Mesto Žiar nad Hronom, v minulosti známe ako Svätý Kríž nad Hronom, leží v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron, 160 km od Bratislavy. Z kotliny sa lúčovito rozbiehajú cesty štyrmi smermi: Nitra - Bratislava, Zvolen, Martin, Prievidza. Okrem bežnej cestnej komunikácie a elektrickej železnice je tu dnes v rozbehu výstavba diaľnice.
Kaštieľ v Žiari nad Hronom.
Najstaršie dejiny a osídlenie
Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. vzorom. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov.
Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. kvadskej kultúry. Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž.
O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom.
Vznik a vývoj názvu
Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“.
Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli.
Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Kríž.
Svätý Kríž podľa historikov začínal ako osada pri Hrone a neskôr mohol byť mýtnou stanicou pri splavovaní dreva. Časom sa ukázala jeho výhodná poloha na križovatke ciest a aj preto sa oň viedli spory.
Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. novembra 1246 ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv.
Významné udalosti v histórii
V 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. januára 1605.
Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené.
Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie.
17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali.
1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg.
Biskupské sídlo
Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.
Kaštieľ dlho slúžil ako letné sídlo bansko-bystrických biskupov, tu od roku 1851 pôsobil a v roku 1869 zomrel Dr. Štefan Moyses, banskobystrický biskup a prvý predseda Matice slovenskej. Na jeho počesť bola v roku 1987 v kaštieli zriadená pamätná izba. Na čelnej fasáde je aj pamätná tabuľa venovaná pamiatke Dr. Štefana Moysesa.
Po Štefanovi Moysesovi sa stal banskobystrickým biskupom Maďar Arnold Ipolyi-Stummer. Za jeho pôsobenia sa kaštieľ zmenil na stredisko duchovného pomaďarčovania. V r. 1874 mala v kaštieli svoje zhromaždenie Maďarská historická spoločnosť. Menením užívateľov od roku 1918 sa väčšina hodnôt postupne zničila.
Svätý Kríž počas I. ČSR
Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám.
Premena na Žiar nad Hronom
S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.
Erb mesta
Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.
"Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný. Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970.
V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb. Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž.
Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej. Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku. |
| 1246 | Svätý Kríž získava výsady zemepánskeho mestečka. |
| 1644 | Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv. Kríža. |
| 1678 | Vojská Imricha Tökölyho porazené generálom Rabattom. |
| 1703 | Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II. Rákocziho. |
| 1708 | Bitka pri Sv. Kríži. |
| 1955 | Premenovanie Svätého Kríža nad Hronom na Žiar nad Hronom. |
Žiar nad Hronom dnes
Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu. Od r. 2003 je sídlom Obvodného úradu v Žiari nad Hronom. Mesto naďalej zostalo hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom širokého regiónu.
Najväčším podnikom v meste a regióne je naďalej Závod Slovenského národného povstania (výroba a spracovanie hliníka). K nemu pribudli od r. 1989 Slovalco, a. s., (s ekologickou výrobou hliníka), Rautenbach Slovakia a iné. Rozvoj opäť súvisí so ZSNP, Slovalcom, dobrou polohou mesta na križovatke ciest, pripravovanou výstavbou diaľničnej komunikácie, priemyslového parku i novej oddychovej zóny.
Mesto je sídlom úradov pre celý región. Družobné styky udržuje s nemeckým mestom Wernigerode. Mesto Žiar n. Hronom je členom Združenia miest a obcí Slovenska a stojí na čele združenia Mikroregión Žiarske Podhorie.
Kultúra a pamiatky
Vrchol jeho histórie predstavuje 19. stor., kedy za pôsobenia biskupa Štefana Moyzesa sa stalo jedným z duchovných a kultúrnych centier Slovenska.
Kaštieľ v Žiari nad Hronom
Historickou dominantou mesta je renesančno-barokový kaštieľ z r. 1631 postavený na stredovekom základe, klasicisticky prestavaný v 18. a rozšírený v 19. stor. Klasicistický kostol z r. 1813 bol vybudovaný na mieste gotického chrámu, v jeho krypte je pochovaných 6 biskupov (aj Š. Moyzes a M. Blaha). Pod Šibeničným vrchom sa nachádza kaplnka P. Márie. V parku a na námestí sú situované sochy Š. Moyzesa, na kostole pamätné tabule Š. Moyzesa a M. Chrásteka, na kaštieli Š. Moyzesa, saleziánov, partizánskej brigády, v samotnom kaštieli je zriadená pamätná izba Š. Moyzesa. K nehnuteľným národným kultúrnym pamiatkam mesta patria i Šášovský hrad a kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach.
Svätý Kríž, ktorý predstavuje v Žiari nad Hronom historický symbol odrážajúci sa v pôvodnom názve Svätý Kríž nad Hronom i stojaci na vrchole Šibeničného vrchu, tvoria v parku lipové aleje. Na mieste ich križovania je umiestnená fontána kruhového pôdorysu s priemerom 8,33 m, v centre s tryskou v tvare kvetu.
História kaštieľa v Žiari ožíva
Mesto je vyhľadávané aj kvôli blízkosti vodnej turistiky a okoliu - hrad Šašov, náučný chodník na Šibeničný vrch, banské mestá a množstvo minerálnych prameňov. Blízke mŕtve rameno Hrona je známe rybolovom.
V súčasnosti vyvíja aktivity Mestské kultúrne centrum so svojimi expozíciami: archeologickou (má archeológ., národopisnú a výstavnú časť) a stálou expozíciou výtvarných diel Jula Považana. Tradične sú známe celoslovenské súťaže v spoločenských tancoch. Ďalej tu sídli Pohronské osvetové stredisko a Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, ktorá vzhľadom na svoje odborné aktivity a organizovanie podujatí sa radí k významným zariadeniam tohto druhu na Slovensku.
História Kaštieľa v Žiari nad Hronom
Kaštieľ v Žiari nad Hronom alebo Biskupský kaštieľ je renesančno - barokový kaštieľ s klasicistickou prestavbou postavený na základoch staršieho stredovekého hradiska v prvej polovici 17. storočia ostrihomským arcibiskupom Petrom Pazmáňom, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok Žiarskeho regiónu. Svojou monumentálnosťou priťahoval už od svojho vzniku rôznych vodcov, bojovníkov i zlodejov.
Renesančno-barokový kaštieľ, postavený okolo roku 1631 na staršom stredovekom základe dal ho postaviť Peter Pazmaň. Podľa vtedajšieho zvyku ako panské sídlo bol aj opevnený. V rokoch 1782-1794 bol reštaurovaný a v rokoch 1850-1869 nadstavovaný. V duchu romantických náhľadov zakončili fasády pseudogotickým cimburím.
Podstatnejšie zmeny sa však realizovali v rokoch 1850 - 69 nadstavbou, ktorá nezmenila základný charakter poschodovej budovy. Pred rokom 1904 postavili novú chodbu, schodište a vonkajší vzhľad objektu prispôsobili prestavbám. Po roku 1950 došlo k interiérovým úpravám. V zadnej časti dvora bola urobená prístavba pre účely ekonomickej školy, čím došlo k narušeniu harmónie kaštieľa.
Od roku 2005 v kaštieli sídli Obchodná akadémia. V bezprostrednej blízkosti kaštieľa sa nachádza rozľahlý starobylý park, v ktorom dominujú stáročné lipy.
Požiar na kaštieli v roku 1939
Udalosť, ktorá vzrušila obyvateľov Svätého Kríža a jeho okolia, bol požiar, ktorý vznikol na povale kaštieľa 1. 2. 1939 v neskorších odpoludňajších hodinách. Udávanou príčinou boli otvorené komínové dvierka, ktoré kominár zabudol pravdepodobne zavrieť. Rýchlym a obetavým zákrokom viacerých požiarnych zborov a občanov sa podarilo požiar lokalizovať a zvládnuť.
Požiar vznikol nad čelnou fasádou bližšie k severnej veži. Nebezpečenstvo bolo veľké, pretože kaštieľ v tej dobe bol pokrytý šindľom. Rýchlemu šíreniu požiaru bránila silná snehová prikrývka na streche. Po požiari na celej streche bola odstránená šindľová krytina a nahradená škridlou.
Kaštieľ počas II. svetovej vojny
Počas SNP v ňom sídlil štáb I. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika. Po obsadení Sv. Kríža Nemcami sa v októbri 1944 usadilo v kaštieli nemecké vojenské veliteľstvo. 6. marca 1945 skupina spojeneckých lietadiel podnikla nálet na SV. Kríž. Bomby dopadli aj na kaštieľ. Tu zahynul vtedy celý štáb a mnoho nemeckých vojakov. Poškodené boli hlavne vnútorné fasády a rozbité okná. Silné boje prebiehali v okolí kaštieľa z 30. na 31. marca 1945. Po ústupe Nemcov sa do kaštieľa na krátky čas nasťahovali sovietski vojaci.
Pôdorys kaštieľa
Renesančno - barokový objekt s klasicistickou prestavbou, na čelnej fasáde s dvoma prevýšenými vysoko postavenými nárožnými vežami. Veže sú ukončené pseudogotickým cimburím.
Erb mesta Žiar nad Hronom.