India je krajina obrovská rozlohou aj duchovnosťou. India verí v silu dobrého ducha, lásky a svetla veriacich bez ohľadu na vyznanie a spôsob prejavu úcty k životu. Domáci tvrdia, že ak srdcia spája láska, niet dôvodu bojovať o jedinú pravdu princípu univerza. Zdá sa, že aj pestrosť môže byť prospešná.
V Indii žije vyše osemdesiat percent hinduistov, štrnásť percent moslimov, dve percentá kresťanov a takisto sikhov, menej ako jedno percento budhistov a pol percenta džinistov, nájdu sa aj židia, bahaisti a iné vierovyznania. Krajina je rozlohou siedma najväčšia na svete a s 1,3 miliardy ľudí si drží pozíciu druhej najľudnatejšej.
Náboženstvá hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus spája zásada neubližovať živým tvorom, žiť cnostne, hovoriť pravdu, nekradnúť a konaním dobra sa dostať z kolobehu žitia, ktoré spôsobuje utrpenie. Väčšina Indov sú preto vegetariáni, ktorí sa zriekli mäsa. Hoci je krajina pestrá aj vierovyznaniami, nie je problém nájsť medzi nimi podobnosť.
Ani hinduizmus nie je jednotný, skôr je to súhrnné pomenovanie viacerých smerov. Hinduista môže veriť v jedného boha, vo viacerých, v neosobný princíp univerza. „Máme aj niečo ako kresťanskú Svätú Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého. U nás je to Trimúrti, boh Brahma - stvoriteľ, Višnu - udržiavateľ a Šiva - ničiteľ,“ vysvetľuje.
Hinduizmus a jeho symboly
Hinduizmus symbolizuje učenie, ktoré svojimi úvahami, odporúčaniami i konkrétnymi príkazmi formuje každodenný svet veriacich. Zrod človeka so sebou prinesie i kastu. Tá znamená životné predurčenie jej člena. Ak ho nenaplní, poruší svoju dharmu danú kastovým zriadením a v budúcom živote sa narodí v horšom kastovom postavení.
Prevteľovanie má pre hinduistov absolútnu platnosť a nikto nepochybuje, že to tak nie je. Základným cieľom hinduistov je vyslobodenie z večného kolobehu prevteľovaní, jednoduchšie - už sa viac nenarodiť. Podarí sa to, ak sa dokonale vyplní dharma. Celý život tak predstavuje výslednicu činov z predchádzajúceho bytia. Preto hinduista, ak chce byť spasený, musí dodržiavať zásady kasty.
Hinduizmus je náboženstvom polyteistickým. Avšak tu môžeme skôr hovoriť o nespočetných podobách a prejavoch jediného Absolútna. Môžme sa tu stretnúť s podobami dvoch bohov, ktorí tvoria tretieho, alebo s božským manželským párom, ktorý tvorí jedno telo. Je v ňom obsiahnuté všetko - od uctievania zbožštelých prírodných síl, cez osobného boha až po mystické stotožnenie sa s Absolútnom, o ktorom hovorili dávni indickí svätci.
Každý hinduista si môže vybrať jeden z troch spôsobov duchovného života vedúceho k vyslobodeniu:
- karma-márgu = cesta činu, ktorá pre starých Árijcov znamenala cestu obete
- bhakti-márgu = cesta oddanej lásky k bohu, to znamená úprimne milovať celý svet a boha, nerozdeľovať skutočnosti na dobré a zlé
- džňána-márgu = cesta poznania a pochopenia myšlienky hinduizmu. Podľa nej brahma a átman (duša človeka) sú to isté, neexistuje žiadne Ja a Ty. Tento duchovaný prístup znamená vysokú filozofiu absolútneho monoizmu.
Ďalší spôsob je nájdenie si vlastnej cesty. Títo askéti, pustovníci a iní potulní hľadači pravdy putujú po celej Indii, venujú sa askéze (považovanej za prostriedok k nadobudnutiu nadprirodzených schopností), meditácii a jogínskym cvičeniam. Svojho životného údelu podľa kastového zriadenia sa veľmi nepridržiavali a nezaujímali ich ani prvé tri ášramy.
Hľadanie pravdy tohto sveta, vysvetlenie jeho vzniku a posmrtnej existencie odjakživa lákali indickú myseľ. Dlhé náboženské diskusie neboli ničím výnimočným, avšak zväčša sa na nich zúčastňovala iba úzka skupina zasvätených. Obyčajný ľudia prejavili svoju hlbokú religiozitu v tvorbe a uchovávaní nespočetného množstva mytologických príbehov, ktoré nám lepšie približujú pestrosť v chápaní sveta indického myslenia.
Príbehy rozprávajúce o fantastických udalostiach a činoch bohov sa síce odohrávali v dávnej minulosti, ale predsa len odrážajú zrnko skutočnosti s patričnou dávkou mytologického zafarbenia. Múdrosť nepreberného množstva bohov a bohýň, polobožských, posvätných bytostí a dávnych svätcov nezriedka ocenili aj najvyšší z nich - Brahma, Višnu a Šiva. Každý z príbehov v sebe skrýva niejaké poučenie vhodné pre život hinduistu a mnohé z nich obohatili európsku kultúru.
Mytologický svet Indie poskytoval nielen príležitosť fantázii, ale zároveň odrážal ideálne či vysnívané príhody jednotlivých hrdinov, ktoré majú ďaleko k dnešnej, kastovými pravidlami prísne zviazanej skutočnosti. Jednou z nich dokladá aj rozprávanie o krásnom, no ženatom nezbedníkovi Krišnovi, neváhajúcom zvádzať v hájoch mladé pastierky. Ostáva príznačným, že najobľúbenejšou z nich bola vydatá žena Rádha. Kto z hinduistov by aspoň na chvíľu počas čítania nezabudol na fakt, že v ich náboženstve majú pri zostavení manželského páru hlavné slovo rodičia?
Dnes sa už takéto spojenie dvoch ľudí z vlastnej vôle, pod vplyvom kúzla boha lásky Kámu, považuje za nevhodné a môže vytvárať komplikovanú situáciu v rodine. Vo svete mýtov existujú aj ďalšie príklady odporujúce dnešnej koncepcii hinduizmu. Na začiatku bolo povedané, že za indickým presvedčením o správnosti dodržiavania tradície sa skrýva hinduizmus. Viera v tento systém však symbolizuje nielen tradíciu, ale aj súčastnosť.
Prax minulosti už dávno nie je realitou a jej ideály prešli výraznou zmenou. Okrem zdanlivých prekážok mu zároveň môže poslúžiť ako odrazový mostík do víru udalostí skutočného sveta. Hovorí predsa o tom, že nič nie je stále, všetko sa mení, teda aj tradícia.
Hinduizmus vznikol zo starého náboženstva brahmanizmu (brahma = duša). V hinduizme je veľmi citeľná úcta k zvieratám. Oproti brahmanizmu, kde sa konali zvieracie obety, je hinduizmus veľmi mierumilovné náboženstvo. Preto v poslednej dobe nachádza veľa prívržencov.
Dodnes sa spoločnosť delí na päť kást:
- brahmani - kňazi
- kšatriovia - bojovníci
- vaišjovia - remeselníci
- šúdrovia - roľníci a sluhovia
- nedotknuteľní - príslušníci kmeňov, ktorí sa ešte neasimilovali alebo vykonávači tzv. nečistých prác, napr.
Agni, boh ohňa
Medzi mnohými bohmi a bohyňami hinduistického panteónu má významné miesto Agni, boh ohňa. Agni je nielen personifikáciou ohňa, ale aj dôležitou súčasťou védskej mytológie a rituálov.
Agni je bohom (ohňa) a súčasťou tzv. "Dikpalas", čo je v sanskrite druh božstiev, ktoré riadia špecifické smery vo svete (toto učenie má aj Kalačakra). Rôzne náboženské prúdy môžu mať aj iné pohľady na koncept "Dikpalas".
Boh ohňa, radí sa k božstvu, ktoré dokáže v ľudskom svete riadiť rôzne energické smery. To je aj dôvod, prečo sa s ním spája množstvo (najmä ohnivých) rituálov. Jeho prostredníctvom védski Indi prinášajú obete a obracajú sa tak k ostatným bohom. Zohráva teda úlohu prostredníka medzi ľuďmi a božskými bytosťami.
Ďalších bohov možno chápať aj ako akési "orgány", "stavy", "nálady" či "rozpoloženia" Jedného Boha, ktoré majú svoje pomenovania - prstom Jedného Boha je napr. Ganeš, nechtom Indra. Višnuisti často vidia aj Šivu iba ako "energiu Boha Višnua" a šivaisti zase naopak.
Prepojenie s inými božstvami
V hinduistickej mytológii je Agni úzko spojený s ďalšími dôležitými božstvami, ako sú Indra a Súrja. Jeho úloha ako prostredníka medzi ľuďmi a bohmi ho stavia do dôležitej pozície v náboženských obradoch a každodennom živote.
Význam obetí a rituálov
Agni zohráva kľúčovú úlohu pri obetiach a rituáloch. Jeho prostredníctvom védski Indi prinášajú obete a obracajú sa tak k ostatným bohom. To je aj dôvod, prečo sa s ním spája množstvo (najmä ohnivých) rituálov.
Manikarnika Ghat vo Váránasí, miesto kremácie
Podľa mytológie tečie Ganga v nebi a na zem stiekla po vlasoch Šivu. Stojíme na jej brehu azda v najposvätnejšom meste hinduizmu, vo Váránasí. Založil ho vraj priamo boh Šiva, ktorý je nielen ničiteľ, ale zároveň obnovovateľ. Pozorujeme večerný obrad vzdania úcty Gange. Vykonáva sa nepretržite odnepamäti, trúbenie na mušli, blčiaci oheň, všetko by malo byť rovnaké aj pred 5-tisíc rokmi.
Na druhý deň za svitania sme pri rieke znovu, pri ghátoch - vstupoch. Prichádzajú zástupy hinduistov, aby vykonali rituálnu očistu a zbavili sa hriechov. O pár metrov ďalej si mladíci umývajú vlasy, pena zo šampónu im steká po rukách. Vedľa niekto umýva taniere. Mladá žena naberá Gangu do rúk a pije.
Sedíme v loďke a pozorujeme očistu ohňom. Kult zasvätený bohovi ohňa Agni.
„Popri bežných ghátoch sú aj spaľovacie. Pozeráte sa na najznámejší vo Váránasí, Manikarnika, bezduché telá sa spaľujú dvadsaťštyri hodín denne. Nespaľujú sa malé deti, tehotné ženy, svätí muži, tí, čo ich poštípal had, a malomocní,“ hovorí Gáneš. Tí putujú so záťažou, aby nevyplávali, rovno do rieky.
V prvých troch prípadoch preto, že sú podľa hinduizmu bez hriechu, v posledných dvoch vraj preto, aby sa dymom z tela nešírila nákaza. Gáneš pripustí, že spálenie tela závisí od kvality a množstva dreva.
Náboženské zvyky a sviatky
V hinduistickej spoločnosti je náboženským zvykom ráno ako prvé okúpať sa v neďalekej rieke alebo, ak nie je nablízku rieka ani potok, doma. Ľudia veria, že ich to posväcuje. Potom, stále ešte pred raňajkami, idú do miestneho chrámu a obetujú kvety a jedlo bohu. Niektorí umyjú sochu a ozdobia ju červeným a žltým práškom.
Skoro v každej domácnosti majú kútik, alebo aj miestnosť na uctievanie obľúbeného rodinného boha. Niekde je obľúbeným bohom Ganéša, boh s hlavou slona. K nemu sa ľudia modlia najmä o úspech, lebo je známy ako taký, ktorý odstraňuje prekážky. Inde majú prvé miesto Krišna, Ráma, Šiva, Durgá alebo iné božstvá.
Ústredným miestom náboženského života hinduistov je ich domov s vlastnou svätyňou, kde členovia domácnosti môžu vykonávať obrady každý deň. To je veľmi dôležité, pretože v hinduistickom živote majú všetky skutky posvätný charakter a veriaci musia presne vykonávať isté verejné a súkromné úkony. Najrozšírenejším obradom je modlitba puja. Treba ju vykonávať najmenej dva razy denne, pri východe a západe slnka. Pri tom sa recitujú alebo spievajú texty védy a božstvu sa ponúkajú kvety a oheň. Túto modlitbu tradične sprevádza 17 úkonov, ktoré sa striedajú podľa bohov.
Obrady a domáce sviatky sprevádzajú život veriaceho od počatia po smrť, napríklad pri dávaní mena novorodencovi, pri prvom strihaní vlasov, pri uvedení do náboženského života, pri svadbe alebo pri uctievaní Šivu. Kadidlo a svetlo dômyselne zvyšujú vnímavosť zmyslov, a preto sprevádzajú tie najrozličnejšie náboženské obrady. Budhisti aj hinduisti používajú ruženec, aby sa lepšie sústredili, a to tak, že pri každom zrnku opakujú krátku modlitbu.
Hinduisti majú vyše 400 sviatkov do roka. Tie sa líšia podľa krajov, božstiev a tiež podľa siekt. Vo všeobecnosti sa na nich zúčastňujú nesmierne davy ľudí. Všetky hinduistické sviatky hýria pestrosťou. Vidieť na nich tanec, hudbu, masky, sprievody s obrovskými vozmi, na ktorých sa prenášajú sochy božstiev sprevádzané slonmi a zástupom pútnikov.
Medzi najdôležitejšie sviatky v Indii patria:
- Pongal: Slávi sa na juhu Indie, kde sa v januári oslavuje prvá úroda ryže a vzdáva sa úcta domácim zvieratám.
- Šivaratrí: Koná sa v marci na počesť boha Šivu. Počas sviatku sa veriaci musia celý deň postiť a potom stráviť celú noc spievaním pobožností v Šivových chrámoch vyzdobených zvlášť na túto príležitosť.
- Holi: Tento marcový sviatok pôvodne oslavoval plodnosť, ale postupne sa stal oslavou Hinduistického Nového roka. Ľudia na tento sviatok zvyknú zapaľovať vatry, na ktorých pripravujú tradičné jedlá. Plamene sledujú, pretože veria, že tam kam ukážu, bude v daný rok najúrodnejšia pôda. Aj ďalšie zvyky vykonávané v tento deň súvisia s plodnosťou (napr. Všetci sa posypú púdrom a postriekajú vodou zafarbenou na červeno (symbolizuje novú krv prúdiacu v žilách). V tento sviatok prestávajú platiť bežné sociálne hranice, ženy bijú mužov a príslušníci všetkých kást sa navzájom ohadzujú farbou.
- Sviatky Ganešu: Sú veľmi populárnymi sviatkami Šivovho syna so sloňou hlavou. V Bombaji jeho sochu hádžu do mora (tak im káže zvyk).
- Navaratrí: Sviatok, deväť nocí, sa oslavuje v septembri alebo októbri na počesť niektorého ženského božstva. Často je to bohyňa vojny - Durga. Hinduisti si v tento deň pripomínajú pomocou obrazu tejto bohyne sediacej na levovi príbeh, ako Durga s levom porazila kráľa démonov - Mahišu. V tento deň však hinduisti oslavujú aj iné bohyne (napr.
- Dassara: Slávi sa deň po sviatku Navaratrí. Hinduisti oslavujú Rámov život (hlavne zachránenie Síty). Uctieva sa strom šami ako pamiatka na príbeh z Mahábháraty, keď Pánduovi synovia po návrate z vyhnanstva našli svoje zbrane práve v tomto strome.
- Divali: Je to sviatok svetiel a slávi sa na jeseň. Ako symbol víťazstva dobra nad zlom ľudia zapaľujú sviečky a lampy. Svetlo im pripomína víťazstvá dobrých síl (napr. Rámov návrat domov po porazení zlého démona Rávanu, ktorého figúru nakoniec spália). Na tento sviatok sa uctieva aj bohyňa šťasteny Lakšmí.
- Džanmaštami: Slávi sa v auguste na počesť narodenia Krišnu. Po celodennom pôste ľudia do svätyne prinášajú obetu - púdžu, ktorou sa pôst končí.
Púte
V priebehu celého roka býva mnoho pútí. Hinduisti sa ustavične sťahujú, len aby navštívili niektoré sväté miesto a aby boli pri slávení nejakého sviatku, aby si vykonali náboženské povinnosti v slávnom chráme alebo aby sa vykúpali v svätej rieke. Niekedy putujú proti prúdu alebo po prúde posvätných riek, inokedy zas vystupujú na horu s úmyslom získať daršan, čiže blahodarný pohľad na nejaké posvätné miesto, ba dakedy i na svätú osobnosť. Prostredníctvom daršany komunikujú s bohom, aby sa k nemu priblížili a očistili svoju dušu.
Najdôležitejším pútnickým miestom v Indii je mesto Váránasí (Benáres) rozkladajúce sa na brehu Gangy. Podľa tradície tu má domov boh Šiva. Mesto sa stalo strediskom hinduistického vzdelania. Ak tu niekto zomrie a jeho popol rozsypú do Gangy, má veľkú šancu, že sa očistí a dosiahne mókšu.
Medzi ďalšie významné pútnické miesta patria:
- mesto Mathura, kde sa narodil Krišna
- Ajódhja, hlavné mesto princa Rámu
- svätyňa boha Višnu na úpätí vrcholu Badrínáth v Himalájách
- svätyňa bohyne Matky v chráme Minakši v meste Madurai
Päťdňové náboženské trhy sa organizujú často, no najdôležitejší sviatok sa koná každých dvanásť rokov v meste Alláhábád. Vtedy sem prichádzajú milióny veriacich, ktorí sa okúpu v posvätnej Gange a zúčastnia sa sprievodov svätcov. Okrem toho sa aj zabávajú na kúskoch akrobatov a nakupujú.
Ganga, posvätná rieka
Hinduisti považujú všetky rieky za príbytky bohov. Voda má zvláštny význam, pretože okrem toho že očisťuje od hriechov, dáva aj život. Gangu, matku indických riek však hinduisti pokladajú za najposvätnejšiu. Odriekajú pri nej modlitbu, ktorá obsahuje 180 jej rôznych pomenovaní. Ctia si ju, pretože úzko súvisí s ich každodenným prežívaním a veria, že má moc oslobodzovať, očisťovať a uzdravovať veriacich.
Ganga tiež súvisí s indickou starobylou mytológiou. Maharadža Ságara mal 60 000 synov, ktorí boli zabití ohňom Kapilu, jedného zo zjavení Višnua. Ich duše boli odsúdené do pekla. Zachránilo by ich, iba ak by bohyňa Ganga zostúpila z neba, očistila ich, a tak ich vymanila spod kliatby. Ságarov pravnuk Bhagíratha sa prihovoril u Brahmu, aby dovolil posvätnej Gange zostúpiť na zem. Ganga však mala taký mohutný prúd, že by zničila základy zeme. A tak Bhagíratha robil tisíc rokov pokánie, a potom šiel k bohu Šivovi, najväčšiemu so všetkých askétov, a prehovoril ho, aby sa postavil vysoko nad zemou doprostred skál a ľadu Himalájí. Šiva mal rozstrapatené vlasy vysoko navŕšené na hlave a dovolil Gange zrútiť sa z oblohy do jeho kaderí, ktoré tak zmiernili náraz hroziaci zemi. A tak Ganga stekala mierne na zem, plynula z hôr a cez roviny prinášajúc vodu a tým i život na suchú zem.
Višnuovi stúpenci si rozprávajú inú obmenu báje o vzniku Gangy. Podľa nich Ganga vyviera z nechtu palca Višnuovej ľavej nohy.
Indovia sa schádzajú k rieke konať púdžu, uctievanie obeťami kvetov, spevom modlitieb a tým, že prijímajú od kňazov tilak (znamienko na čelo červenou alebo žltou farbou). Potom sa brodia do rieky a vykúpu sa. Mnohí vodu pijú aj napriek jej silnému znečisteniu odpadom, chemikáliami a mŕtvolami.
Milióny Indov si žiadajú aspoň raz sa vykúpať v ich svätej rieke, bez ohľadu na to, či je znečistená alebo nie. Ďalší zase prinášajú telá svojich zosnulých, aby ich pri rieke spálili na vatre a popol rozhodili do rieky. Veria, že to odchádzajúcej duši zaručuje večnú blaženosť.
Brehy Gangy lemujú pútnické mestá. V Alláhábáde, kde sa stretávajú posvätné brehy Gangy a Jamuny, sa koncom januára každých dvanásť rokov koná Kumba Melá: prichádzajú sa tu očistiť milióny pútnikov.
Bohovia a bohyne
Hinduizmus uznáva 330 miliónov bohov, a predsa vraj nie je polyteistickým náboženstvom. Ale ako je to možné? Aby sme pochopili, ako si hinduisti dokážu poradiť s týmto množstvom božstiev musíme si uvedomiť základný postoj hinduizmu - že všetky tieto božstvá sú v podstate totožné. Všetky sú prejavmi tej istej božskej skutočnosti, odrazom rozličných aspektov nekonečného, všadeprítomného a v konečnom dôsledku nepostihnuteľného Brahma. Títo bohovia môžu mať podobu človeka (muža či ženy) alebo aj zvieraťa.
Najznámejší traja veľký hinduistický bohovia sú: Brahma (prvotný boh - stvoriteľ), Šivu (ničiteľ sveta) a Višnu - (uchovávateľ). Týto bohovia vystúpili pred viac sko 2000 rokmi na najdôležitejšie miesto v hinduistickom panteóne. Tvoria takzvanú trimútu, čiže trojicu Okrem nich je to napríklad boh Ganéša (syn Šivu) atď.... Bohovia majú dakedy viacero hláv a viacero rúk, čo symbolizuje rozličné moci. V hinduistickej mytológii božstvá jazdia na zvieratách, ktoré ich potom symbolizujú.
- Kálí: Hrôzostrašná bohyňa Kálí zabíja démonov a zjavuje sa na miestach kde sa konávajú pohrebné obrady. Nosí náhrdelník z hláv, symbolizujúci reinkarnáciu a okolo krku sa jej vinie kobra. Čierne telo má pofŕkané krvou.
- Ganéša: Je prvorodeným synom boha Šivu. Má hlavu slona (viď obrázok) a legenda hovorí, že keď sa Šiva po dlhom čase vrátil domov, zbadal vo svojom dome cudzinca, ktorému odťal hlavu. Ganéša vo svojich modlitbách prosia, aby vypočul ich požiadavky a pretlmočil ich Šivovi.
- Durga: Bohyňu Durgu Indovia často zobrazovali ako jazdí na levovi alebo tigrovi a nesie zbrane. Táto bojovníčka ochraňuje dobro a je spätá s plodnosťou.
- Párvatí: Je najdôležitejšia z podôb manželiek boha Šivu. Podľa legendy sa zrodila z himalájskeho pohoria. V hinduistických príbehoch sa pokúša vlákať Šivu do manželstva.
- Lakšmí: Manželka boha Višnu je bohyňou bohatstva a šťasteny. V ruke drží lotosový kvet ako symbol duše.
- Sarasvatí: Bohyňu umenia často znázorňovali s knihou a hudobným nástrojom v ruke. Pripisuje sa jej vynájdenie jazyka, v ktorom sú všetky hinduistické posvätné texty. Sarasvatí si hinduisti uctievajú hudbou.
- Jama: Vládca hinduistického podsvetia Jama jazdí na býkovi a vždy so sebou nosí žezlo a laso na chytanie obetí.