Ivan Kňaze je známy slovenský prírodovedný spisovateľ a fotograf prírody, člen Ornitologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.
Myšiak hôrny (Buteo buteo)
Na svojom „loveckom“ konte má tisícky fotografií zvierat od hmyzu až po šelmy. O svoje skúsenosti zo živočíšnej ríše sa už tri desaťročia delí prostredníctvom kníh. Svoje snímky neupravuje, prezentuje, čo skutočne zachytil, lebo práve v tom spočíva hodnota prírodnej fotografie.
Osobný život a rodina
Ivan Kňaze sa narodil 23. októbra 1946 v Hradišti v roľníckej rodine otcovi Štefanovi a matke Eleonóre rodenej Klížanovej. Má jednu sestru Annu, ktorá sa narodila v roku 1939. Aj Ivanov starý otec sa volal Štefan, narodený 6. februára 1878. Aj Ivanov prastarý otec sa volal Štefan, narodil sa 28. februára 1815, ba aj praprastarý otec Ivanov sa volal Štefan a narodil sa 3. novembra 1790 a napokon prapraprastarý otec sa už nevolal Štefan, ale Andrej a narodil sa v roku 1754.
Po absolvovaní Vojenskej služby sa v roku 1967 zosobášil s Evou Chrenkovou pochádzajúcej z Nitrice. Spolu vychovali 3 deti - Ivan sa stal kňazom, Katka sa vydala a s manželom Paľom majú tri deti - Martinka, Paulínku a Terezku a Miriamka sa vydala a s manželom Rasťom majú tri deti - Nikolka, Natálka a Matúško. Ivan sa vtedy teší, a okrem detí aj so šiestich vnúčat. V takej dobrej rodine sa Ivanovi aj dobre pracovalo a rozvíjalo aj v jeho najobľúbenejšom koníčku - prírode.
Vzdelanie a profesijná kariéra
Ivan absolvoval Základnú školu v Hradišti a potom navštevoval učilište v Martine, kde sa vyučil za drevomodelára. Neskôr navštevoval 5 ročnú Drevársku priemyslovku vo Zvolene. V Martine zároveň navštevoval Hudobnú školu, kde sa naučil hrať na tenor a trubku. V rokoch 1965 až 1967 absolvoval Dvojročnú základnú vojenskú službu na Morave v Kroměříži a stal sa absolventom poddôstojníckej školy, kde potom pôsobil ako veliteľ družstva. Na vojne potom pôsobil aj ako muzikant vo vojenskej kapele, kde hral na trumpetu.
Celý plodný život pracoval ako drevomodelár v Závodoch 29. Augusta v Partizánskom a okrem toho sa venoval rodine, Ivan hovorí, že „šlo to tak všetko dokopy, nenudil som sa ani minútu.
Vzťah k prírode a fotografii
Lásku k prírode a k zvieratám a k ich fotografovaniu zdedil po otcovi, ktorý bol na vojne na rote bicyklistov v Leviciach aj fotografom. Už ako 13-ročnému Ivanovi kúpil fotoaparát Ľjubiteľ. Zároveň sa mu dostala do rúk kniha od spisovateľa Jozefa Poneca „Kde vtáky hniezdia“, ktorá ho veľmi inšpirovala a sám sa chcel stať takým spisovateľom a fotografom. V Martine začal navštevovať fotografický a prírodovedný krúžok, kde sa veľmi zdokonalil vo výrobe fotografií a pozorovaní prírody a jej obyvateľov.
Ivan sa v roku 1964 stal členom Československej ornitologickej spoločnosti na základe úspešných skúšok na Vysokej škole lesníckej vo Zvolene u profesora Ing. Sládeka, CSc. Neskôr pôsobil aj v Moravskom ornitologickom spolku v Přerove. Hlavným záujmom a zameraním bola hniezdna bionómia vtáctva. Teraz Ivan pôsobí v Slovenskej ornitologickej spoločnosti ako ornitológ. Jeho záujmom sa stala etológia - správanie sa vtákov v našej Slovenskej prírode, ktorých máme na našom území asi 230 hniezdiacich druhov a asi 340 aj s migračnými druhmi.
Ivan je aj členom Entomologickej spoločnosti, pri Slovenskej akadémií vied v Bratislave. Chodí s entomológmi na výskumy a pozorovaní hmyzu, ale aj ostatných bezstavovcov - slimákov, pavúkov a pod. Z tento oblasti sa naučil poznávať drobné až makroskopické živočíchy, ktoré žijú okolo nás, len ich málo spozorujeme. Ivan však pri svoje denno dennej práci v prírode videl a všetko, čo sa hýbe a všetko aj fotografoval, za 50 ročnej práce v teréne napríklad pozoroval a fotografoval cca 1500 druhov hmyzu, asi 90 druhov pavúkov a asi 80 druhov slimákov, či aj ostatných bezstavovcov ako sú dážďovky (10 druhov), kôrovce (15 druhov), chvostoskoky, mnohonôžky, stonôžky, žiabronôžky atď.
Publikačná činnosť
Výsledkom jeho práce sú odborne spracované publikácie s bohatým množstvom fotografií:
- Prvá kniha bola VO VTÁČÍCH BÚDKACH(1987) -výroba vtáčích búdok, venovaná školám.
- Potom napísal knihu PRI VTÁČÍCH HNIEZDACH(1989).
- V roku 2004 mu vyšla kniha PRÍBEHY FOTOGRAFA VTÁKOV.
- VTÁČIE BÚDKY A KRMIDLÁ (2018).
- PIESEŇ VTÁKOV.
- MÚDROSŤ VTÁKOV (2023).
- RADOSŤ Z POZOROVANIA HMYZU.
- MILOVANIE HMYZU.
- JEDOVATÉ ZVIERATÁ.
- RADOSŤ Z POZOROVANIA SLIMÁKOV.
- RADOSŤ Z POZOROVANIA PAVÚKOV.
- MALÉ ČUDÁ VEĽKEJ PRÍRODY.
- KEĎ MA MEDVEĎ NAHÁŇAL (2006).
- PO MEDVEDÍCH STOPÁCH (2010).
- DO HÔR ZA MEDVEĎOM (2019).
- Poľovačka s fotoaparátom (2004).
- Potulky Slovenskou prírodou (2007).
- Najkrajšie prírodné rezervácie (2008).
- Moje lovy beze zbraní-česká (2009).
- V Slovenských revíroch (2011).
- Reč zvierat (2011).
- Povahy zvierat (2013).
- Po vlčích chodníkoch (2013).
- Dravec a korisť (2013).
- Dravec a korisť (2014).
- Pieseň jeleňov (2014).
- Ako som chodil na jeleňov (2015).
- Posliedky za rysom (2016).
- Myslenie zvierat (2016).
- Na súmraku za diviakmi (2017).
- Zver v objatí snehu (2018).
- Idem na srnca (2019).
- Vlčia reč tela (2021).
- Vtáčie územia (2021).
- Ako porozumieť zvieratám (2021).
- Rys - výnimočný lovec (2022).
- Jeleň - kráľ lesa (2022).
- Prírodné rezervácie (2022).
- Príbehy zvierat (2022).
- Pralesy (2023)
Do konca roku 2022, vyšlo Ivanovi spolu 42 kníh.
Okrem knižnej tvorby Ivan dopisoval od chlapca aj do rôznych časopisov odborné články o živočíchoch Slovenska. Profesionálny biológ RNDr. Branislav Matoušek, urobil prierez jeho tvorby a dal si takú robotu, že pozháňal všetky Ivanove príspevky do časopisov od roku 1962 až do roku 2020 a zistil túto skutočnosť. Ivan dopisoval do 34 druhov časopisov:
- ABC mladých technikov (19 článkov)
- Roľnícke noviny (seriál 331 článkov)
- Kamarát-mládežnícky časopis (88 článkov)
- Zálesák (1)
- Úderník (15)
- Poľovníctvo a rybárstvo 164)
- Smena na nedeľu (1)
- Život (98)
- Elektrón (4)
- Myslivost (178)
- Práca (32)
- Hľas ľudu (139)
- Nedeľná Pravda (49)
- Magazín záhradkár (2)
- Národná Obroda (68)
- Záhradkár hobby (1)
- Koridor (17)
- Extra (12)
- Záhradkár (74)
- Tempo (150)
- Slovenský rybár (22)
- Naše poľovníctvo (89)
- Topoľčiansky dnešok (13)
- Krásy Slovenska) 45)
- Lovu zdar (60)
- Quark (30)
- Myslivecke zábavy (26)
- Naše príroda (13)
Ocenenia
- POĎAKOVANIE - za výrazný podiel na rozvoji miestne kultúry v Regióne Strednej Nitry-Prievidza-2022
- MEDAILA svätého Huberta - za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku v publikačnej činnosti - Slovenský poľovnícky zväz 2017
- CENA - starostu obce Mgr. Miloša Baránika za reprezentáciu obce, pri príležitosti životného jubilea 70 tokov života.
Zaujímavosti
Zo zvierat si obľúbil najviac medvede. Pravda až do roku 2019, keď ho nakoniec medveď dvakrát prepadol a poriadne dohrýzol a doškriabal..ale pozašívaný vyviazol. Medveďov mal už vari 100 odfotografovaných, keď chcel odfotiť mláďa medveďa, zbadala ho ukrytá medvedica a tá mu to nedovolila, zvalila ho na zem a hrýzla a potom aj druhýkrát. Odvtedy nebol na medveďa...ale hovorí, že pôjde, ale bude opatrnejší, lebo bol veľmi smelý.
Keď mu však zdávame hold ako čestnému občanovi Hradišťa, nedá sa spomenúť, že bol aj aktívnym muzikantom. Najprv hrával v Martinskej dychovej hudbe a potom v Hradišstskej dychovke, v ktorej hrával na tenor (baskrídlovku), a v krátkom období aj na heligón (B-bass), celkom hrával v hudbe 20 rokov od roku 1965 do roku 1985. Keď už všetko, tak musíme ešte spomenúť, že Ivan zbieral známky celého sveta s námetom fauna - flóra, zbieral aj staré mince a zápalkové škatuľky.
Ivan Kňaze - fotograf prírody
Ako už bolo povedané, Ivan Kňaze starší, za svojho života prežil nesmierny plodný a obzvlášť zaujímavý a plnohodnotný život, ktorý mu možno závidieť. Nič z toho by nebolo možné bez Božej pomoci a bez chápajúcej podpory milovanej manželky Evy a deti s rodinami. Za to im patrí jeho a občanom našej obce vďaka.
Vyznanie Ivana: „Mám rád samotu aj clivotu v hore, človek vtedy nemá čo komu povedať, som málovravný ale s mĺkvou zverou sa viem porozprávať. Ale potom len počúvam, čo hovorí les. Ale mám rád aj džavot detí a mrmlanie starých ľudí, ba staré babky a dedkov obdivujem. Prežívam krásne chvíle so zvieratami v našich lesoch, s divými zvieratami, ale oni sú často milé a tiež zvedavé ako človek. Najviac však žijem s radosťou s mojou manželkou Evkou a deťmi a vnúčatami, to je môj šťastný život.„Nie som lovec ale lovím.