India je krajina obrovská rozlohou aj duchovnosťou. India verí v silu dobrého ducha, lásky a svetla veriacich bez ohľadu na vyznanie a spôsob prejavu úcty k životu. Domáci tvrdia, že ak srdcia spája láska, niet dôvodu bojovať o jedinú pravdu princípu univerza. Zdá sa, že aj pestrosť môže byť prospešná.
V Indii žije vyše osemdesiat percent hinduistov, štrnásť percent moslimov, dve percentá kresťanov a takisto sikhov, menej ako jedno percento budhistov a pol percenta džinistov, nájdu sa aj židia, bahaisti a iné vierovyznania. Krajina je rozlohou siedma najväčšia na svete a s 1,3 miliardy ľudí si drží pozíciu druhej najľudnatejšej.
Náboženstvá hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus spája zásada neubližovať živým tvorom, žiť cnostne, hovoriť pravdu, nekradnúť a konaním dobra sa dostať z kolobehu žitia, ktoré spôsobuje utrpenie. Väčšina Indov sú preto vegetariáni, ktorí sa zriekli mäsa. Hoci je krajina pestrá aj vierovyznaniami, nie je problém nájsť medzi nimi podobnosť.
Ani hinduizmus nie je jednotný, skôr je to súhrnné pomenovanie viacerých smerov. Hinduista môže veriť v jedného boha, vo viacerých, v neosobný princíp univerza. „Máme aj niečo ako kresťanskú Svätú Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého. U nás je to Trimúrti, boh Brahma - stvoriteľ, Višnu - udržiavateľ a Šiva - ničiteľ,“ vysvetľuje.
Agni v hinduizme
Medzi mnohými bohmi a bohyňami hinduistického panteónu má významné miesto Agni, boh ohňa. Agni je nielen personifikáciou ohňa, ale aj dôležitou súčasťou védskej mytológie a rituálov.
Agni je bohom (ohňa) a súčasťou tzv. "Dikpalas", čo je v sanskrite druh božstiev, ktoré riadia špecifické smery vo svete (toto učenie má aj Kalačakra). Rôzne náboženské prúdy môžu mať aj iné pohľady na koncept "Dikpalas".
Boh ohňa, radí sa k božstvu, ktoré dokáže v ľudskom svete riadiť rôzne energické smery. To je aj dôvod, prečo sa s ním spája množstvo (najmä ohnivých) rituálov. Jeho prostredníctvom védski Indi prinášajú obete a obracajú sa tak k ostatným bohom. Zohráva teda úlohu prostredníka medzi ľuďmi a božskými bytosťami.
Agni, boh ohňa
Exodus 3:2, A ukázal sa mu anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostriedku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je strávený od ohňa.
Ďalších bohov možno chápať aj ako akési "orgány", "stavy", "nálady" či "rozpoloženia" Jedného Boha, ktoré majú svoje pomenovania - prstom Jedného Boha je napr. Ganeš, nechtom Indra. Višnuisti často vidia aj Šivu iba ako "energiu Boha Višnua" a šivaisti zase naopak.
Agni a Dikpalas
Agni je súčasťou tzv. "Dikpalas", čo je v sanskrite druh božstiev, ktoré riadia špecifické smery vo svete (toto učenie má aj Kalačakra). Rôzne náboženské prúdy môžu mať aj iné pohľady na koncept "Dikpalas".
Prepojenie s inými božstvami
V hinduistickej mytológii je Agni úzko spojený s ďalšími dôležitými božstvami, ako sú Indra a Súrja. Jeho úloha ako prostredníka medzi ľuďmi a bohmi ho stavia do dôležitej pozície v náboženských obradoch a každodennom živote.
Význam obetí a rituálov
Agni zohráva kľúčovú úlohu pri obetiach a rituáloch. Jeho prostredníctvom védski Indi prinášajú obete a obracajú sa tak k ostatným bohom. To je aj dôvod, prečo sa s ním spája množstvo (najmä ohnivých) rituálov.
Podľa mytológie tečie Ganga v nebi a na zem stiekla po vlasoch Šivu. Stojíme na jej brehu azda v najposvätnejšom meste hinduizmu, vo Váránasí. Založil ho vraj priamo boh Šiva, ktorý je nielen ničiteľ, ale zároveň obnovovateľ. Pozorujeme večerný obrad vzdania úcty Gange. Vykonáva sa nepretržite odnepamäti, trúbenie na mušli, blčiaci oheň, všetko by malo byť rovnaké aj pred 5-tisíc rokmi.
Na druhý deň za svitania sme pri rieke znovu, pri ghátoch - vstupoch. Prichádzajú zástupy hinduistov, aby vykonali rituálnu očistu a zbavili sa hriechov. O pár metrov ďalej si mladíci umývajú vlasy, pena zo šampónu im steká po rukách. Vedľa niekto umýva taniere. Mladá žena naberá Gangu do rúk a pije.
Sedíme v loďke a pozorujeme očistu ohňom. Kult zasvätený bohovi ohňa Agni.
„Popri bežných ghátoch sú aj spaľovacie. Pozeráte sa na najznámejší vo Váránasí, Manikarnika, bezduché telá sa spaľujú dvadsaťštyri hodín denne. Nespaľujú sa malé deti, tehotné ženy, svätí muži, tí, čo ich poštípal had, a malomocní,“ hovorí Gáneš. Tí putujú so záťažou, aby nevyplávali, rovno do rieky.
Manikarnika Ghat vo Váránasí, miesto kremácie
V prvých troch prípadoch preto, že sú podľa hinduizmu bez hriechu, v posledných dvoch vraj preto, aby sa dymom z tela nešírila nákaza. Gáneš pripustí, že spálenie tela závisí od kvality a množstva dreva. Na popol, ktorý skončí v Gange, by sa malo obrátiť za tri hodiny.