Slováci si budú v roku 2024 opätovne voliť hlavu štátu. Voľby prezidenta budú pravdepodobne dvojkolové. Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 23. marca 2024, prípadné druhé kolo by malo byť 6. apríla. O tom, kto zasadne do prezidentského kresla, rozhodnú v priamej voľbe občania, ktorí v deň hlasovania dosiahli 18 rokov.
Na vytlačených hlasovacích lístkoch sú kandidáti uvedení v abecednom poradí a ostávajú tam aj mená kandidátov, ktorí z boja o post hlavy štátu odstúpili.
Kandidáti na prezidenta sa môžu svojej kandidatúry vzdať písomne. Vyhlásenie o vzdaní sa musí kandidát doručiť najmenej 48 hodín pred začatím prvého kola volieb predsedovi Národnej rady. Štátna komisia potom zabezpečí, aby vo volebných miestnostiach a na webe ministerstva vnútra zverejnili informáciu o vzdaní sa kandidatúry.
Volebné obdobie prezidenta trvá päť rokov. Ďalšie voľby Slovensko teda čakajú v roku 2029. Nového prezidenta si síce Slovensko zvolí na jar 2024, no svojej funkcie sa ujme až v júni. Súčasnej prezidentke Zuzane Čaputovej končí mandát 15. júna.
Odstúpenie kandidátov v prezidentských voľbách
V prezidentských voľbách 2024 sa kandidatúry vzdali dvaja kandidáti:
- Andrej Danko, líder SNS
- Róbert Švec, šéf strany Slovenské Hnutie Obrody
Andrej Danko sa v pondelok oficiálne vzdal kandidatúry na prezidenta SR. Oznámil to na spoločnej tlačovej konferencii s ďalším uchádzačom o post hlavy štátu Štefanom Harabinom. Predseda SNS svoj krok vysvetlil vývojom preferencií a snahou netrieštiť národno-konzervatívne sily. Zároveň podporil vo voľbách Štefana Harabina.
"Už v januári sme sa džentlemensky dohodli, že jeden druhého podporíme podľa toho, kto bude v predvolebných preferenciách úspešnejší," uviedol na brífingu líder národniarov a podpredseda Národnej rady SR. Zároveň deklaroval, že má mandát od strany, aby Harabina podporil a požiadal o to aj voličov SNS.
Bývalý minister spravodlivosti sa poďakoval za podporu, zároveň ocenil úsilie Andreja Danka zjednocovať národno-vlastenecké sily. „Som za to, aby sme takéto spájanie uskutočnili aj pri voľbách do Európskeho parlamentu,“ uviedol. Zároveň deklaroval, že do volieb ide s jasným cieľom - vyhrať ich.
Možné odstúpenie Danka z prezidentských volieb v prípade, ak trendy v predvolebných preferenciách nebudú dobré, avizovala SNS už pred časom. V posledných prieskumoch Danko za Harabinom výrazne zaostával. V sobotu (23. 3.) si tak oprávnení voliči môžu vybrať z desiatich kandidátov na prezidenta SR.
Politológ Jozef Lenč komentoval krok Andreja Danka. Cieľom strany SNS môže byť podľa neho aj zámer, aby sa Peter Pellegrini nestal prezidentom.
„Bolo zrejmé, aj z prieskumov verejnej mienky, navzdory tomu, ako sa voči nim vyjadroval jeden z kandidátov, že Andrej Danko by v aktuálnych prezidentských voľbách utrpel veľké fiasko, a tak sa snaží z tejto situácie vykorčuľovať,“ vyjadril sa Jozef Lenč.
Podľa politológa ide pravdepodobne o „sekundárny zámer“ strany SNS, a to, aby sa Peter Pellegrini nestal prezidentom SR. Dodal, že Andrej Danko zároveň pochopil, že s podporou nižšou ako jedno percento sa voľby nedajú vyhrať.
Ak Štefan Harabin odmietne v druhom kole prezidentských volieb podporiť Petra Pellegriniho, nemusí sa stať prezidentom, podotkol politológ. „V prípade, že by Hlas-SD získal post prezidenta, tak by to na jednej strane znamenalo, že by sa vláda nemala voči komu vymedzovať v rámci slovenskej politiky, okrem opozície, čo nie vždy musí stačiť,“ poznamenal.
Tesne pred moratóriom odstúpil aj šéf strany Slovenské Hnutie Obrody Róbert Švec.
Prezidentské voľby 2024: Čo nový prezident Pellegrini znamená pre Slovensko?
Ako voliť, ak kandidát odstúpil?
"Ak sa kandidát na prezidenta vzdal kandidatúry po opatrení originálu hlasovacieho lístka odtlačkom úradnej pečiatky štátnej komisie, zostávajú údaje o ňom na hlasovacom lístku. Ak by volič označil krúžkovaním poradové číslo kandidáta, ktorý sa vzdal, bude tento hlasovací lístok síce platný, avšak pri zisťovaní výsledkov volieb sa na takýto hlas neprihliada," uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra.
Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla.
Podmienky a pravidlá kandidatúry: Za prezidenta môže kandidovať občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a v deň voľby dosiahol 40 rokov. Kandidátov na prezidentov môže navrhnúť najmenej 15 poslancov Národnej rady alebo musia získať najmenej 15-tisíc podpisov občanov, ktorí majú právo voliť v parlamentných voľbách. Petícia musí obsahovať meno a priezvisko podporovateľa, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a jeho podpis. Návrhy na voľbu kandidáti odovzdávajú predsedovi Národnej rady najneskôr do 21 dní od momentu, kedy vyhlási termín prezidentských volieb.
Na zvolenie za prezidenta potrebuje kandidát získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak ich ani jeden v prvom kole nezíska, do 14 dní sa uskutoční druhé kolo volieb. Počas volebného moratória je zakázané šíriť akékoľvek informácie v prospech alebo neprospech kandidátov. Jeho cieľom je predísť ovplyvňovaniu. Moratórium začína platiť 48 hodín pred dňom volieb.
O post hlavy štátu sa môže uchádzať bezúhonný občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil v deň volieb minimálne 40 rokov. V súčasnosti je prezidentkou Zuzana Čaputová. Funkciu prezidenta vykonáva od 15. júna 2019.
Hlasovanie v prípade voľby prezidenta môže prebehnúť len na Slovensku. Áno, ide o bežnú vec.
Prezident patrí spolu s vládou medzi výkonné zložky štátnej moci. Jeho kompetencie sú zakotvené v šiestej hlave Ústavy Slovenskej republiky.
Medzi jeho hlavné úlohy patrí podpisovanie zákonov a s tým spojené právo vetovať ich. Môže ich vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky spolu s pripomienkami, a tá je povinná o nich opäť hlasovať.
Prezident tiež zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady.
Volebný program je súbor sľubov kandidáta na prezidenta. Ide o teoretický návrh zmluvy s voličmi, jej vymožiteľnosť je však otázna.
Volebný program určuje postoje a ciele, ktoré chce kandidát po voľbách uviesť do praxe. Mal by sa pridržiavať toho, aké kompetencie prezident má.
Ak totiž kandidát na prezidenta bude napríklad sľubovať, že do konca svojho funkčného obdobia pozdvihne životnú úroveň v regiónoch vytváraním nových pracovných miest, nepôjde o splniteľný sľub. Prezidentské kompetencie sú totiž oklieštené. Preto je žiaduce poznať právomoci prezidenta, aby sa volič v sľuboch na prvý pohľad vedel zorientovať.
S volebným programom sa volič môže najčastejšie oboznámiť na internete, prípadne v rôznych predvolebných letákoch. Forma nie je striktne daná, môže ísť iba o tézy napríklad vo forme krátkych viet v pomlčkách, ale môže to byť napríklad aj jeden súvislý text či napríklad kniha.
Funkčné obdobie prezidenta je päť rokov. Oficiálne sa začína inauguráciou, kedy prezident vkladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Prezidenta možno odvolať skôr ako mu skončí päťročné funkčné obdobie v ľudovom hlasovaní. To vyhlasuje Národná rada na základe uznesenia, ktoré musí prijať najmenej trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
Volebné obdobie prezidenta trvá päť rokov. Oficiálne sa začína inauguráciou, kedy prezident vkladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Prezidenta možno odvolať skôr ako mu skončí päťročné funkčné obdobie v ľudovom hlasovaní. To vyhlasuje Národná rada na základe uznesenia, ktoré musí prijať najmenej trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
Zoznam kandidátov, ktorí sa chceli uchádzať o post prezidenta Slovenskej republiky v prezidentských voľbách v roku 2024:
| Kandidát | Dátum narodenia | Poznámka |
|---|---|---|
| Patrik Dubovský | 1965 | Nezávislý kandidát, historik a archivár |
| Krisztián Forró | 31. január 1976 | MAĎARSKÁ ALIANCIA, podnikateľ a politik |
| Štefan Harabin | 4. máj 1957 | Nezávislý kandidát, právnik a bývalý sudca |
| Ivan Korčok | 4. apríl 1964 | Nezávislý kandidát, bývalý diplomat a minister zahraničných vecí |
| Marian Kotleba | 7. apríl 1977 | ĽSNS, politik |
| Ján Kubiš | 12. november 1952 | Nezávislý kandidát, bývalý diplomat a minister zahraničných vecí |
| Igor Matovič | 11. máj 1973 | Hnutie Slovensko, politik a podnikateľ |
| Milan Náhlik | 1976 | Nezávislý kandidát, bývalý policajt |
| Peter Pellegrini | 6. október 1975 | HLAS - sociálna demokracia, bývalý premiér a predseda parlamentu |
| Andrej Danko | 12. august 1974 | Odstúpil, predseda SNS |
| Róbert Švec | 21. august 1976 | Odstúpil, Slovenské Hnutie Obrody |
