V tomto článku sa pozrieme na historické pozadie, teologickú podstatu a ikonografiu tohto sviatku, ako aj na jeho význam pre veriacich.
Historické Pozadie Sviatku
Sviatok Narodenia Bohorodičky patrí vo východnej cirkvi medzi veľmi staré sviatky, aj keď sa nedá presne určiť, kedy tento sviatok vznikol. Vo svojich homíliách ho spomínajú sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklos, sv. Epifán, sv. Augustín, či sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia uvádza, že sv. cisárovná Helena (†330) dala vybudovať na pamiatku tohto sviatku v Jeruzaleme chrám, ktorý bol dvakrát zničený, v roku 614 Peržanmi a v roku 638 Arabmi. Práve v tomto období bol dátum sviatku ustanovený na 8. september, čo mohla byť podľa niektorých historikov reakcia byzantských cisárov proti uctievaniu Isidy a Aštarty, matriarchálneho božstva víťaziacich pohanov, ktorí ich uctievali práve 8. septembra.
Pre byzantskú cirkev, znamenal tento krok nielen náhradu pohanského sviatku, ale predovšetkým víťazstvo Krista nad satanom a jeho stúpencami, víťazstvo, na ktorom mala účasť aj Božia Matka Mária. V Konštantínopole bol tento sviatok uvedený počas vlády cisára sv. Justiniána I. (527 - 565), podľa iného autora v čase panovania byzantského cisára sv. Maurikia (582 - 602), avšak do 9. storočia nemal všeobecný charakter, t.j. nebol kánonicky uznaný, aj keď v tom čase už jestvovalo mnoho bohoslužobných textov. Je dôležité poznamenať, že v Galii (dnešné Francúzsko) sa predmetný sviatok slávil po roku 630 a v Ríme až koncom 7. storočia, čo potvrdzujú aj Liber Pontificalis (Knihy pápežov) - akýsi zborník skutkov rímskych pápežov, ktorý sa začína apoštolom Petrom.Teologická Podstata Sviatku
Cirkev nemá vo zvyku sláviť deň pozemského narodenia svätých, ale iba deň ich narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimku však tvoria dvaja najväčší spomedzi svätých a to Božia Matka - presvätá Bohorodička a sv. Ján Krstiteľ, v prípade ktorých slávime nielen ich narodenie sa pre nebo, ale aj pozemské narodenie. Prvým spomedzi veľkých sviatkov v liturgickom kalendári je sviatok Narodenia Bohorodičky, ktorý je - ako to vidno zo slov tropára tohto sviatku - osobitne radostný a dôležitý. Jeho radosť spočíva v tom, že v ňom oslavujeme narodenie Božej Matky a vládkyne neba a zeme. Dôležitosť tohto sviatku je v tom, že nám predkladá pred oči veľkú pravdu viery o božom materstve Prečistej Panny Márie, z ktorej „zažiarilo slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš“.
Už vyšla ranná zora, čo poukazuje na blížiaci sa východ slnka. Na dôležitý význam tohto sviatku poukazuje aj celý názov uvedený v bohoslužobných knihách: „Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie vždy Panny“.Pravdou je, že v evanjeliu sa o tejto radostnej udalosti narodenia Božej Matky nehovorí nič, ba aj apokryfné Protoevanjelium sv. apoštola Jakuba, ktoré obšírne popisuje počatie Bohorodičky sv. Annou, sa o tejto udalosti zmieňuje iba v krátkosti. V tajomstve narodenia Bohorodičky Cirkev a svätí otcovia oslavujú nepochopiteľné priblíženie sa Boha k človeku, zjednotenie sa s ním v osobe pred vekmi vyvolenej Panny, ktorá prichádza na svet v zhode s Božím prisľúbením. Na jedinečnosť narodenia Panny, poukazuje aj typicky starozákonný motív a to pokročilý vek Anny, ktorú okolie považovalo za neplodnú a práve v tejto situácii, aby prišla Mária na svet, bol potrebný Boží zásah, čo bolo akýmsi predobrazom budúceho narodenia Krista z Panny a Sv. Ducha.
Sv. Roman Sladkopevec už v 5. storočí napísal kondák sviatku inšpirujúc sa apokryfným rozprávaním o detstve Bohorodičky a sv. Ján Damaský (†749) a sv. Andrej Krétsky (†740) sú autormi dvoch poetických kánonov utierne sviatku, ktoré boli napísané v období ikonoborectva. Vtedy bola úcta k Bohorodičke spochybňovaná, dnes sú tieto kánony nádherným vyznaním viery a chválospevom oslavujúcim Božiu Matku v čase prenasledovania. Sv. Ján Damaský v homílii na tento sviatok píše: „Narodenie Bohorodičky je počiatkom historického uskutočnenia plánu spásy.“ V podobnom duchu sa vyjadruje aj sv. Andrej Krétsky. Sviatok Narodenia Bohorodičky nazýva počiatkom sviatkov, bránou k milosti a pravde: „V narodení Bohorodičky sa buduje Stvoriteľ všetkých vecí, duchovná svätyňa, pričom tvorstvo sa stáva novým svätým príbytkom Stvoriteľa.“ Sv. Ján Damaský v homílii tohto sviatku hovorí: „Deň narodenia Bohorodičky je dňom radosti celého sveta, lebo skrze Bohorodičku sa celý ľudský rod obnovil a smútok pramatky Evy sa premenil na radosť“.Ikonografia Narodenia Presvätej Bohorodičky
Najstaršími zachovanými dielami zobrazujúcimi túto udalosť je diptych zo 6. storočia, ktorý sa v súčasnosti uchováva v Petrohrade, a freska z Chrámu sv. Márie Antiquy vo Foro Romano. Poukazujú na analógiu so zobrazením narodenia Krista. Rozdiel spočíva v tom, že v zobrazení narodenia Krista vidíme v pozadí jaskyňu uprostred kopcov a v kompozícii narodenia Bohorodičky prevládajú architektonické prvky. Poukazujú na skutočnosť, že udalosť sa odohráva v interiéri. To dokresľuje aj červený pás látky prechádzajúci celou šírkou ikony, resp. priečelím budov. Ale tak zobrazenie narodenia Krista, ako aj Bohorodičky, majú svoj pôvod v pohanských obrazoch, ktoré pri príležitosti narodenia dôležitej osobnosti ukazujú pôrodnú miestnosť.
Definitívnu podobu nadobudla ikonografia tohto sviatku v priebehu 10. - 11. storočia v Byzancii, pričom treba zdôrazniť, že jestvujú rôzne varianty kompozície ikony. Základná scéna však zostáva nemenná. Na nej je zobrazená sv. Anna ležiaca na lôžku, sv. Joachim, pôrodné babice a umývanie dieťaťa - Márie. Ikona narodenia Božej Matky nás akoby vovádza do prostredia rodiny Joachima a Anny. Robí nás účastníkmi radostnej udalosti, kde sa práve napĺňa dlhoročná nádej z očakávania príchodu sľúbeného dieťaťa na svet. Skrze narodenie Božej Matky sa odníma hanba bezdetnosti, jej príchodom sa nielen príbytok Joachima a Anny, ale celý svet napĺňa radostným svetlom blížiaceho sa príchodu Spasiteľa - Krista.Kľúčové Postavy na Ikone
Na ikone Narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza niekoľko kľúčových postáv, z ktorých každá má svoj vlastný význam:
- Svätá Anna: Predstavuje centrálnu postavu v kompozícii sviatku ako matka - rodička, ktorá práve priviedla na svet Máriu. Anna odpočíva na veľkom lôžku, no na lôžku neleží, ale sedí, v hlbokom zamyslení so sklonenou hlavou sa opiera o vankúš. Zamyslená póza Anny pripomína ustarostenú postavu Bohorodičky po narodení Krista, kde Bohorodička uvažovala o Božom vtelení. Tu sa Anna zamýšľa nad Božou prozreteľnosťou a dobrotou, nad Bohom, ktorý vypočul jej prosby a zbavil ju hanby bezdetnosti.
- Svätý Joachim: Od obdobia 14. storočia sa na ikonách Narodenia Bohorodičky objavuje postava sv. Joachima - otca Márie, ktorý je oddelený od sv. Anny, zobrazený sediaci pri stole, alebo v okne budovy, v hornej časti ikony. Z diaľky tajomne pozoruje udalosť narodenia, kde ho takýto spôsob zobrazenia pripodobňuje sv. Jozefovi na ikone Narodenia Krista, zamýšľajúcim sa nad tajomným narodením Ježiša.
- Novonarodená Mária: Pre toho, kto sa povrchne díva na ikonu narodenia Bohorodičky, je možno nepochopiteľné, prečo nie je centrálnou postavou Bohorodička - Mária, ale sv. Anna. Mária na ikone nezohráva prvoradú úlohu, ale jej malá postava je znakom jej veľkej pokory a poníženosti, s akou sa počas celého svojho pozemského života bude podriaďovať Bohu a jeho vôli.
- Ženy prinášajúce dary: V strede kompozície ikony sviatku Narodenia Bohorodičky sú prítomné aj ženy prinášajúce svoje dary. Niekedy tri, inokedy dve. Takéto zobrazenia sa objavujú už na antických obrazoch. Tento motív pochádza pravdepodobne z ceremónií cisárskeho dvora.
| Postava | Symbolika |
|---|---|
| Svätá Anna | Matka Bohorodičky, zbavená hanby bezdetnosti |
| Svätý Joachim | Otec Márie, pozorujúci tajomstvo narodenia |
| Novonarodená Mária | Pokora a poníženosť budúcej Matky Božej |
| Ženy prinášajúce dary | Uznanie a podpora rodu a nádeje |
Scéna Umývania Novonarodenej
V dolnej časti ikony sa zvyčajne zobrazuje scéna umývania dieťaťa podobne, ako to môžeme vidieť na niektorých ikonách Narodenia Krista či ikonách mnohých svätých. Nádoba, v ktorej sa pripravuje kúpeľ, sa podobá nádobám, v akých sa zvyčajne uskutočňujú krsty v chrámoch. Symbolizuje nielen očistenie tela, aké zakúša každé novonarodené nemluvňa, ale aj sväté tajomstvo krstu, v ktorom sa očisťuje duša. Čo sa týka Bohorodičky, scéna umývania dieťaťa skôr symbolizuje povinný úkon, aký musí podstúpiť každé novonarodené dieťa. Keďže Bohorodička, ako to potvrdzuje aj stichyra, bola pred vekmi vyvolená, „stať sa Matkou nášho Boha“, ktorá sa narodila bez následkov hriechu našich prarodičov, nepotrebovala duchovné očistenie v krste. Teda samotná scéna vytvára realistický obraz udalosti - kúpeľ novonarodenej Márie, ktorá spočíva v náručí jednej zo slúžok. Realistickú udalosť dotvárajú aj slúžky, kde jedna z nich s vyhrnutými rukávmi pripravuje vodu na kúpeľ, kým druhá si Bohorodičku nežne privíňa v náručí. Dievčatko je na niektorých ikonách zabalené do plienok, na iných zas do maforia s tromi hviezdami na ramenách a čele v spôsobe, akým sa Božia Matka zobrazuje v dospelosti. Týmto spôsobom nám ikona objasňuje dôležitú skutočnosť, že v zobrazení dieťaťa nejde o obyčajné dievčatko, ale o tú, ktorá bola od počiatku svojho života Bohom vyvolená, aby sa stala Matkou Božieho Syna. Toto je tajomstvo, ktoré je otvorené ešte väčšiemu tajomstvu, v ktorom toto predurčené dieťa súhlasí stať sa príbytkom Kráľa. A preto sa aj predkovia Panny od Dávida až po Joachima a Annu, môžu honosiť titulom Boží rodičia.
Význam Sviatku pre Veriacich
Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je pre veriacich dôležitým dňom, ktorý im pripomína význam Panny Márie v dejinách spásy. Panna Mária je oslavovaná ako čistá a pokorná žena, ktorá sa stala matkou Boha. Jej narodenie je predzvesťou príchodu Spasiteľa a nádejou pre celé ľudstvo. Veriaci sa v tento deň modlia k Bohorodičke, aby ich ochraňovala a sprevádzala na ceste k spáse.
Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kanonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom.
Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Na základe Jakubovho protoevanjelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: Počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny. Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. storočia. Stichiry a hymny na česť tohto sviatku zostavili patriarcha Anatolij (449-458), Štefan Jeruzalemský (6. stor.), sv. Andrej Krétsky a patriarcha Sergej (7. stor.) sv. Ján Damascénsky a patriarcha Germán (8 stor.) a sv. Jozef Studita (9. stor.). Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. stor., najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. decembra). Nasledujúci deň po tomto sviatku slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny.Ľudia sa rodia v rodine, pričom vytvárajú dlhú líniu pokolení. No v Božích očiach je každá osoba samostatná, jedinečná, neopakovateľná. Narodenie každého človeka je vopred určené Bohom vo večnosti. Preto v istom zmysle, každý žije vo svete nie z vôle človeka, ani z vôle krvi, ale z vôle Božej (porov. Ján 1, 13). To sa zvlášť týka narodenia Bohorodičky. Celá scéna sa odohráva v posvätnom priestore, akoby chráme. Jedinečnosť narodenia Božej Matky sa tiež zdôrazňuje typickým starozákonným motívom neplodnej ženy: Anna - stará žena, ktorá bola považovaná za neplodnú. Aby teda Mária mohla prísť na svet, je potrebný Boží zásah. To je vzdialené ohlásenie budúceho narodenia Krista z Panny a Svätého Ducha.
Na ikone figurujú tiež ženy, ktoré prinášajú dary. Tento motív je možno prevzatý z ceremoniálu cisárskeho dvora. Možno v tom vidieť analógiu s ikonou Pánovho Narodenia, na ktorej pastieri nesú dary. Každý človek, ktorý prichádza na svet, je stvorený na Boží obraz (porov. Gn 1, 26), teda ako vysvetľujú cirkevní otcovia, na obraz Krista. Preto narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista. Narodenie predstavuje nádej, a matky vždy majú istý dar predtuchy, pokiaľ ide o ich deti.Ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky
tags: #ikona #narodenia #presv #bohorodicky