Pápež František sa, podobne ako jeho predchodcovia, snaží hľadať cestu jednoty s ostatnými kresťanskými cirkvami. Svojou otvorenosťou a láskou si získal srdcia ľudí aj mimo Katolíckej cirkvi.
Jeho ekumenické úsilie však možno vnímať nielen v snahe o dialóg, ale tiež v tom, ako na cestu jednoty pozýva i svojich veriacich.
„Duch Svätý nás učí konkrétnej láske voči všetkým bratom a sestrám, s ktorými zdieľame človečenstvo, ktoré Kristus nerozlučne zjednotil v sebe a povedal nám, že ho vždy nájdeme v tých, ktorí sú najchudobnejší a majú najväčšiu núdzu.“ Týmito slovami sa pápež František prihovoril ekumenickému spoločenstvu v Bazilike sv. Pavla za hradbami v januári tohto roka.
Môžeme očakávať, že podobná výzva zaznie aj na ekumenickom stretnutí, ktoré má Svätý Otec naplánované v rámci svojej návštevy Slovenska.
K čomu pápež František počas pontifikátu povzbudzuje svojich veriacich na poli ekumenického dialógu?
„Všetci veriaci katolíci máme byť tí, ktorí žijú ekumenizmus, ktorí žijú pre jednotu. Ako? Budeme sa modliť. Bez modlitby nefunguje nič. Ekumenizmus je Boží projekt. Je to Duch Svätý, ktorý ho usmerňuje, posúva dopredu."
S radosťou preto pripomína, že za jednotu kresťanov sa modlíme aj na Slovensku. Silné ekumenické spoločenstvá môžeme vidieť napríklad v Žiline, Martine, Košiciach či v Bratislave.
Pápež František pozýva veriacich k ekumenizmu aj tým, ako ho žije on sám. „Svätý Otec je človek dialógu. Váži si každú ekumenickú aktivitu, ktorá sa koná vo svete, v rôznych krajinách, rôznych cirkvách. Zaujíma k tomu nesmierne múdre stanovisko. Pre neho je ekumenizmus cesta vo viere, láske a láske k pravde,“ hovorí členka Rady pre ekumenizmus.
Vyzdvihuje i Františkov postoj k iným kresťanským konfesiám. „Fascinovalo ma, keď prišiel do Bulharska, Rumunska, Arménska či na Kubu. Všade sa snaží rozvíjať obrovskú túžbu po tom, aby bol Ježiš poznaný a milovaný, a všade nachádza nádhernú spoločnú reč úcty a nesmiernej lásky k Ježišovi.
Dodáva, že aj medzi jej priateľmi z iných cirkví je pápež František obľúbený.
Azda najvýznamnejšou Františkovou cestou z pohľadu ekumenického dialógu bola návšteva v švédskom Lunde, kde si Svätý Otec spolu s evanjelikmi pripomenul 500. výročie reformácie. A tak sa v Lunde v októbri 2016 konala prvá spoločná katolícko-evanjelická spomienka na reformáciu.
Aj Svätý Otec vtedy povedal, že reformácia nepriniesla obnovu Cirkvi, tú prinesie pokánie. To znamená, že ešte si musíme v sebe prebojovať pozostatky, očistiť si pamäť.
Pápež František v rámci ekumenického dialógu prežil výnimočné stretnutie aj s moskovským pravoslávnym patriarchom Kirillom, s ktorým sa stretol na Kube. Fascinuje ju tiež bratská spolupráca Svätého Otca s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. Časť pápežovej komunikácie s Bartolomejom I. sa prejavila aj v encyklike Laudato si’.
Na otázku, ako pápež František posunul ekumenický dialóg počas svojho pontifikátu, Terézia Lenczová vysvetľuje: „Jeho príspevok vnímam v uvažovaní, aby sme sa nestarali o to, že my sme tí, ktorí vynikáme a robíme dobre ekumenizmus.
Jeho odkaz ekumenizmu možno vnímať i na všetkých medzinárodných stretnutiach kresťanov, kde pápež František povzbudzoval odovzdávať túžbu, aby Cirkev slúžila maličkým. Evanjelici vo všeobecnosti vnímajú pápeža Františka pozitívne a dovolím si povedať, že je to tak aj na Slovensku. Zároveň je nám veľmi sympatický jeho záujem o najnúdznejších, jeho obraz Boha, ktorý je láskavý a súcitný.
Prispel, a nemálo. Asi najdôležitejší krok bola ekumenická bohoslužba 31. októbra 2016 v švédskom Lunde na začiatok roka 500. výročia reformácie. Prijatie delegácie Svetového luteránskeho zväzu pápežom Františkom tento rok 25. júna na deň výročia Augsburského vyznania bolo tiež dôležitým krokom. U nás nedávno do slovenčiny preložený a vydaný dokument Od konfliktu k spoločenstvu načrtáva ekumenický vývoj a zároveň prináša spoločne prerozprávané dejiny reformácie.
Svätý Otec má počas apoštolskej cesty na Slovensku naplánované aj stretnutie so židovskou komunitou. Táto požiadavka prišla z Vatikánu a slovenská židovská obec ju prijala. Predseda ÚZŽNO Richard Duda pripomína, že židovská obec na Slovensku si váži aktivity troch pápežov smerom k židovskej komunite.
„A pápež František zasa ako prvý nadviazal kontakty so slovenskou židovskou komunitou. Vyvrcholilo to prijatím jej najvyšších predstaviteľov vo Vatikáne.“
Dá sa teda povedať, že židovská komunita sa teší na návštevu pápeža Františka? „Môžem povedať úprimne, že Židia sa veľmi potešili. Dôkazom toho je obrovský záujem o stretnutie na Rybnom námestí, ktorý vysoko prevyšoval kapacitné možnosti. Židovská obec veľmi symbolicky vníma aj samotné miesto, kde dôjde k stretnutiu.
Židovsko-katolícky dialóg sa na Slovensku zintenzívňoval najmä v posledných rokoch, predtým bol 70 rokov dosť utlmený.
Pápež František priniesol nový závan, ktorý možno nie každý v Európe dokázal hneď pochopiť a oceniť. Postupne vnášal do cirkvi svoje pohľady i postoj. Povedal to cirkevný historik Daniel Černý. „Je to človek, ktorý bol verný cirkvi, akurát možno jeho životné skúsenosti a cesta bola iná tým, že prišiel z Južnej Ameriky,“ zhodnotil Černý.
Jeho postoje boli podľa cirkevného historika aj o tom, aby ukázal „živé kresťanstvo“. Je podľa neho otázne, ako sa jeho zvyky, napríklad menovanie žien do vedúcich pozícií vo Vatikáne, udržia.
Od svojich predchodcov sa líšil najmä svojou spontánnosťou, myslí si Černý. „Iný bol napríklad aj v tom, že bol láskavý v tom, že si našiel čas navštíviť aj naše Slovensko,“ dodal s tým, že to pre nás bola obrovská pocta.
Pripomenul, že okrem veľkých slávení sa na Slovensku stretol s kuchárkami v Prešove či mladými ľuďmi v Košiciach. Aj mnohí neveriaci ľudia vnímali pápeža Františka ako veľkého človeka.
Vatikánsky zázrak! Pápež František šokoval celý svet! Srdečný odkaz z nemocnice dojala…
V januári Svätý Otec zdôrazňuje, že „sa nikdy neunaví vyzývať zodpovedných politikov zastaviť bomby a skoncovať s nepriateľskými postojmi“.
Podľa Svätého Otca piliermi, na ktorých je možné budovať svetový mier, sú dialóg a „hľadanie ducha ľudskej solidarity a bratstva“, pretože „medzi bratmi a sestrami sa už nemôžeme navzájom zabíjať“.
Potom pápež pripomína, že záleží aj na modlitbe, ktorá je mocná a konkrétna. Ako dodáva, modlitba „pripravuje cestu k mieru, klope na dvere Božieho srdca, aby mohol osvietiť a viesť ľudí k pokoju“.
Redaktor pripomína, že 31. január je sviatkom sv. Jána Bosca „svätca mladých“ a pýta sa, čo podľa pápeža tento svätec môže učiť aj dnes?
Vatikanista Agasso sa vracia k SDM v Lisabone a pýta sa pápeža Františka na význam výzvy, že Cirkev je pre „všetkých, všetkých“ (todos, todos todos). „Je to kľúč k pochopeniu Ježiša. Kristus do nej pozýva všetkých. Všetkých. Existuje podobenstvo: o svadobnej hostine, na ktorú nikto neprišiel, a tak kráľ posiela sluhov, aby «na križovatke ciest pozvali na svadbu každého, koho nájdu». Boží Syn chce dať jasne najavo, že nechce mať vybranú skupinu, elitu.
„(...) Evanjelium má posvätiť každého. Samozrejme, za predpokladu dobrej vôle. Ale všetci sme hriešnici: prečo teda zostavovať zoznam hriešnikov, ktorí môžu vstúpiť do Cirkvi, a zoznam hriešnikov, ktorí v Cirkvi nemôžu byť? Toto nie je evanjelium.(...) Vo všeobecnosti však verím, že sa postupne všetci zmierili s duchom vyhlásenia ,Fiducia supplicans‘ Dikastéria pre náuku viery: chce začleňovať, nie rozdeľovať.
Podľa pápeža Františka „každá vedecká a technologická inovácia musí mať ľudský charakter a umožniť ľuďom, aby zostali plne ľudskými“. Ako pápež tiež uvádza, „cieľom musí byť, aby umelá inteligencia bola vždy v súlade s dôstojnosťou človeka“, pretože „ak takáto harmónia neexistuje, bude to samovražda“.
Svätý Otec odpovedal „Pretože chýbal“. A jeho cieľom je odpovedať na otázku „aký svet chceme zanechať deťom, ktoré vyrastajú?“
„Ak načúvame a pozorujeme deti“, vysvetľuje ďalej pápež, „sú pre nás dospelých a starších učiteľov života, pretože sú čisté, úprimné a spontánne. Každé ich správanie, aj to najkomplikovanejšie a zdanlivo nerozlúštiteľné, je poučením. Ak sa budeme usilovať o ich dobro, budeme robiť dobro aj sebe.
„(...) Snívam o Cirkvi, ktorá vie byť blízko ľuďom v konkrétnosti a nuansách každodenného života.
Pápež vo svojej nedávno publikovanej autobiografii prezradil, že počas konkláve, hneď po zvolení, v ňom rezonovala veta vedľa sediaceho kardinála, aby nezabudol na chudobných. Vtedy sa mu v mysli vynorilo meno František.
Dvanástemu výročiu zvolenia pápeža Františka sa v reportáži v Aktuálne :24 venoval redaktor Miroslav Lyko: „Stále vyzýva k modlitbám za ťažko skúšanú a sužovanú Ukrajinu. Úvahy priblížiť sa skutočne ku každému vzbudzujú veľký obdiv. Nikdy nezabudol aj na témy, ktoré možno neboli celkom lichotivé nášmu cirkevnému mysleniu,“ pokračovala Babčanová.
Za 12 rokov pontifikátu pápež František zreformoval vatikánske úrady, presadzuje nulovú toleranciu k sexuálnemu zneužívaniu maloletých duchovnými, vyzýva na spoluprácu všetkých členov cirkvi.
Povedal to pri 12. výročí zvolenia pápeža Františka politológ z Inštitútu pre kresťansko-demokratickú politiku Marián Sekerák.
Pontifik otvoril pre cirkev citlivé témy ako postavenie žien v nej alebo LGBT+ ľudia. „Tí, ktorí mali nádej, že toto bude prehodnotené, nestalo sa tak. Napriek tomu, čo sa týka spôsobu, akým pápež komunikuje o týchto témach, ten sa predsa len posunul. Pokiaľ ide o otázku postavenia žien v cirkvi, k niektorým praktickým zmenám aj došlo,“ podotkol Sekerák.
Okrem chudoby sa pontifik dôrazne venuje aj klimatickej kríze a životnému prostrediu, zdôraznil Sekerák. „Toto a ďalšie jeho priority, akcenty sú tie, ktoré vnáša už viac než desať rokov do života katolíckej cirkvi,“ dodal.
Pozornosť sveta upriamoval na ľudí z okraja spoločnosti, trpiacich a chudobných. Počas návštevy Slovenska sa zastavil aj na košickom sídlisku Luník IX.
Na druhej strane vedel pomenovať aj zlo, ktoré sa dialo vo svete. Tu je otázka, čo je svet. Každý v ňom chcel vidieť to, na čo sám kladie dôraz. Pápež František a jeho okolie odrážali útoky silno konzervatívneho krídla v cirkvi - tradicionalistov, ktorí mu hovorili ‚ten liberál‘. Na druhej strane progresívne krídlo ho síce videlo ako toho, kto chce veci pohnúť dopredu, ale koná príliš pomaly a jemne.
On však odmietol pompéznosť a okázalosť európskej cirkvi. Latinskoamerická cirkev, z ktorej pochádzal, je výrazne skromnejšia. Odmietol bývať v apoštolskom paláci, kde ho ako pápeža čakal apartmán s dvanástimi izbami, preto si vybral Dom svätej Marty, ktorý bol postavený pre kardinálov prichádzajúcich na konkláve. Býval v malom byte s jednou spálňou, s izbou, kde prijímal hostí, a s priechodnou chodbou. Áno, bol to šok pre ľudí, pre Rím aj pre kardinálov.
Katolícka cirkev je osvedčenou, bohatou a veľmi vplyvnou organizáciou s dvetisícročnou tradíciou, no ani v jej radoch nie je núdza o škandály, zákulisnú politiku či intrigy. Poradiť si s nimi nevedel ani zosnulý pápež František.
Ako dodal, už dlhší čas tam zúri taký tvrdý boj o moc, že to rozdeľuje celý katolícky svet - geograficky, teologicky aj ideologicky. Pápež František sa vraj v takom prostredí musel cítiť ako „medzi vlkmi“.
Ako expert upozornil, na záver svojho pontifikátu chcel František zreformovať cirkev, ktorá ustrnula v stáročných tradíciách a hierarchii, ale svoje dielo - aj pre silný odpor - nestihol dotiahnuť do konca. Mocenský aparát cirkvi však pracuje ďalej, podľa Politiho sa začal reorganizovať už pred Františkovou smrťou.
František podľa Politiho nebol naivný, a keď ho zvolili za hlavu katolíckej cirkvi, vedel, do čoho ide.
V opozícii proti Františkovi zohral významnú úlohu práve Benedikt XVI. Už len to, že dlhší čas popri sebe existovali dvaja pontifikovia (Benedikt XVI. skonal až v decembri 2022), veľmi sťažilo Františkovu pozíciu.
V decembri 2023 si František trúfol na ďalší odvážny krok.
Kto napokon zo Sixtínskej kaplnky vyjde ako pápež, sa podľa Politiho nedá odhadnúť. „Môžu sa vytvoriť nečakané koalície,“ varoval Politi.