Mesto Banská Bystrica, malebne situované v Zvolenskej kotline, je jedným z najkrajších miest na Slovensku. Obklopené Kremnickými vrchmi, Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami a Slovenským Rudohorím, mesto má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jeho architektonických pamiatkach.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok je Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký kostol, ktorý sa nachádza v mestskom hrade. Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. Určite sa oplatí vidieť zvnútra Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký kostol. Nachádza sa v ňom nádherný drevený krídlový oltár svätej Barbory z dielne Majstra Pavla z Levoče z roku 1509. Zaujímavá je aj bronzová krstiteľnica od Majstra Jodoka z r. 1475.
Kostolu Nanebovzatia Panny Márie patrí prívlastok najstarší kostol v meste. Predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Patrí medzi najcennejšie sakrálne pamiatky mesta a je neoddeliteľnou súčasťou historického hradného areálu Banskej Bystrice. Jeho najstaršie časti pochádzajú ešte z románskeho slohového obdobia.
Vznik: 2. polovica 13. Kostolík postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia v dominantnej vyvýšenej polohe nad riekou Hron (spomína sa rok 1287). V 14. storočí začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie. S výstavbou kostola sa začalo v 14. storočí, pričom základy boli ponechané z pôvodného hradného kostola.
Stavba kostola pokračovala ešte v prvej tretine 14. storočia. V tomto období stála už pravdepodobne aj budova radnice. Tá v roku 1500 pri veľkom požiari vyhorela. Niekedy okolo roku 1350 v hradnom areáli existovali tri stavby: spomínaný kostol, pôvodná budova radnice a veža zvonice, ktorá neskôr niesla názov Petermannova po richtárovi Mikulášovi Petermannovi z roku 1383. Túto začiatkom 16. storočia včlenili stavebne do novovzniknutej obytnej časti Barbakanu.
V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Jána Almužníka. Krúžená klenba v kaplnke svätého Jána Almužníka, jeden z najvyspelejších a najefektnejších prejavov neskorogotických klenieb v stredoslovenských banských mestách je dielom Antona Pilgrama, moravského staviteľa, ktorý viedol neskôr staviteľskú dielňu pri Štefanskom dóme.
V roku 1406 obklopoval farský kostol cintorín a bol postavený karner sv. Michala. Táto stavba slúžila ako kostnica. Na severovýchodnej strane vybudovali pred rokom 1479 úsek kamenných hradieb, ktoré nahradili pôvodné drevené palisády. Súčasťou tohto opevnenia boli tri bašty: Banícka, Farská a Pisárska.
Pribudol aj Matejov dom, z ktorého sa vychádzalo na hradby medzi Farskou a Baníckou baštou. Na juhovýchode Farskej bašty stála budova fary. Fara bola staršia ako bašta. Najskôr bola drevená. Taktiež vyhorela v apríli roku 1500. V priestore medzi Baníckou a Pisárskou baštou stála kaplnka, ktorú neskôr prestavali na kostol sv. Kríža (Slovenský kostol). V roku 1492 bol predĺžený po tzv. Matejov dom. K hlavnej lodi pristavali 5 kaplniek a prestavili aj samotnú svätyňu. V tom istom období nadstavali aj vežu kostola. Po požiari v roku 1500 bola vystavená nová radnica. Dnes je z nej sídlo Štátnej galérie. Vystavili ju niekoľko metrov južnejšia ako stála pôvodná radnica. Tiež sa vybudovala vstupná časť mestského hradu s Barbakanom. Dokončená bola asi po roku 1517.
V poslednej štvrtine 15. storočia drevené palisády postupne nahradili kamennými hradbami. Pre základy hradieb využili dno bývalej suchej priekopy, ktorá dovtedy chránila hradný areál.
Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla. Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená. Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia.
V roku 1761 Banskú Bystricu opäť postihol ničivý požiar. Mesto sa teda znovu dobudovávalo, ale niektoré časti sa už neobnovili. Boli to hlavne fotrifikačné stavby, ktoré časom stratili svoju pôvodnú obrannú funkciu a časom sa asanovali. Podobný osud postihol aj vodnú priekopu z ktorej ponechali len malé jazero.
Značnú prestavbu podstúpil aj farský kostol Nanebovzatie Panny Márie. Po zrútení stropu hlavnú loď svätyne už neobnovili v pôvodnej výške a celý kostol dostal barokový výzor. V tejto dobe odstránili aj najdlhší úsek hradieb, ktorý spájal Farskú baštu s vežou zvonice a tým sa hradný areál na juhozápadnej strane opäť otvoril smerom k mestu.
Jazero pred mestským hradom existovalo ešte asi 50 rokov. V prvej polovici 19. storočia ho zasypali a na jeho mieste vysadili stromoradie, kde vznikla pre Banskobystričanov neskôr obľúbená Promenáda.
V roku 1940 zbúrali Ondrejovu a následne aj Mühlsteinovu baštu aj s priľahlými múrmi opevnenia. V tom istom období zbúrali aj strážny dom za vežou zvonice.
Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. storočia. V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv.
Vo Farskom kostole sa nachádza niekoľko jedinečných historických reliktov. Medzi ne patrí jednoliata bronzová krstiteľnica z dielne Majstra Jodoka, originálna klenba, najstarší v meste zachovaný epitaf - všetky tieto relikty sú umiestnené v kaplnke kostola, zasvätenej Sv. Barbore - patrónke baníkov. Za zmienku stojí aj nádherná baroková výzdoba interiéru celého kostola.
Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15. storočia.
Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach.
Vývoj Kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1500 | Požiar zničil kostol |
| 1761 | Ďalší požiar zničil hlavný oltár |
Zachoval sa ale druhý kúsok z dielne majstra Pavla a to druhý oltár v bočnej lodi s kaplnkou Sv. Barbory. V tejto dobe bol kostol prestavaný do barokového slohu a tak je možné vidieť ho aj v súčasnosti.
V týchto dňoch si pripomíname najväčší požiar v Banskej Bystrici, od ktorého uplynulo 260 rokov. Požiar v roku 1761 bol druhý najväčší v 18.storočí v Európe. Dňa 3. augusta 1761 bol pondelok, čas konania pravidelných týždenných trhov. Popoludní začal fúkať silný vietor a o 21:00 hod. bola víchrica. V meste uprostred leta bolo sucho, nepršalo niekoľko týždňov. Krátko po polnoci stráž z mestskej veže ohlasuje požiar v predmestí Hámor. Ten v noci z 3. na 4. augusta 1761, asi 15 minút po polnoci, najprv likvidoval objekty medeného hámra. Prvá zhorela tesárska dielňa, potom taviarenské pece, sklady i domy robotníkov a úradníkov.
Zásluhou vetra, ktorý sa premenil na víchricu, vznikli veľmi dobré podmienky na rozšírenie požiaru do celého mesta. Z jednej strany zachytil domy ležiace pri hámri a majere ležiace blízko Striebornej brány. Nešťastím bolo 50 vozov sena blízko Lazovnej brány z pondelňajšieho trhu. Seno sa vznietilo a ako sopka roznášalo oheň do celého mesta.
O tretej hodine ráno vietor zmenil smer požiaru do mestského hradu, kde sa zachytil na vežiach zvonice a cez okná vnikol do interiéru kostola s výnimkou kaplnky sv. Barbory, ktorá bola oddelená múrom od lode kostola. Z Farského kostola preskočil oheň na strechu Slovenského kostola, ktorá síce zhorela, ale interiér sa zachoval.
Škody boli vyčíslené na 2 milióny zlatých. Hádam najstrašnejší bol pohľad na mestský hrad, ktorý bol najväčšou ozdobou mesta. V ňom bol najcennejší Farský kostol. Okrem očadených, zadymených, popadaných múrov a stien zvonka nič nebolo vidno.
Hradný areál v Banskej Bystrici je najstaršou súčasťou mesta, ktorá sa vyvíjala 755 rokov do dnešnej podoby. V posledných rokoch sa obnova centra zavŕšila dôslednou opravou jednotlivých fragmentov pôvodného stredovekého mestského hradu. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada.