomných na obraze sa táto ikona radí medzi ikony Panny umučenia, no správnejšie by bolo povedať, že je v nej vykreslené celé tajomstvo spásy.
Posolstvo nádeje obsiahnuté v tejto ikone je odovzdané postojom Dieťaťa Ježiša. Ide vlastne o pomerne kontroverzný detail: o podrážku jeho sandálu. Tak ako my dnes hovoríme o odtlačkoch prstov, tak v mentalite starovekého človeka jedinečnosť a neopakovateľnosť jednotlivca reprezentoval jeho chodidlo. V tomto nachádzame vyobrazenú Kristovu ľudskú prirodzenosť. Navyše bývalo pri uzatváraní zmluvy zvykom rozviazať šnúrku na sandáloch (pozri Rút 4, 7; Lk 3, 16) a ukázať podrážku sandálu. Ježiš tu teda predstavuje pravého Boha a pravého človeka, ktorý sa stával telom pre naše vykúpenie...
tags: #ikona #matky #ustavicnej #pomoci #malovana