Malý svätý obrázok: Význam a história

Výstava sa venuje špecifickému kultúrnemu fenoménu, známemu pod názvom „svätý obrázok“. Ide o drobnú devočnú grafiku, ktorá sa zmestí do modlitebnej knižky či do peňaženky. Súvisí s verejnými náboženskými prejavmi ako sú púte, primičné omše či iné náboženské slávnosti, pri príležitosti ktorých vznikala, aj so sférou súkromnej zbožnosti, ku ktorej je primárne určená.

Sväté obrázky majú pôvod v obrazových stránkach modlitebných kníh v 14. storočí a ich rozšírenie z kláštorného prostredia súviselo s rozvojom pútí a grafických techník, s ich čoraz ľahšou dostupnosťou. Môžeme ich vnímať z hľadiska histórie, sociológie, dejín kresťanstva či histórie umenia. Počiatky využívania predmetov dennej potreby nájdeme už v kubizme či dadaizme.

Konfrontáciu svätých obrázkov so symbolmi popkultúry, prelínanie rôznych svetov, vrstiev a významov sa viaže k prejavom popartu a nového realizmu 60. rokov 20. storočia, v domácom prostredí najmä v tvorbe Stana Filka (Oltáre súčasnosti, od r. 1963). Pretlmočenie tohto špecifického druhu obrazu do vlastného vizuálneho jazyka má svoje miesto v premaľbách Rudolfa Filu, v interpretáciách Berniniho u Veroniky Rónaiovej a Rembrandta u Vladimíra Kordoša, maliarskych frotážach z tzv. kucháriek v tvorbe Kláry Bočkayovej, kolážach Otisa Lauberta či v otvorenom cykle svätcov Doroty Sadovskej.

Aktuálna výstava sa zameriava na tri autorské výpovede Radka Broža (1967 - 1996), Andrey Čepiššákovej (1973) a Barbory Kožíkovej-Lichej (1976 - 2015), v tvorbe ktorých „sväté obrázky“ vyjadrujú osobné a osobité postoje. Autobiografický rozmer vychádza z ich privátnych zážitkov, súvisia s aktuálnou životnou situáciou a vzťahmi (A. Čepiššáková), záujmom o dejiny kresťanstva (R. Brož), znovuobjavením viery a prežívanou chorobou (B. Kožíková-Lichá), ale aj s hľadaním odpovedí na zásadné otázky života a zmyslu existencie.

U dvoch autorov navyše umocneným chorobou a predčasným odchodom. Všetci traja umelci, nezávisle na sebe reagujú na „svätý obrázok“ ako nositeľa ľudovej zbožnosti, ktorý si našiel cestu do ich domácností a ateliérov. Slobodne, s nadhľadom aj s dávkou humoru ich interpretujú a komentujú. Vyjadrujú osobné postoje k umeniu, životu, viere − k nebeským aj pozemským veciam.

Radek Brož sa v tvorbe inšpiroval tradičnými prejavmi viery, ale aj pop artom a tvorbou Andyho Warhola; po roku 1989 v Prahe zorganizoval prvú výstavu svätých obrázkov. Venoval sa výskumu gotických šablón a jeho obrazy s ornamentálnymi rastrami v sebe integrujú na prvý pohľad exupéryovsky skryté, ale predsa prítomné obrázky so svätcami či pútnickými miestami, ako ich významové ťažisko.

Andrea Čepiššáková realizovala cyklus Ikony ako osobnú výpoveď a poctu svätcom. Vizualizovala emotívne, humorné aj poetické zážitky zo života, vyjadrené v sérii komorných doskových obrazov a koláží. Sú denníkom autorky, vyjadrujúcim vzťahy s najbližšími; vytvára v nich vlastnú emotívnu ikonografiu a slovník symbolov, prezentovaný aj formou artefaktov.

Pre Barboru Kožíkovú-Lichú bola tvorba odrazom osobného prežívania, zvlášť počas ťažkej choroby s ktorou zápasila a prostredníctvom tvorby sa s ňou vyrovnávala. Jej obrazy pripomínajú nástenky, na ktoré zvykneme umiestňovať to, čo chceme mať stále na očiach; či domáce oltáriky (pravoslávnymi ikonami umiestňovanými v rohoch izieb sa inšpiroval Kazimir Malevič či Vasilij Kandinsky).

Okrem náboženského, kultúrneho či didaktického významu má svätý obrázok aj význam politický. - V rôznych obdobiach dejín boli púte (a sväté obrázky ako ich reprezentant) jedným zo symbolov verejného odporu voči politickej moci. V novodobej histórii spomeňme legendárnu národnú púť na Velehrade 7. júla 1985, pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda.

Svätý obrázok má svoje miesto vo vidieckom dome aj v byte mestského intelektuála. V mnohých domácnostiach a rodinných archívoch sa aj dnes nájdu tieto suveníry z dovolenky či púte. Sú pamiatkou na našich blízkych či spomienkami na detstvo. Ako častý predmet zberateľstva majú svoje zastúpenie v muzeálnych zbierkach - sama vlastním „rodinné dedičstvo“ asi troch stoviek náboženských obrázkov, ktoré sú aj po rokoch svedectvom o kontinuite viery a turbulencii historických udalostí 20. storočia. Aj keď ich umelecká hodnota býva kolísavá, majú svoje čaro, ktoré nanovo objavili traja prezentovaní autori.

Andrea Čepiššáková (1973, Stará Ľubovňa), študovala keramiku na Vysokej škole výtvarných umení (doc. Barbora Kožíková-Lichá (1976 - 2015, Bratislava), študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof.

Obrázok s náboženským motívom, s modlitbou, či s medailónom je darček za pár drobných, ktorý však zaručene poteší. Vďaka obrázkom s modlitbou máme vždy poruke krátky námet a impulz k modlitbe a zároveň si spomenieme na toho, kto nás ním obdaroval.

V súčasnosti je možné zakúpiť si rôzne sväté obrázky. Napríklad:

• Flitrovaný farebný obrázok s motívom Božieho milosrdenstva a s nápisom „Ježišu, dôverujem ti!“.
• Vianočný flitrovaný obrázok so Svätou rodinou, vianočnými stromčekmi a ovečkami.
• Obrázok Kráľovnej pokoja s modlitbou za chorých.
• Obrázok s modlitbou zasvätenia sa Panne Márii.

Svätý obrázok má svoje miesto vo vidieckom dome aj v byte mestského intelektuála. V mnohých domácnostiach a rodinných archívoch sa aj dnes nájdu tieto suveníry z dovolenky či púte. Sú pamiatkou na našich blízkych či spomienkami na detstvo. Ako častý predmet zberateľstva majú svoje zastúpenie v muzeálnych zbierkach. Aj keď ich umelecká hodnota býva kolísavá, majú svoje čaro.

Symboly evanjelistov

Evanjelisti, každý jeden má svoj vlastný symbol - človeka, leva, býka a orla. Prečo tieto symboly?

Tieto obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista. Vo svojom pojednaní Adversus Haereses (Proti herézam XI) prehlasuje sv. Prvý živý tvor bol ako lev symbolizujúci účinné pôsobenie, vládu a kráľovskú moc. Druhý bol ako býk naznačujúci obetu a sviatostný poriadok. Tretí mal tvár človeka - zjavný popis jeho príchodu v podobe človeka. Štvrtý bol ako lietajúci orol poukazujúci na dar Ducha, ktorý sa okrídlený vznáša nad Cirkvou. A preto sú evanjeliá v súlade s týmito znakmi, medzi ktorými tróni Kristus Ježiš.

… je reprezentovaný božským človekom, pretože evanjelium zdôrazňuje vstup Ježiša do tohto sveta predstavením rodovej línie - “Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.” (Mt 1,1) a jeho inkarnácia (vtelenie) a narodenie: "S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého." (Mt 1,18). Sv. Irenej dopĺňa “A tak toto evanjelium je evanjeliom Jeho ľudskosti.

… je doprevádzaný okrídleným levom a tým odkazuje na proroka Izaiáša, keď začína svoje evanjelium slovami: "Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu." (Mk 1,1-2) Hlas na púšti pripomína človeku revúceho leva a prorocký duch zoslaný na zem je vyobrazený krídlami zvieraťa. Sv.

… je zobrazovaný spolu s okrídlený býkom. Tieto zvieratá sa v chráme používali ako obeta. Napríklad, keď bola Archa zmluvy prinesená do Jeruzalema, každých šesť krokov obetovali býčka a vykŕmené teľa. Svätý Lukáš začína svoje evanjelium oznámením o narodení sv. Jána Krstiteľa jeho otcovi, kňazovi Zachariášovi, ktorý vtedy slúžil v chráme (Lk 1). Pripája aj podobenstvo o márnotratnom synovi, keď otec nechá zabiť vykŕmené teľa, nielen na oslavu návratu syna, ale aj ako obraz radosti, ktorú prežívame pri zmierení skrze nášho najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa ako kňaz ponúka sám v obetovaní, aby nám boli odpustené naše hriechy.

Svätý Ján… je vyobrazený spolu so stúpajúcim orlom. Evanjelium začína vznešeným prológom a “stúpa”, aby preniklo tajomstvo Boha, vzťah medzi Otcom a Synom a vtelením: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha.Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali." (Jn 1,1-5). A neskôr dodáva: "A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. " (Jn 1,14). Evanjelium svätého Jána, na rozdiel od iných evanjelií, vnára čitateľa do najhlbšieho učenia nášho Pána - napríklad skrze dlhé rozpravy, ktoré Ježiš vedie s Nikodémom a samaritánkou, ako aj nádherné učenie o Chlebe Života a dobrom Pastierovi.

Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.

Tip na knihu: Päť minút s Bohom.

Cez roráty sme uvažovali nad ľuďmi, ktorí boli naplnení Duchom Svätým. Oni dovolili, aby ich Duch Svätý naplnil, a vďaka tomu mohli tvoriť nový svet. Vedení Duchom Svätým budovali nový svet, svet naplnený láskou, odpustením, milosrdenstvom.

Sv. Jozef spolu s Pannou Máriou sú už na ceste do Betlehema. Onedlho začne s veľkými starosťami hľadať nocľah pre Pannu Máriu. Bude hľadať strechu nad hlavou a miesto, kde by sa mohol Pán Ježiš narodiť. Miestom narodenia sa stane betlehemská maštaľ. Čomu nás učí sv. Jozef? Vyplnil Božiu vôľu, ktorú mu predstavil Pánov anjel. Ukázal poslušnosť voči Pánu Bohu a voči jeho slovu.

Snažme sa napodobniť sv. Alžbetu a modliť sa so srdcom. Mária sa raduje, že porodí Božieho Syna, raduje sa, že jej príbuzná Alžbeta bude matkou Jána Krstiteľa. Mária je plná radosti, lebo Boh prebýva v jej srdci. Radosť ju núti spievať a oslavovať Boha.

Aby sme mohli naplno pochopiť vzácnosť tohto obrazu, musíme chápať tých, pre ktorých bol určený - Aztékov. Panna Mária sa zjavila v čase, kedy v Mexiku žili pôvodní obyvatelia spolu so Španielmi. Dochádzalo medzi nimi k mnohým konfliktom. Aj jej oblečenie je plné symbolov. Tyrkysovo-modrá farba plášťa prezrádza kráľovský pôvod, keďže u Aztékov mohol nosiť plášť tyrkysovej farby iba vládca. Ružová farba šiat symbolizuje ranné zore, ktoré je predzvesťou slnka. Rozpustené vlasy znamenali panenstvo a opasok prezrádzal, že pod srdcom nosí dieťa.

tags: #maly #svaty #obrazok