Počiatky a Vývoj Kalvínskeho Kostola
Prvý drevený kalvínsky kostol bol postavený okolo roku 1660, ale pre schátralosť bol v roku 1735 zbúraný. Na jeho mieste začali so stavbou nového kostola, ktorý bol ale na príkaz miestodržiteľa zbúraný. V rokoch 1785 - 1788 bol na ich mieste postavený klasicistický tolerančný kostol bez veže. Roku 1808 budova vyhorela, ale v nasledujúcom roku bola opravená. Roku 1824 pristavali vežu. Je to sieňová stavba s polygonálnym uzáverom. Na západnej i východnej strane sú drevené empory. Pred kostolom stojí barokovo-klasicistický stĺp, postavený roku 1786, na ktorom je plastika Nepoškvrnenej Panny Márie. Adresa kostola je Ul. sv.Kostol Reformovanej Cirkvi v Nitre
Kostol reformovanej cirkvi bol postavený v roku 1910 podľa projektu maďarského architekta Jozefa Gereho. Pri výstavbe kostola reformovaným veriacim pomáhali miestni evanjelici. Sakrálny objekt bol postavený v roku 1910 v historizujúcom (neorenesančnom) slohu z darov veriacich rôznych národností žijúcich na Slovensku. Kostol bol slávnostne vysvätený 12.3.1911.Ide o jednoloďovú eklektickú stavbu s polygonálnym záverom a predstavanou vežou. V interiéri sa zachovala pôvodná mozaiková dlažba. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Dekorované sú priebežným pásovaním. Nad portálom je umiestnené vročenie 1910. Veža je členená lizénovým rámovaním, v najvyššej časti s atypickým secesným dekorom. Ukončená je ihlancovou helmicou.Kostol Reformovanej Cirkvi v Ždani
Kostol reformovanej cirkvi je najstaršou, ale aj najvzácnejšou stavebnou pamiatkou. Bol postavený koncom 18. storočia a patrí medzi tzv. tolerančné jozefínske stavby. Kostol bol pôvodne postavený bez veže, táto bola k nemu pristavená až v druhej polovici 19. storočia. Kostol má sieňový charakter s obdĺžnikovým pôdorysom. Vchod je z predstavenej veže. V západnej časti siene, nad vchodom, je drevený chór.Kostol Ružencovej Panny Márie v Kalinčiakove
Kalinčiakovo patrí medzi najstaršie obce Hontianskej župy. V 12. storočí tu bol postavený románsky kostolík, ale obec Wosyam sa prvýkrát spomína až v roku 1242, keď bola majetkom Šimonových synov Michala, Martonoša, Jákóa a Füleho z rodu Varsányi-Simonyi. Majetky sa im podarilo podržať až do 18. storočia.
Po moháčskej katastrofe sa na juhu Slovenska na takmer jeden a pol storočia ustálila hranica dvoch rozdielnych civilizácií - kresťanskej a islamskej. Územie dnešného Slovenska sa stalo trvalou súčasťou celoeurópskeho mocenského a politického diania. Kalinčiakovo sa stáva súčasťou hontianskeho „náhije“, tureckej územno-správnej jednotky. Vďaka tureckým daňovým súpisom sa dozvedáme, že v roku 1664 bolo zdanených 59 osôb v 44 domácnostiach. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom.
Po náboženskom spore v roku 1591 v Čepregu sa Kalinčiakovo pridalo k reformovanej kresťanskej cirkvi. Už roku 1608 patrila do tekovského seniorátu. Kostol používali od roku 1655. Kálnayovci, majitelia Kalinčiakova, ubránili kostol pred konfiškáciou, preto napriek protireformačnému tlaku kalvíni slobodne vyznávali svoju vieru. V roku 1910 mala obec 332 obyvateľov. V rokoch 1938 - 1945 sa Kalinčiakovo ocitlo v novom štátnom útvare, v Maďarsku. Od 1. 1. 1976 je obec Kalinčiakovo pričlenená občiansko - právne k mestu Levice.
Románsky Emporový Kostolík v Kalinčiakove
Najstaršou a zároveň najznámejšou architektonickou pamiatkou okolia je románsky emporový kostolík z 12. storočia, ktorý predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu. Postavili ho ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. V r. 1655 prešiel do rúk reformovanej kresťanskej cirkvi. V období baroka bola pristavaná veža mierne posunutá smerom na sever od stredovej osi kostolíka.
Pri obnove v 19. stor. boli vonkajšie múry lode i apsidy spevnené opornými piliermi. V roku 1932 boli počas rekonštrukčných prác objavené zamurované románske okná a portál. Z románskej lode a apsidy bola taktiež odstránená omietka a odhalené kvalitné románske murivo. Rekonštrukčné práce sa robili aj v roku 1956. Približne v roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil murivo lode.
Posledné práce sa vykonali v roku 2003, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža. Takisto strecha bola pokrytá drevenými šindľami. Kostolík je možné po dohode navštíviť. V prípade záujmu o prehliadku kostolíka v Kalinčiakove Vám informácie poskytnú v Levickej informačnej agentúre.
Patrocínium: pôvodne sv. Vznik: cca polovica 12. Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe na brehu riečky Sikenica ako jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, typickú pre románske obdobie. V roku 1655 mal byť kostolík násilne prevzatý kalvínmi, ktorým patrí aj v súčasnosti. Okolo roku 1682 dostala loď nový trámový strop. V roku 1830 bol kostolík schátraný so zatekajúcou a poškodenou strechou i krovom. Zlý stav objektu ešte zhoršil požiar v roku 1832. To si vyžiadala obnovu, ktorá trvala niekoľko rokov. V tomto období už mal kostolík západnú predstavanú vežu, posunutá mierne smerom na sever od stredovej osi.
V roku 1835 dostal kostolík nový strop lode, krov i strechu. Od 70. rokov 19. storočia sa o kostolík začali zaujímať aj vtedajší pamiatkari, pričom z roku 1878 sa zachoval podrobnejší popis stavby od známeho I. Henszlmana, ktorý ju datoval do prvej polovice 13. storočia. Na začiatku druhého desaťročia minulého storočia sa stav objektu zhoršil a objavili sa aj problémy so statikou a vlhkosťou. Preto štátne orgány rozhodli o pridelení finančnej dotácie na obnovu, k tej však už nedošlo kvôli prvej svetovej vojne.
Podarilo sa ju zrealizovať až v roku 1932. Počas rekonštrukčných prác boli objavené zamurované románske okná a portál. Počas bojov druhej svetovej vojny bola vážne poškodená veža kostolíka a reálne hrozilo jej zrútenie. Objavili sa praskliny v muriva a celá veža sa odchýlila o zvyšku stavby o 10 cm. V roku 2002 kostolík zasiahol blesk, ktorý poškodil strechu aj murivo lode. Vyžiadalo si to opravu zastrešenia. Posledné práce sa vykonali v rokoch 2003 a 2004, kedy boli nanovo omietnuté a natreté oporné piliere a veža. Kostolík je jednou z najkrajších a najautentickejšie vyzerajúcich sakrálnych pamiatok z románskeho obdobia na Slovensku.
Pôvodne sa kostolík stotožňoval s neďalekým, dnes už zaniknutým Kostolom sv. Až donedávna nebolo známe, komu bol kostolík pôvodne zasvätený. Patrocínium sv. Anny sa našlo iba v jedinej kanonickej vizitácii farnosti v Mýtnych Ludanoch z roku 1761, keďže v 17. storočí sa neuvádza. Pri oprave v roku 1932 sa ukázalo, že časť oblúčikového vlysu, ktorý zdobil apsidu po celom jej obvode bola v minulosti dorobená len z malty, keďže pôvodné murivo bolo opravované. Fasádu apsidy zdobili aj lizény obdĺžnikového prierezu. Nájdeme ich tam štyri. Kostolík mal dva románske portály. Južný, dodnes používaný a protiľahlý na severnej strane, ktorý pri barokovej prestavbe zamurovali.
Tvar južného portálu predstavuje jednoduché riešenie s pravouhlým dverným otvorom a iba naznačeným polkruhovým tympanónom. Na severnej strane lode sa okrem zamurovaného portálu nachádza aj štrbinové okno. Oblúky empory sú podopreté dvoma stĺpikmi s kvadratickými hlavicami. Po požiari v roku 1832 boli zatreté dovtedy viditeľné nástenné maľby v interiéri. Pri kopaní základov pre rodinný dom cca 20 metrov od kostolíka bol v roku 2009 objavený cintorín s hrobmi datovanými do 10. - 12 .storočia.
Kostolík v Kalinčiakove (maď. Hontvarsány) patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi, pod zbor v Leviciach. V roku 2018 sa tu realizoval architektonicko-historický výskum. Neomietnuté murivo je vystavené poveternostným podmienkam a výrazne zvetráva, malta medzi kvádrami z veľkej časti už chýba. Jeden oblúk z oblúčikového vlysu na južnej strane apsidy za posledné roky prakticky zanikol. Kostolík urgentne potrebuje reštaurovať a omietnuť fasády. Obec je dnes mestskou časťou Levíc, nachádza sa 5 km juhovýchodne od mesta na ceste smerom do Šiah.
Kostolík v Kalinčiakove
Súpis Pamiatok o Kostolíku
Kostol, reformovanej cirkvi, románsky z polovice 12. storočia, obnovený po požiari v r. 1833 . 1835, rekonštruovaný v r. 1932 a opravený v r. 1957 - 1958. Kostol je od r. 1655 reformátorský. V staršej literatúre ho pokladali za kostol v Baratke, spomínaný v r. 1156, vykopávkami na hone Baratka v Leviciach sa však zistilo, že kostol z 12. storočia stál tam a nie v Kalinčiakove (Varšanoch). Pri požiari kostola v r. 1832 sa odkryli nástenné maľby, znázorňujúce nebeské telesá a zvieratá, ktoré sa pri následnej oprave v r. 1833 až 1835 zabielili.
Pri tejto oprave spevnili stavbu opornými piliermi a nahradili zničenú vežu novou hranolovou vežou, zastrešenou malým barokovo klasicistickým šidňndľovým zvoncom. Kostol sa skladá z románskej polkruhovej apsidy, zaklenutej konchou, a z pozdĺžnej, rovno zastropenej lode, na západnej strane, ktorej je románska murovaná empora, spočívajúca na dvoch arkádach, ktoré sa zbiejhajú do hranolových púilierov. Arkády sú vo vrchole oblúka podopreté stĺpmi s krychľovými hlavicami na spôsob striedania podpôr. Prístup na emporu umožňuje valene zaklenuté schodište, vložené do hrúbky múra západného štítu. V osi a na južnej strane apsidy i lode sú romanske okná a jednoduchý portál.
Pri oprave v r. 1932 našli na severnej strane lode jedno románske okno a zamurovaný románsky portál, obnažili románske kvádrové murivo a len na barokovo klasicistických doplnkoch (veža, oporné piliere) ponechali hladkú omietku. A apside zvonka je šikmo zrezaný podstavec, z ktorého vyrastali hranolové prípory rozchádzajúce sa hore v obľúčkový vlys (dnes len torzovite zachované). Z obdobia prechodu do gotiky je kamenná hranolová polygonálna kazateľnica, doplnená v r. 1835 polygonálnou drevenou zvukovou strieškou. Organ klasicistický z obdobia po roku 1833 (táto informácie nie je presná, organ nainštal...
Drevené kostoly Karpatského oblúka
Na Slovensku sa zachovalo ešte asi 50 takýchto drevených sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. História vzniku artikulárnych kostolov má počiatky v záveroch Viedenského mieru z roku 1606, v ktorých sa hovorilo o náboženskej slobode veriacich. Zásluhou kežmarského grófa Imricha Tökölyho, s podporou ľudu a tiež francúzskeho dvora sa podarilo donútiť rakúskeho cisára Leopolda I. zvolať v roku 1681 do Šoprone snem. Na sneme sa potvrdili náboženské slobody a evanjelikom sa povolilo postaviť v jednej stolici dva kostoly. Pre severnú časť zvolenskej stolice bola vybratá obec Hronsek a pre južnú časť Ostrá Lúka. Žiaľ, artikulárny kostol, postavený v roku 1742 v Ostrej Lúke, bol počas druhej svetovej vojny zničený.
V období silného katolicizmu výstavba protestantskej cirkevnej stavby nebola jednoduchá. Šopronské artikuly, články 25 a 26 (z latinského slova artikula - článok, odsek zmluvy) stanovovali prísne podmienky: kostol musel byť postavený celý z dreva, bez použitia kovových prvkov, kostol nesmel mať vežu, vchod do neho nemal byť priamo z ulice, musel byť postavený za jeden rok. Úlohou habsburských úradníkov bolo čo najviac sťažiť výstavbu kostolov. Podobne to bolo i v Hronseku, na stavbu vybrali miesto v blízkosti Hrona, na bahnitom, premočenom území. S výstavbou kostola sa začalo 23. októbra 1725 a v jeseni, 31. októbra 1726, v deň pamiatky Lutherovej reformácie, bol kostol vysvätený. Autor stavby nie je známy.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Kostol, ktorý má pôdorys v tvare kríža, je vysoký 8 m, dlhý 26 m a 11 m široký. Má 5 vchodových dverí a 30 okien. Stavba má konštrukciu z masívneho dubového a ihličnatého dreva, použité sú klasické tesárske spoje a drevené kolíky. Prístrešky pri vchode, dubové stĺporadie na chóroch a pod chórmi, zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom sú prvkami škandinávskej architektúry a z toho sa dá usudzovať, že na stavbe sa podieľali nórski alebo švédski remeselníci. Nájdu sa aj nemecké stavebné prvky. Klenba má tvar prevrátenej lode. Lavice vo vnútri kostola sú umiestnené stupňovite a ich kapacita je 1100 osôb.
Interiér kostola tvorí barokový oltár z 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou s obrazom Zoslanie Ducha od Samuela Kialoviča z roku 1771. Od tohto majstra sú aj ďalšie barokové obrazy - Zvestovanie, Narodenie, Abrahám obetuje Izáka, Ukrižovaný, Zmŕtvychvstanie, Nanebevstúpenie Pána, ktoré sa na oltári vymieňajú podľa cirkevných sviatkov. Erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev, držia anjeli nad oltárom. Vyrezávaný ornament na dolnej časti chórov symbolizuje slovanskú vzájomnosť, má tvar lipového listu. Interiér dopĺňa drevená kazateľnica s bohatou ornamentálnou výzdobou, krstiteľnica z roku 1726 a štyri mosadzné svietniky z rokov 1757 a 1759. Zachovaný je aj barokový organ z roku 1764, ktorý je umiestnený nad oltárom. Organ pochádza od majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice a patrí medzi vzácne barokové organy. Richtár Martin Hudec z Veľkej Lúky daroval kostolu luster, ktorý bol pôvodne pozlátený. Súčasne s kostolom bola postavená aj baroková zvonica s rovnakou architektúrou, pokrytá šindľovou strechou a so zvonom z 18. storočia. Na priestranstve okolo kostola rastú štyri mohutné lipy, dve z nich boli vysadené počas stavby kostola.
Slovensko 2025: TOP 20 drevených kostolov, ktoré nesmieš vynechať!
Kostoly na zozname Svetového dedičstva UNESCO
a) kostoly v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: Evanjelický kostol v Leštinách a rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne;b) kostol v rámci záznamu „Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec“: rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie.
tags: #iza #kostol #reformovanej #cirkvi