Dejiny Ruska, v súčasnosti najväčšieho štátu na svete, datujeme od založenia Kyjevskej Rusi, no jej začiatky treba hľadať omnoho skôr. Pôvodným etnikom starej Rusi boli Slovania (v antických spisoch aj Sklaveni, Veneti, Antovia), ktorí pochádzali z pravlasti medzi riekami Visla a Dneper. V dôsledku populačnej explózie a nájazdov kočovných kmeňov z Ázie sa počassťahovanie národov (4. - 5. st. n.l.) Slovania rozptýlili a ich východná vetva vytvorila pozdĺž tokov riek Dneper a Volga množstvo obchodných stredísk spájajúcich baltskú oblasť s čiernym morom („iz Varjag v Greki“).
Po obchodnej ceste zo Škandinávie k Čiernemu moru a do Konštantínopola prepravovali škandinávske kmene Vikingov (slovan. Variagovia) svoj tovar do Byzancie. Najvýznamnejšími obchodnými strediskami na tejto ceste boli Novgorod a Kyjev, kde Variagovia založili osobitné kniežatstvá. Novgorodské knieža Oleg (z rodu Rjurikovcov) ovládol aj Kyjev a v r. 882 kniežatstvá zjednotil. Tak vznikla Kyjevská Rus a Kyjev sa stal centrom ríše.
Mapa Kyjevskej Rusi v 11./12. storočí
Prijatie kresťanstva
Vladimír Svjatoslavič - vtedajšie kyjevské knieža r. 988 prijal kresťanstvo z Byzantskej ríše. Rozhodujúcim impulzom pre prijatie kresťanstva na Rusi sa nakoniec stali jej politické vzťahy s Konštantínopolom. Roku 987 sa na Vladimíra obrátil byzantský cisár Basileios II. so žiadosťou, aby mu knieža poskytol na základe zmlúv z roku 944 a 971 vojenskú pomoc, ktorá by mu umožnila potlačiť vojenskú vzburu.
Za poskytnutú pomoc mu Basileios prisľúbil ruku svojej sestry Anny Porfyrogennéty, o ktorú Vladimír požiadal. Sobáš s princeznou „zrodenou v purpure“ predstavoval pre barbarského pohanského vládcu vysoko prestížnu záležitosť. Ako podmienku si cisár ale vynútil, že Vladimír prijme krst, a to osobne aj pre svoju krajinu, a zriekne sa všetkých svojich manželiek a súložníc.
Napriek tomu, že nemožno podceniť vplyv okázalosti východných bohoslužieb a nádhery byzantských chrámov, ktoré nepochybne imponovali ruskej vládnucej elite, rozhodujúce pre prijatie kresťanstva na Rusi z Byzancie boli medzinárodno-politické okolnosti, za ktorých už ruskému štátu nehrozil vazalský vzťah k ríši. Naopak; krstom sa Vladimír zaradil medzi európskych kresťanských panovníkov a sobášom postúpil v ich hierarchií z hľadiska byzantského protokolu dokonca pred samotného západného cisára.
Prijatím kresťanstva z Byzancie a začlenením pod správu konštantínopolského patriarchátu sa ruský štát stal súčasťou grécko-ortodoxného Východu a tiež byzantského politického univerza. Stalo sa tak v dobe, kedy výrazné prehlbovanie rozdielov a rozporov medzi latinským Západom a gréckym Východom neodvratne spelo k prepuknutiu cirkevnej schizmy. Ruská cirkev sa otvorila kultúrno duchovnému vplyvu Byzancie.
Na Rusi sa čoskoro objavili bulharskí misionári, ktorí sem priniesli slovanskú liturgiu a písomníctvo. Po vyvrátení balkánskej bulharskej ríše Basileiom II. v roku 1018 sa príliv bulharského aj srbského kléru na Rus ešte zvýšil. Ruská cirkev nadviazala kontakty tiež so slovanským duchovenstvom v Čechách, o čom svedčí predovšetkým uctievanie kultu ruských mučeníkov Borisa a Gleba v sázavskom kláštore.
Pamätník kniežaťu Vladimírovi, ktorí zaviedol v Kyjevskej Rusi kresťanstvo.
Pamätník kniežaťu Vladimírovi v Kyjeve
Architektúra Kyjevskej Rusi
Už v 10. storočí stál v Kyjeve drevený kresťanský chrám zasvätený sv. Eliášovi. Po christianizácii sa cirkevným strediskom krajiny stal výstavný kamenný Desiatkový chrám, ktorý nechal postaviť Vladimír I. V tomto svätostánku hľadali po dobytí Kyjeva Mongolmi roku 1240 azyl obyvatelia mesta.
Za vlády Jaroslava Múdreho bolo hlavné mesto obklopené mohutnými hlinenými valmi v dĺžke 3,5 km. Dovnútra sa vchádzalo tromi vstupmi, z ktorých najvýznamnejšou bola Zlatá brána, ktorú nechal knieža vystavať zrejme roku 1037. Stavba, ktorej predobrazom bola rovnomenná brána v rezidenčnom meste byzantskej ríše Konštantínopol, predstavovala kombináciu mohutnej obrannej veže a chrámu Zvestovania (Blagoveščenskij sobor).
Aj tento skvost obrannej architektúry bol poškodený roku 1240 počas vpádu Batuchánových mongolských hôrd. Brána sa začala rozpadávať, napriek tomu slúžila ďalej ako hlavný, slávnostný vjazd do Kyjeva. Keď tu v roku 1648 vítali Bohdana Chmelnického, bojujúceho za oslobodenie Ukrajiny z poľskej nadvlády, bola už spolovice ruinou. Preto boli o storočie neskôr jej pozostatky zasypané zemou, na ktorej bola vystavaná nová Zlatá brána.
Na počesť víťazstva nad Pečenehmi dalo knieža v Kyjeve postaviť Chrám svätej Sofie (1037), inšpirovaný Hagiou Sofiou v Carihrade. Jaroslav inicioval vznik prvých kláštorov, medzi nimi Kyjevsko-pečerský (1051), dnešná lavra. Bolo to tesne pred schizmou - rozdelením cirkvi na západnú a východnú (1054). Chrámy a kláštory sa stali centrami kultúry a vzdelanosti.
Iľja Skoček a bratislavské hradné múry: Príbeh rekonštrukcie a modernej architektúry
Kultúrny význam chrámov
Ukrajinci si vážia svoju históriu a veľkorysým štýlom propagujú začiatky Kyjevskej Rusi a kristianizáciu krajiny. Kyjevsko-Pečorská lavra a Sofijský chrám sú zaradené medzi pamiatky UNESCO.
Vojny a ozbrojené konflikty medzi znepriatelenými stranami predstavujú obrovskú hrozbu pre životy obyvateľov, ale aj pre zachovanie vzácneho kultúrneho dedičstva, ktoré formuje ich národnú identitu. Vojenskými konfliktmi je celé ľudstvo ochudobňované o spoločné a nenahraditeľné kultúrne hodnoty.
Priamo ohrozené je aj kultúrne dedičstvo, ktoré ochraňuje UNESCO, keďže ho zapísalo na prestížny zoznam Svetového kultúrneho dedičstva. Medzi takéto pamiatky patrí aj Katedrála svätej Sofie z roku 1037. Nádherný výhľad na centrum Kyjeva a 13 zlatých kupol Katedrály sv. Sofie, je pýchou mesta.
Medzi najkrajšie pamiatky celého Kyjeva patrí nádherná Katedrála svätej Sofie. Monumentalitu areálu dokresľuje vysoká zvonica slúžiaca ako vstupná brána. Katedrálu obkolesuje príjemný park s gaštanovými stromami. Chrám svätej Sofie (St. Sophia’s Cathedral), patrí k jedným zo siedmich divov Ukrajiny a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Interiér zdobia nádherné nástenné maľby, starodávne mozaiky a fresky.
Kyjev je mesto, ktoré nedá objaviť za deň ani za týždeň, no za víkend vám dovolí oprostiť sa od predsudkov. Do Kyjeva sa môžete vracať opakovane - zakaždým, keď budete chcieť objavovať autentické, priateľské a pritom veľkolepé mesto s bohatou históriou.
Prehľad chrámov v Kyjeve
Okrem Katedrály svätej Sofie a Kyjevsko-pečerskej lavry, Kyjev ponúka aj ďalšie významné chrámy:
- Chrám sv. Michala Archanjela
- Chrám svätého Ondreja
- Chrám svätého Vladimíra
Tieto chrámy sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Ukrajiny a svedčia o bohatej histórii a umeleckom vývoji krajiny.
Poľnohospodárstvo a remeslá v Kyjevskej Rusi
V ruskom poľnohospodárstve stále prevláda poľné hospodárstvo. Na severe bolo hlavným poľnohospodárskym náradím drevené radlo so železným hrotom a na juhu to bol pluh a radlo. Orná pôda sa skyprovala drevenými bránami. O vyspelom poľnom hospodárstve svedčí aj remeselná výroba poľnohospodárskeho náradia. Pri vykopávkach boli nájdené kováčske dielne z 12. a 13. storočia, kde boli nájdené kosy, kosáky a radlice.
Bol rozšírený úhorový systém poľnohospodárstva, pri ktorom sa pôda po zoraní niekoľko rokov neosievala. Pestovali sa rôzne poľnohospodárske plodiny, hlavne proso, ovos, pšenica, pohánka, hrach, mak a ľan. Zo záhradníckych plodín to bola repa, kapusta, bôb, cibuľa, cesnak, chmeľ a z ovocných stromov višňu a jabloň. Pomalšie sa však vyvíjal chov dobytka. Ako ťažná sila sa používali v poľnohospodárstve kone a voly. I keď sa poľnohospodárska výroba zdokonaľovala, úroda nebola veľká.
V hospodárstve mal naďalej význam lov, rybolov a brtníctvo. Na zahraničný trh putovali z Rusi kožušiny veveričiek, kún, vydier, bobrov, líšiek a tiež med a vosk.
| Oblasť | Plodiny | Živočíšna výroba | Remeslá |
|---|---|---|---|
| Sever | Proso, ovos | Chov dobytka | Kováčstvo |
| Juh | Pšenica, pohánka | Chov dobytka | Hrnčiarstvo |
V tejto dobe sa vyrábali odevy, obuv, rôzne zariadenia a poľnohospodársky inventár. Táto výroba sa ešte neoddelila od poľnohospodárstva, oddelilo sa len kováčstvo a hrnčiarstvo. Remeselného charakteru nadobudla aj rezba do kosti a tesárstvo. Niektorí remeselníci odišli pod hradby kniežacích opevnení, kde zakladali remeselnícke osady.