Michal Los sa narodil vo Vajnoroch pri Bratislave 4. januára 1915, ako prvé z desiatich detí. V desiatich rokoch bol náhle uzdravený na príhovor Panny Márie, ktorej prisľúbil, že „bude jej synom navždy“.
Bl. Michal Los
Vzdelanie a kňazstvo
Roku 1927 vstúpil do školy k saleziánom v Šaštíne, po absolvovaní noviciátu vo Svätom Beňadiku zložil v roku 1932 prvú rehoľnú profesiu a v roku 1940 bol v Turíne vysvätený za kňaza.
AFIRMÁCIE a AUTOSUGESCIE: Privolaj do života úspech a hojnosť - Theta vlny, Binaurálne beaty
Pomoc spolubratom a prenasledovanie
Keď unikol „Barbarskej noci“ (z 13. na 14. apríla 1950), rozhodol sa sprevádzať mladých spolubratov tajne cez hranice až do Turína, aby sa mohli stať kňazmi. Pri dvoch úspešných prechodoch (na konci leta a v jeseni 1950) takto zachránil spolu 21 duchovných povolaní, medzi nimi aj niekoľkých diecéznych kňazov. V apríli 1951 sa tretia výprava nepodarila. Don Titus Zeman čelil zatknutiu, mučeniu, vo februári 1952 ho komunistický režim odsúdil na 25 rokov.
Blahorečenie Michala Losa v Bratislave
Smrť a blahorečenie
Zomrel 8. januára 1969 ako 54 ročný; jeho smrť zapríčinili následky mučenia a väzenia, ktoré dokázaným spôsobom viedli ku skráteniu jeho života. Za blahoslaveného bol vyhlásený v Bratislave 30. septembra 2017.
List priateľovi Michalovi Lošonskému [Linz, 26.
Dnes počas svätej omše som dostal také dve silné injekcie, že keby som ich bol dostal prv, nebol by som Ti napísal predošlý list [z 21. januára] o strachu. Prvá bola pri čítaní z Prvého listu apoštola Jána: Aj my sme povinní dávať život za bratov{n}{r}1Jn 3,16{/r}{/n}, je to teda naša povinnosť byť pripravení i život položiť za bratov. Veď čoho sa máme báť? V tom istom čítaní je napísané: My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov.{n}{r}1Jn 3,14{/r}{/n} Drahý priateľ, urob si rozjímanie o tomto texte, pomaly si čítaj vetu za vetou a uvažuj. Isto uznáš, že som sa mýlil, keď som Ti minulý list poslal napísaný v tomto tóne. Boli to prvé dojmy. Príliš som sa pridržiaval myšlienky na tento život a nebol som upriamený na ten druhý, lepší.
A druhá inšpirácia bola v evanjeliu: Nebojte sa... Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!{n}{r}Mt 10,28.29-31{/r}{/n} Teda ani vrabec nepadne na zem bez toho, aby to nedopustil Boh; aj vlasy máme na hlave spočítané a ani jeden z nich nestratíme, ak to Boh nedopustí. A opakuje sa tu: „Nebojte sa!“ Zdôverím sa Ti, drahý priateľ, toto boli dve silné myšlienky, ktoré ma sprevádzali počas celej omše. Azda by to niekto pomenoval falošným hrdinstvom, azda šialenstvom, azda nerozumnosťou.
Píšem Ti to, lebo sa nemôžem zbaviť akéhosi tušenia, či vari Ty sám to [aktívnu pomoc] neodkladáš na základe toho listu, čo si mi spomenul, v ktorom Ťa jeden môj dobromyseľný spolubrat upozorňoval, aby si si dal na mňa pozor, lebo robím bez poradenia sa s predstavenými. Uisťujem Ťa, že ja som sa s nimi poradil a oni mi dali svoju radu i svoje požehnanie, ktoré považujem za požehnanie dona Bosca samého. Porov. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Pána chcem velebiť v každom čase.