Imrich Štetina Knaz bol významnou osobnosťou v cirkevnom živote. Jeho životopis je spojený s pôsobením v rôznych farnostiach a jeho prácou v duchovnej správe.
Mapa Veľkej Moravy.
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: 1659; ?
- Dátum a miesto vysvätenia: 1674; ?
- Dátum a miesto úmrtia: približne 1703; ?
Štúdium a kňazská služba
Teológiu ukončil v seminári sv. Štefana po druhom ročníku.
- 1680 - 1689: Farár v Pruskom.
- 23. októbra 1697: Ustanovený za farára v Považanoch.
- 13. mája 1701: Prijal úrad v Diviackej Novej Vsi, kde pracoval až do roku 1703.
Pôsobenie v Považanoch
V roku 1700 vykonal vizitáciu v Považanoch Imrich Pongrácz, ktorý o farárovi zaznamenal: „V duchovnej správe je 26 rokov, tu tri roky, 41ročný. Obrátil 90 osôb. Bol varovaný, aby nepil goralku, kvôli čomu často ignoruje Božie veci.“
Kostol v Diviackej Novej Vsi.
Kontext doby
V 11. storočí sa územie Slovenska stáva nárazníkom mocenských ambícií štyroch novoformujúcich sa štátov, keď sa nakoniec stáva korisťou Arpádovskej dynastie. Nová geopolitická situácia uvrhla Záhorie do polohy hraničného, nárazníkového územia.
V blízkosti Kopčian v 11. storočí vyrástli dva kráľovské hrady. Táto hranica bola nestála a územie pri rieke Morave prechádzalo z jedných rúk do druhých až do pol. 14. storočia, kedy sa situácia ustálila.
Kopčany v historickom kontexte
Pre osud Kopčian je rozhodujúci moment, kedy uhorská kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I., dostala koncom 12. storočia od otca Belu III., uhorského kráľa, venom celú trnavskú oblasť, rozprestierajúcu sa medzi Karpatami a Váhom a k tomu od manžela získala dolné Pomoravie, takže vlastnila celé územie medzi Trnavou a dolným tokom rieky Moravy.
Rovnako kolonizovala i svoje rodové územie na ľavom brehu rieky Moravy. Zavádzala pokrokové skúsenosti hospodárstva. V 20-30. rokoch 13. storočia dala upraviť cestu z Moravy cez Holíč, Jablonicu na Trnavu. Rieku Moravu táto cesta pretínala brodom a prievozom práve pri Kopčanoch, ktorý si udržal svoje významné postavenie až do 16. storočia, kedy bol obnovený prastarý prievoz pri Kátove. História Kopčian je v tejto dobe úzko spätá s osudmi Holíča.
Prvý záznam z r. 1392 pochádza zo súpisu fár šaštínskeho archidiakonátu a hovorí už o dvore Kopchan patriacemu do panstva holíčskeho hradu. V dokumente sa uvádza i údaj o existencii fary, čo by nespochybňovalo domienku aj o existencii kostola, ako i o legislatívnom usporiadaní obce.
Na jeho troskách sa v priebehu 14. storočia začalo formovať samostatné holíčske panstvo, do ktorého sa dostala i novoformujúca sa kopčianska osada. Od roku 1390 bol majiteľom tohto panstva Ctibor zo Ctiboríc. Po vymretí Ctiborovcov (1434) sa dostalo panstvo do rúk uhorského kráľa Žigmunda.
V roku 1489 sa holíčske panstvo dostáva záložným právom do rúk šlachtickej rodiny Czoborovcov. V 16. až 18. storočí boli spolumajiteľmi holíčskeho panstva šlachtické rody Révaiovcov a Bakičovcov. Aj keď boli tieto rody vzájomne prepojené rodinnými zväzkami, často dochádzalo k vzájomným nezhodám v držbe majetkov.
Kráľovstvo svätého Štefana – začiatok stredovekého Uhorska
Majetkové pomery v Kopčanoch v 16. storočí
Majetkovo - právne pomery a s tým súvisiaci počet obyvateľov v 16. storočí v obci Kopčany sú zložité a niet dostatok dostupných dokumentov, ktoré by nám umožňovali ich rekonštrukciu. Roku 1532 boli Kopčany majetkom Gašpara Czobora a mali: 9 platiacich port, 1 chudobnú, 1 opustenú, 1 majer, ktorý sa rátal za jednu neplatiacu portu, 1 portu chudobného richtára - dovedna 13.
Osobitným prameňom poznania sa stáva súpis majetku rodu Czobor z roku 1554. Vlastníctvo jednotlivých usadlostí bolo v roku 1554 rozdelené medzi šiestich majiteľov - rodu Czoborovcov, Margite Bakičovej, Angeline Bakičovej, Pavlovi Bakičovi, Anne Bakičovej a Michalovi Bakičovi.
V 16. storočí sa stávajú Kopčany domovom migrujúcich Habánov z Moravy na západné Slovensko, ktorí si tu vytvorili habánsky dvor. Na začiatku 17. storočia sú už Kopčany obec strednej veľkosti s kostolom, tak ako sú topograficky vyznačené na známej Komenského mape z roku 1628.
Habsburgovci zreorganizovali poľnohospodársku a živočíšnu výrobu podľa rakúskych vzorov a premenila tak feudálny veľkostatok na skutočný poľnohospodársky podnik s kapitalistickými prvkami hospodárenia a organizácie práce. Koncom 40. rokov 18. storočia dal František Lotrinský, manžel Márie Terézie, podľa projektu staviteľa Nicolasa Jadota postaviť rozsiahlu stavbu nazývanú Štít - prvý žrebčinec v Uhorsku.
Obdobie Československej republiky
Kopčany sa stali známymi až po vzniku republiky zásluhou prvého prezidenta T. G. Masaryka. Ústne sa traduje, že prezident sa nenarodil v Hodoníne ale v Kopčanoch. V roku 1850 nebol v obci farský úrad a evidencia do matriky sa robila v Holíči. Krátko po narodení malého Tomáša bol jeho otec - kočiš premiestnený zo Štítu na veľkostatok v Hodoníne, preto zapísal syna až tam.
T. G. Masaryk nezabudol na Kopčany ani vtedy keď sa stal prezidentom. Finančne podporoval svojich príbuzných a na pozvanie obecného zastupiteľstva a rodiny prišiel 18. júla 1924 na návštevu.