Ťažké a ľahké hriechy: Rozdiely a význam v kresťanstve

Sviatosť zmierenia úzko súvisí s hriechom. Hriechy majú rôzne stupne a závažnosti, poznáme ich pod pomenovaniami ako smrteľné, ťažké, veľké, všedné či ľahké hriechy. Ako ich teda môžeme rozlíšiť?

Keď hrešíme, vydávame sa na cestu, ktorá je v rozpore s Božím poriadkom. Spôsob, závažnosť alebo už konkrétna forma môže byť rôzna. Hriech sa môže začať naším súhlasom s pokušením, ktoré nás navádza na zlo. Odohráva sa v skrytosti našich myšlienok, kde prebieha súd a následne rozhodnutie.

Hlavné hriechy

Pojmom „hlavný“ hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy, latinsky caput. Iné pomenovanie je kardinálny hriech. Pojem pochádza z latinského slova cardo - pánt, čo môžeme voľne preložiť ako „okolo ktorého sa všetko otáča“. Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka.

Naše hriešne konanie má svoj dosah. Keď sa pozrieme okolo seba, musíme žasnúť nad prírodou a jej zákonitosťami, Zemou, hviezdami a celkovým usporiadaním stvoreného sveta. Jediný, kto si toto vie uvedomiť a premýšľať nad tým, je človek, ktorému tento svet bol daný Stvoriteľom ako životný priestor. Boh nám dal cez Mojžiša Desatoro a vpísal ho do ľudského srdca. Iba život podľa neho nám pomáha, aby sme sa navzájom neponičili.

Každý z nás, ak sme k sebe naozaj úprimní, vieme rozpoznať dôsledky svojich hriechov na svoj život, vzťahy, manželstvo, rodinu, spoločnosť, národ, Európu či svet. V dennom kolobehu života si človek často neuvedomuje závažnosť svojho konania. Pri hriechu človek odopiera poslušnosť vôli Stvoriteľa týkajúcej sa základného usporiadania. Vnáša do svojho života nový poriadok, teda neporiadok.

Pri pohľade na každého človeka máme pred sebou jedinečné Božie dielo. Také, aké nikdy nebolo, nie je ani nebude. Veda vie tieto jedinečné parametre zachytiť. Človek bol stvorený z lásky Boha, pre lásku, pre dobro. A to spôsobuje bolesť. Čím viac sa človek vzďaľuje od Boha, tým viac ho to bolí, aj keď o tom nehovorí alebo si to nevie pred druhými priznať. Dá sa trpieť aj potichu a s úsmevom na tvári. Hriech tak škodí nielen duši a psychike, ale aj ľudskému telu?

Hriešnosť má evidentný dosah na osobu človeka a kvalitu jeho života. V súčasnosti stačí si len zapnúť televízor a v správach vidíme a počúvame o rôznych katastrofách. Nedávno Slovenskom otriasli udalosti na dvoch bratislavských uliciach na Zochovej a Zámockej. Porušovanie dopravných pravidiel, opitosť, bezohľadnosť, potom nenávisť, posudzovanie, vražda... Mladí ľudia prišli takýmto konaním o život. Zostalo po nich prázdno. Rodičia, príbuzní preliali preto veľa sĺz. Až čas zahojí tie boľavé rany, ale už to nebude ako predtým.

Mnohí ľudia sa pre svoj hýrivý štýl života považujú za „beznádejný stratený prípad“. Svätý Augustín hovorí: „Keby v cirkvi nejestvovalo odpustenie hriechov, potom by nejestvovala ani nádej na večný život a večnú spásu.

Keď sa však ľudia pod vplyvom svojej hriešnosti prepadávajú hlbšie a hlbšie do smútku a osamotenosti, nie je ťažké v takejto situácii presvedčiť samého seba, že je všetko stratené a niet žiadneho východiska. Boh sa však na ľudí pozerá úplne ináč. Jeho pohľad je stály a nekonečne milujúci. Má záujem o všetkých a na každého človeka sa pozerá, akoby bol jediný na celej Zemi. Boh už v Starom zákone cez prorokov pobáda hriešnikov na pokánie, na návrat k Bohu. „Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo!

Keď človek príde k takémuto poznaniu a rozhodne sa ísť na svätú spoveď, čo tým získa? Sviatosťou zmierenia Boh skrze kňaza odpúšťa človeku hriechy. Kajúcnik získava opäť milosť posväcujúcu, teda čisté srdce. Účinok sviatosti zmierenia je aj pokoj svedomia a duchovná útecha. Každým ťažkým hriechom si človek zasluhuje večný trest. Znie to tak jednoducho, ale má to hrôzostrašné večné dôsledky.

Sviatosť zmierenia ustanovil Ježiš Kristus po svojom vzkriesení, keď sa zjavil apoštolom a povedal im: „,Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.‘ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: ,Prijmite Ducha Svätého.

Aj evanjelici sa spovedajú, ale inak ako my. Aký je rozdiel medzi katolíckou a evanjelickou spoveďou? V katolíckej cirkvi je táto sviatosť spojená s takzvanou ušnou spoveďou. Evanjelici povinnú ušnú spoveď nemajú, ale praktizujú všeobecnú spoveď bez vymenovania hriechov. Ale aj u evanjelikov je možné vyznať dobrovoľne z vnútornej duchovnej potreby svoje hriechy pred kňazom alebo aj pred iným kresťanom.

Môže sa katolík spovedať u evanjelika? Katolík sa má spovedať v katolíckej cirkvi, do ktorej vstupuje cez krst; a ďalšie sviatosti mu pomáhajú rozvíjať duchovný život. Na prijatie sviatosti sa vyžaduje viera. Mnohí ľudia síce veria v Boha, ale neveria cirkvi a kňazom. Veriť - neveriť... to je veľmi široká otázka. Veríme pilotovi lietadla, ktorý nás má dopraviť v lete na dovolenku do egyptskej Hurgady, no nevieme, kto to je. Nikdy sme ho nevideli, ale veríme mu. Prečo?

Jacob van Swanenburg, Posledný súd a sedem smrteľných hriechov

Cirkev je Kristovo mystické telo. Je sväté, pretože v nej prebýva Kristus ako hlava, a hriešne, lebo sme tam my ľudia. Hriešnosť je všeobecná spoločná realita všetkých ľudí. Aj kňaz, biskup či pápež sú hriešnici, lebo sú poznačení dedičným hriechom. Ak nám je cirkev ľahostajná, ale veríme v Boha, dokážeme sa s ním porozprávať o svojich hriechoch, hoc aj na balkóne. Ale máme istotu, že nám odpustil? Čo nám na to povedal?

Sviatostnou službou kňaza v spovednici nám Ježiš ide v ústrety, aby sme uverili v nekonečnú lásku Boha, ktorý keď vidí našu úprimnú ľútosť, nám odpúšťa - čoho viditeľným znakom je kňazské rozhrešenie. Zo spovednej praxe viem, že sú ľudia, ktorí prichádzajú na svätú spoveď s ťažkými hriechmi, z ktorých sa už viackrát vyspovedali a bolo im odpustené. Sú ľudia, ktorí sa ostýchajú alebo nechcú vyznať svoje hriechy kňazovi.

Každá svätá spoveď je osobné stretnutie s Bohom, ktorého viditeľne zastupuje kňaz. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi spovedník nie je pánom, ale služobníkom Božieho odpustenia. Vysluhovateľ tejto sviatosti sa má zjednotiť s Kristovým úmyslom a s jeho láskou. Má milovať pravdu, byť verný Učiteľskému úradu cirkvi a trpezlivo viesť kajúcnika k uzdraveniu a plnej zrelosti.

Je pravda, že hriechy sa nám opakujú. Spoveď vyžaduje odpustenie a zmierenie. Často však počuť výrok: odpustím, ale nezabudnem. Čím vážnejšie je previnenie voči láske k blížnemu, tým aj väčšiu bolesť spôsobí. Tá bolesť je ako duchovná rana, ktorá na zahojenie potrebuje svoj čas. „Nie je možné vybudovať šťastný život na hriešnych základoch. Zmierenie je postoj rozumu a našej vôle. Aj srdce potrebuje svoj čas, aby sa rana spôsobená hriechom zahojila.

Spoveď predpokladá aj citlivosť na hriešnosť. Ako máme v dnešnom svete, v nápore a tlaku jeho zmätku, rozlíšiť dobro od zla? Svedomie je kompas v nás. Mal by nás nasmerovať na dobro a odrádzať od zla. Lenže čo je dobré a čo je zlé? Dnešný svet so všetkými komunikačnými prostriedkami môže človeka dostať do takého zmätku, že sa necháme pomýliť. Je to podobné, ako keby vás niekto presviedčal, že do svojho benzínového auta môžete spokojne natankovať aj naftu.

Naše svedomie má byť formované Desatorom, a nie politikmi, aktivistami alebo mimovládnymi organizáciami. Formovať svedomie moderného človeka Desatorom je v dnešnej dobe dosť náročné. Napriek vonkajšiemu hluku túžba po vnútornom pokoji rastie. Keď niekto cíti vo svojom vnútri túžbu sa vyspovedať, je to priznanie si pred sebou, že nie je spokojný s niečím vo svojom živote.

Nie je možné vybudovať šťastný život na hriešnych základoch. Dobre sa pripraviť na sviatosť zmierenia vyžaduje stíšenie; vypnúť okolité rušivé vplyvy, pomodliť sa k Duchu Svätému o svetlo, nadviazať s Bohom takú tichú, pravdivú intimitu. Na internete možno nájsť spovedné zrkadlo primerane veku a stavu. Každou svätou spoveďou sa končí istá etapa nášho života a začíname odznova.

Každý hriech má aj sociálny dosah; ublížili sme ľuďom v našej blízkosti, a teda aj cirkvi. Predsavzatie sa polepšiť je akoby pokračovaním svätej spovede v každodennom živote. Rodina, škola, práca povinnosti, ľudia okolo nás, naše záujmy, rôzne informácie, médiá, internet a mnoho iných vecí vytvára náš život. Naše rozhodnutia prinášajú aj dôsledky, ktoré cítime ako ozvenu vo svojom svedomí. Rozhodovať sa pre dobro je tým správnym zacielením nášho života. Božie milosrdenstvo je jedna z najkrajších Božích vlastností.

Všetci sme sa narodili v dedičnom hriechu, čo znamená, že status quo aj toho najroztomilejšieho dieťaťa na zemi pred krstom má istú prirodzenú, ale žiadnu nadprirodzenú dobrotu. Ale Boh má v pláne pre toto dieťa nadprirodzenú blaženosť v Nebi a to s telom (premeneným) a dušou.

Pretože zdedený prvotný hriech nás všetkých oddeľuje od Boha, na zmierenie každej osoby narodenej v hriechu bola potrebná veľká obeť Bohočloveka Ježiša Krista. Pretože iba čistá, bezúhonná a bezhraničná obeta môže zahladiť nekonečnú urážku nekonečne dobrého Boha. Obeta je potrebná, pretože „bez vyliatia krvi niet odpustenia hriechov“ - Hebr 9,22. Takže jediná vec, ktorá nás hriešnikov môže zmieriť s Bohom, je Bohočlovek, Ježiš Kristus na svojom kríži.

Zásluhy Jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania sa udeľujú najskôr v krste (1Pt 3,21) a neskôr vyznaním skutočných hriechov kňazovi (Jn 20,22-23).Ak sme dostali milosť byť pokrstení, potom sme získali to, čo sa nazýva „milosť posväcujúca“. Jediný spôsob, ako môže katolík stratiť milosť posväcujúcu, je spáchať smrteľný hriech.

Každý katolík na planéte je buď v milosti posväcujúcej, alebo v smrteľnom hriechu. V tejto veci neexistuje žiadna šedá zóna. Je to extrémne čiernobiele - buď v posväcujúcej milosti, alebo v smrteľnom hriechu. Tí, ktorí zomrú v posväcujúcej milosti, idú do Neba alebo do Neba cez Očistec. Tí, ktorí zomrú v smrteľnom hriechu, idú do Pekla.

Existuje mnoho hriechov ako vražda alebo zneužívanie detí, o ktorých väčšina katolíkov vie, že sú smrteľnými hriechmi. Ale väčšine moderných katolíkov v ich spovediach chýbajú niektoré hlavné smrteľné hriechy.

Čo je všedný hriech a čo je smrteľný hriech?

Jánov list to vysvetľuje: „Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti“ (1Jn 5,17). Ľahký hriech je menší hriech, ktorý možno odčiniť ľútosťou, prosbou Boha o odpustenie, modlitbou, prijatím Eucharistie a inými spôsobmi. Smrteľný hriech však vyženie Najsvätejšiu Trojicu z našej duše a jediný spôsob, ako znovu získať Ježišovo priateľstvo, je vyznať sa kňazovi (Jn 20,23).

Čo je smrteľný hriech?

Je to prestúpenie Božieho zákona vo veľkej veci, ale vyžaduje aj plné vedomie závažnosti veci spolu s vedomou vôľou spáchať hriech.

Dôraz sa za posledných 50 - 70 rokov kládol najmä na dve subjektívne časti vyššie uvedenej definície - poznanie závažnosti skutku a úmysel. Ale staré katechizmy ba aj nový Katechizmus katolíckej Cirkvi hovoria o prekonateľnej nevedomosti a za túto nevedomosť je často zodpovedná dotyčná osoba. To je prípad, keď sa človek nenamáha, aby zistil, čo je pravda a dobro, alebo keď je svedomie zaslepené zvykom páchať hriechy - viď CCC 1790-1791.

Inými slovami, ak niekto počúva kázanie kňaza, číta článok v katolíckej tlači alebo mu niekto povie, že niektorý skutok, ktorý bežne koná je hriechom, vzniká u dotyčného morálna povinnosť presvedčiť sa, nakoľko môže, či je to tak. Pokiaľ si tú vec nevyjasní a skutok je hriechom, nemôže sa dovolávať neprekonateľnej nevedomosti a je zodpovedný pred Bohom.

Netreba však zúfať, ak je to váš prípad. Dobrou generálnou spoveďou zo všetkých svojich hriechov odídete zo spovednice čistý ako bábätko v deň krstu. A budete to cítiť - okamžite. Je len jedna vec, väčšia ako vaša schopnosť zhrešiť - schopnosť vášho Nebeského Otca odpustiť vám.

Netreba sa extrémne hanbiť, spovedníci už stopercentne počuli všetky možné aj nemožné hriechy a sotva čo ich prekvapí. Nemajú potrebu byť na kajúcnika zlí; každý, kto sa chce úprimne vyspovedať a polepšiť je nimi úprimne vítaný. Vyznanie hriechov sa môže zdať ťažké, ale je to dobrý obchod. Za 10 minút hanby pred človekom, ktorý je viazaný mlčaním vymeníte večnosť v Pekle za večnosť v Nebi.

Ježiš už za to zaplatil hodinami mučenia a smrťou. Zásluhy Jeho smrti sa vám privlastňujú krstom a spoveďou. Ježiš Kristus zaplatil pokutu za všetky hriechy. Také je jeho nekonečné milosrdenstvo. Takže, vyznajte všetky hriechy solídnemu kňazovi a z vašich pliec zložíte váhu sveta. Verte svätým a učiteľom Cirkvi, ktorých citujem nižšie.

Ak máte na srdci niektorý z nasledujúcich hriechov, musíte ich vyznať (s počtom, hoci aj približným), aby ste sa vyhli pekelnému ohňu a večnému zatrateniu.

1. Antikoncepcia, umelé oplodnenie a potrat

   Väčšina katolíkov vie, že potrat je vražda. Ale mnohí katolíci nevedia, že antikoncepcia (v manželstve i mimo manželstva) je smrteľným hriechom. Sterilizácia (muža alebo ženy) a všetky formy antikoncepcie, bariérová, hormonálna, vnútromaternicové telieska, postkoitálne tabletky atď, sú smrteľným hriechom. A tie je treba vyznať, aby človek mohol vstúpiť do posväcujúcej milosti.

2. Masturbácia a/alebo sledovanie pornografie pred manželstvom alebo v manželstve

   Niektorí svätí poukázali na to, že hriechy, ktoré boli trestané fyzickou smrťou v Starom zákone (judaizmus), sú často hriechmi, ktoré spôsobujú duchovnú smrť v Novom zákone (katolicizmus). Boh v Starom zákone priamo zabil iba niekoľko ľudí a Onan je jedným z nich. Keďže Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, kedykoľvek obcoval so ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi. Pánovi sa však znepáčilo, čo robil, a dal zomrieť aj jemu“ - Gen 38,9-10.

3. Necudnosť v obliekaní, vrátane nosenia legín a krátkych šortiek

   Mohol by som tu citovať nespočetné množstvo svätých, ale najvýstižnejším opisom je to, čo povedala Matka Božia vo Fatime: „Bude zavedená móda, ktorá nášho Pána veľmi urazí.“ Aká to bude móda, ak nie legíny a krátke šortky? Je zvláštne, že mnohé katolíčky poznajú tento citát z Fatimy, no aplikujú ho len na ženy, ktoré sa odhaľujú ešte viac ako ony. Dámy, keď počujete Pannu Máriu z Fatimy, že určitá móda vás (a mužov, ktorí na vás chlípne pozerajú) zavedie do Pekla, predstavujete si nejaký imaginárny čas v roku 3024, keď príde móda ešte horšia ako legíny a krátke šortky?

4. Smilstvo alebo náruživé skutky už pred svadbou

   Svätý Tomáš Akvinský píše: „Odpovedám, že smilstvo je smrteľný hriech. Treba povedať, že niečo sa nazýva smrteľným hriechom dvojmo: jedným spôsobom podľa svojho druhu. A týmto spôsobom bozk, objatie alebo dotyk podľa svojej povahy neznamenajú smrteľný hriech; tie môžu sa totiž dať bez náruživosti; buď podľa zvyku vlasti, alebo z nejakej nutnosti alebo rozumnej príčiny.

5. Čokoľvek neprirodzené v manželstve

   Dvaja najväčší morálni teológovia Cirkvi, svätý Tomáš Akvinský a svätý Alfonz Liguori, obaja učia, že neprirodzené formy styku v manželstve sú smrteľným hriechom.

6. Homosexuálne skutky

   Všetky sexuálne hriechy (heterosexuálne alebo homosexuálne) sú smrteľnými hriechmi, ak sú spáchané úmyselne. Ale homosexuálne hriechy nepatria len do kategórie smrteľných, ale aj do kategórie extra ťažkých smrteľných hriechov, o ktorých sa hovorí, že volajú k Bohu o pomstu.

7. Chronické zlyhanie pri katechizácii vašich detí

   Veľa dobrých matiek a otcov občas vynechá nejaké katechetické hodiny pre svoje deti, a to nie je veľký problém. Preto hovorím, že je to smrteľný hriech, len ak ste chronicky (doživotne) zlyhali v katechizácii svojich detí. Ak sa vy sami nenaučíte katolícku vieru a nenaučíte ju svoje deti (a nemyslím tým len nedeľnú omšu, myslím plnosť katolíckej viery), potom je to smrteľný hriech.

8. Veľké poškodenie povesti a dobrého mena

   Svätý Ignác z Loyoly píše: „Ak odhalím skrytý smrteľný hriech iného, hreším smrteľne. Ak odhalím skrytý všedný hriech, zhreším všedne; ak jeho chybu, prejavujem svoju vlastnú.“ To znamená, že ak ohováram, že sa môj blížny dopustil cudzoložstva, privádza ma to do smrteľného hriechu, keďže som odhalil skrytý smrteľný hriech.

9. Zmeškanie alebo vynechanie nedeľnej svätej omše bez dobrého dôvodu a/alebo zbytočná práca v nedeľu

   Kedysi sa za zbytočnú prácu v nedeľu považovala práca nad dve hodiny. Svätý Ján Mária Vianney, ktorý v nedeľu videl ľudí tlačiť svoje farmárske vozíky. Povedal: „Vidím, ako tlačia svoje vozíky a vidím, ako ich tlačia do Pekla.“ Nemohli by sme to povedať v nedeľu v supermarkete? „Vidím, ako tlačia svoje vozíky a vidím, ako ich tlačia do Pekla.“

10. Odopierate svojim pracovníkom spravodlivú mzdu

    Pápež sv. Pius X. vo svojom katechizme píše: „Hriechy, o ktorých sa hovorí, že volajú k Bohu o pomstu, sú tieto štyri: (1) Úmyselná vražda; (2) Hriech sodomie; (3) Útlak chudobných; (4) Okrádanie robotníkov o ich mzdy.“ Tieto posledné dva musia byť brané do úvahy katolíkmi, ktorí zamestnávajú iných.

Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako "skutok alebo slovo alebo túžba proti večnému zákonu".

Hriechy je potrebné hodnotiť podľa ich veľkosti. V tradícii Cirkvi sa uplatnilo rozlišovanie medzi smrteľným a všedným hriechom, ktoré je naznačené už v Písme. Smrteľným hriechom sa rozumie vážne prestúpenie Božieho zákona. Smrteľný hriech ničí v srdci človeka lásku, odvracia človeka od Boha, ktorý je jeho posledným cieľom a jeho blaženosťou a to tým, že človek dáva prednosť nejakému nižšiemu dobru pred Bohom.

Vážnosť veci je spresnená v Božích prikázaniach podľa Ježišovej odpovede bohatému mládencovi: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudedš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" (Mk 10,19). Závažnosť hriechov môže byť väčšia alebo menšia: vražda je závažnejšia ako krádež.

Všedný hriech ponecháva v človekovi lásku, hoci ju uráža a zraňuje. Svätý Augustín v exegéze prvého listu svätého Jána apoštola hovorí, že "kým človek žije v tele, nemôže nemať aspoň ľahké hriechy. Ale neber naľahko hriechy, ktoré voláme ľahké. Ak ich berieš naľahko, keď ich vážiš, maj strach, keď ich počítaš. Mnoho ľahkých vecí vytvára jednu veľkú vec. Mnoho kvapiek naplní rieku. Mnoho zŕn vytvára hromadu. Aká nádej teda ostáva?

Hriech spôsobuje návyk na hriech; opakovanie tých istých zlých činov plodí neresť. Z toho pochádzajú zvrátené náklonnosti, ktoré zatemňujú svedomie a skresľujú hodnotenie dobra a zla.

Hriech je osobný čin. Tak hriech robí z ľudí spoluvinníkov a spôsobuje, že medzi nimi vládne žiadostivosť, násilie a nespravodlivosť. Hriechy dávajú vznik takým sociálnym situáciám a zriadeniam, ktoré sa protivia Božej dobrote. „Štruktúry hriechu“ sú prejavom a následkom osobných hriechov. Navádzajú svoje obete, aby aj ony páchali zlo.

Hriech je „skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu“. Je to urážka Boha. Hriech je čin, ktorý protirečí rozumu. Koreň všetkých hriechov je v srdci človeka. Spáchať smrteľný hriech znamená uvážene, to jest vedome a dobrovoľne zvoliť vec, ktorá sa vážne protiví Božiemu zákonu a poslednému cieľu človeka. Smrteľný hriech v nás ničí lásku; bez ktorej nie je možná večná blaženosť. Vnímanie hriechu je závislé v kontexte etického alebo morálneho smeru či kokrétnej viery a vyznania.

Predstavuje akoby "malé" pochybenie, inými slovami porušenie etického alebo morálneho či cirkevného nariadenia, ktoré nemá charakter zásadného významu, alebo pokiaľ realizácia závažného hriechu nesplnila niektorú z doplňujúcich podmienok (napr. musí ísť o zásadnú vec (napr. jeho vykonanie musí byť vedomé, t.j. jeho vykonanie musí byť slobodné, t.j. jeho vykonanie musí byť dobrovoľné, resp. asi lepšie znenie je "zlovoľné", tzn.

tags: #inky #tazky #hriech #lahky