Východné Slovensko je oblasťou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, čo sa odráža aj v rozmanitosti sakrálnej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečným príkladom ľudového staviteľstva. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu.
Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.
Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať. Najstaršie kostoly pochádzajú zo 16. storočia a v niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.
Medzi kostoly zapísané v zozname UNESCO patria:
- Gréckokatolícke kostoly: V Ruskej Bystrej, V Ladomírovej, V Bodružale
- Rímskokatolícke kostoly: V Tvrdošíne, V Hervartove pri Bardejove
- Evanjelické kostoly: V Kežmarku, V Hronseku, V Leštinách
Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil. Obyčajne boli postavené nad dedinou, na ťažšie prístupných miestach.
Na ich stavbu bol použitý najbežnejší a najdostupnejší materiál - drevo. Z neho bol vytvorený celý exteriér i interiér. Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.
Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.
V interiéri sa zachovali vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z rokov 1793-1797. Zaujímavé sú okenné mreže, ručne kované v gotickom stýle. Ikonostas je zo začiatku 18. storočia. Zvláštnosťou je, že ikonostas má iba dvoje dverí. Z ikon je najcennejší Posledný súd z konca 18. storočia.
Vo všetkých cerkvách, v spodnom rade hlavných ikon sú zľava doprava vždy umiestnené ikony v poradí: sv. Mikuláš, Hodigitria-Bohorodička, Kristus učiteľ. Štvrtá ikona umiestnená vpravo vždy zobrazuje svätca, ktorý je patrónom daného chrámu.
Drevené kostoly južného Malopoľska (UNESCO/NHK)
V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza asi 50 historických drevených kostolov a chrámov, datovaných do obdobia prvej tretiny 15. storočia až začiatku 20. storočia. Drevené chrámy sa nepodobajú ako vajce vajcu, naopak, na stavbách a v ich interiéroch sa prejavuje neškolený ľudový rukopis. Veriaci ich vybudovali preto aby v nich hľadali a našli pokoj, vieru a nádej.
Drevený gréckokatolícky chrám Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch
Gréckokatolícky drevený chrám Stretnutia Pána so Simeonom v obci Kožany bol postavený v roku 1760. Pôvodne bol zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Vďaka vzácnej výzdobe interiéru a jedinečnému ikonostasu patrí medzi mimoriadne hodnotné sakrálne objekty.
Stretnutie Pána pripomína stretnutie Božieho dieťaťa a Božej matky so spravodlivým starcom Simeónom a prorokyňou Annou v Jeruzalemskom chráme. Tento chrám je jednou z najstarších zachovaných pamiatok na území východného Slovenska. Hlavne kvôli vzácnej výzdobe interiéru a zaujímavému ikonostasu patrí medzi hodnotné sakrálne objekty.
Drevený chrám v Kožanoch bol vystavaný v zrubovom štýle. Chrám pozostáva zo svätyne, chrámovej lode a predsiene. Každá časť budovy ma vežu s krížom. Chrám je postavený na kamennom základe. Chrámové veže ako aj chrámová strecha sú pokryté drevenými štiepanými šindľami. V hlavnej veži visia tri zvony. Jeden z nich pochádza z roku 1406. Predstavuje preto raritu medzi zvonmi v drevených chrámoch na Slovensku.
Chrám má ikonami ozdobenú stenu s dvomi dvermi, ktorá stojí medzi chrámovou loďou a svätyňou. Tento ikonostas pochádza z 18. storočia. Má päť radov ikon. V hlavnom rade ikonostasu sú nasledovnú ikony: sv. Mikuláš z Myry, sv. Bohorodička Hodegetria (ukazovateľka cesty), Kristus Učiteľ a Majster, ikona patrocínia Stretnutia Pána.
Cárske dvere pozostávajú z dvoch krídel s vyobrazeniami štyroch evanjelistov a sviatku Zvestovania našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne. Na ostení cárskych dverí je vyobrazený vľavo sv. Bazil Veľký, vpravo sv. Gregor Naziánsky.
Na hlavným radom ikonostasu je rad ikon veľkých byzantských sviatkov s ikonou Vtelenia - modliacej sa Bohorodičky (Oranta) s Kristom na hrudi a s dvoma archanjelmi. Nad radom ikon sviatkov je rad ikon svätých apoštolov, v ktorého strede je ikona Krista Veľkňaza. Nad radom ikon svätých apoštolov je rad ikon starozákonných prorokov. V jeho strede je ikona Ukrižovania Krista, ktorému po bokoch stoja sv. Bohorodička a sv. evanjelista Ján. Piaty rad ikon sa nachádza pod hlavným radom ikonostasu. V ňom sú nasledovné ikony: sv. Peter a sv. Pavol so sv. Bohorodičkou, Jakubov sen.
V chrámovej svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia. Ikony, ktoré sa nachádzajú vo svätyni a v chrámovej lodi, pochádzajú z 18 storočia a umocňujú krásu tohto dreveného chrámu. V lodi chrámu sa na nás pozerajú otcovia cirkvi, štyria evanjelisti a množstvo anjelov.
Vnútorné reštaurovanie chrámu sa realizovalo v rokoch 1965 až 1970.
V prípade cerkvi v Kožanoch, je to ikona zobrazujúca stretnutie Pána so Simeonom, ktorý bol očitým svedkom mnohých zázrakov Ježiša Krista.
Poloha Slovenska v strednej Európe, na križovatke vplyvov rôznych kultúr, je jedným z dôvodov vzniku originálnych objektov ľudovej architektúry svetového významu.
Ďalšie drevené kostoly na východnom Slovensku
Okrem chrámu v Kožanoch sa na východnom Slovensku nachádza množstvo ďalších drevených kostolov, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Brežany: Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša z roku 1727.
- Dobroslava: Drevený chrám sv. Paraskievy z roku 1705.
- Frička: Kostol archanjela Michala z 18. storočia.
- Hrabová Roztoka: Kostol sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia.
- Hunkovce: Drevený chrám Zosnutia Bohorodičky z konca 18. storočia.
- Jedlinka: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1763.
- Korejovce: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1764.
- Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého z 18. storočia.
- Krivé: Drevený chrám sv. Lukáša z roku 1826.
Drevené kostoly UNESCO v okolí Bardejova
Prehľad vybraných drevených kostolov na východnom Slovensku
Východné Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať.
| Kostol | Obec | Zasvätenie | Rok postavenia |
|---|---|---|---|
| Drevený chrám | Brežany | Sv. Lukáš | 1727 |
| Drevený chrám | Dobroslava | Sv. Paraskievy | 1705 |
| Kostol | Frička | Archanjela Michala | 18. storočie |
| Kostol | Hrabová Roztoka | Sv. Bazila Veľkého | Polovica 18. storočia |
| Drevený chrám | Hunkovce | Zosnutia Bohorodičky | Koniec 18. storočia |
| Kostol | Jedlinka | Ochrany Bohorodičky | 1763 |
| Kostol | Korejovce | Ochrany Bohorodičky | 1764 |
| Kostol | Kožany | Stretnutia Pána so Simeonom | Druhá polovica 18. storočia |
| Kostol | Krajné Čierno | Sv. Bazila Veľkého | 18. storočie |
| Chrám | Krivé | Sv. Lukáša | 1826 |
Trasy k dreveným kostolom:
- Trasa 1: Bardejov - Kružlov - Krivé - Hervartov (cca 40 km)
- Trasa 2: Bardejov - Frička - Sveržov - Gerlachov - Lukov (cca 45 km)
- Trasa 3: Bardejov - Tročany - Raslavice - Buclovany - Marhaň - Kožany (cca 66 km)
- Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Zborov - Regetovka - Jedlinka - Nižná Polianka (cca 78 km)
Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby.
tags: #ikona #ukrizovania #egypt