Kostolík v Jakubovanoch patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Rožkovanoch a slúži ako filiálny chrám. Po nedávnej obnove je v pomerne dobrom stave. Obec Jakubovany sa nachádza šestnásť km severne od Prešova, v okrese Sabinov.
Kostol sv. Vavrinca v Jakubovanoch
História a Vznik
Kostolík postavili v obci niekedy v druhej polovici 13. storočia. Niekedy v období medzi 13. - 15. storočím bol interiér vyzdobený freskami, z ktorých časť sa dodnes zachovala. V 30. rokoch 14. storočia sa ako patrocínium uvádza sv. Margita.
Vznikol koncom 13. storočia v chotári Šarišských Sokoloviec. Založil ju zeman Jakub Poliak. Prvýkrát sa spomína v roku 1314 ako dar Karola Róberta Thekuleovcom. V roku 1427 mala obec 29 poddanských usadlostí (domov).
Názov obce je odvodený od mena jej zakladateľa. V roku 1314 sa obec spomína pod menom Jakubova zem (Jacobi terra). V roku 1366 sa volala Jacapfolua, 1401 Lengyelicabfalwa, 1786 Uherské Jakubowce, 1808 Jakubovjany, 1920 Jakubovany, 1927 Jakuboviany a od roku 1948 až podnes sa obec volá Jakubovany.
Obec Jakubovany sa nachádza šestnásť km severne od Prešova, v okrese Sabinov. Kataster obce sa rozprestiera na južnom úpätí Čergovského pohoria v Šarišskej vrchovine, v doline Jakubovianskeho potoka, ktorý sa pri Orkucanoch vlieva do Torysy. Uprostred dediny je nadmorská výška 400 metrov nad morom s rozpätím pre jednotlivé chotárne časti od 350 do 809 metrov nad morom. Jakubovany vznikli v 13. storočí ako usadlosť v chotári susednej dediny Šarišské Sokolovce (Tolčemeš), ktorú založil Jakub Poliak.
Prvá oficiálna zmienka o obci pochádza až z roku 1314, keď územie dnešného katastra daroval začiatkom 14. storočia uhorský kráľ Karol Róbert šľachticom Tekulovcom. V tom čase sa uvedené územie nazývalo Terra Iacobi - Zem Jakubova a tvorila samostatný kataster Jakuba Poliaka. V inej správe z roku 1369 sa obec uvádza pod maďarským názvom Jacobfalva a od roku 1410 zrejme podľa zemepána Léngyelicabfalva. V roku 1773 sa názov zmenil na Uherské Jakubowcze a od roku 1918 ako Jakuboviany.
Kostol bol vybudovaný krátko po založení dediny, ktorá vznikla z iniciatívy šlachtica Jakuba zo Šarisských Sokoloviec. Sakrálny objekt bol umiestnený na strmom vrchu nad dedinou ( 421 m.n.m). Pozostával z rovno uzavretého presbytéria štvorcového pôdorysu a obdľžnikového jednolodia. Interiér bol osvetlený úzkymi ranogotickými oknami a prístupný portálom z lomeným oblúkom z južnej strany.
Vývoj Patrocínia
- Pôvodne sv. Margity
- V roku 1691 sa spomína zasvätenie sv. Andrejovi
- Od roku 1714 už patrocínium sv. Vavrinca
Architektonické Zmeny a Obnovy
Rozšírením a prestavbou prešiel objekt v období gotiky, kedy bola postavená aj masívna západná veža. V 30. rokoch 20. storočia bola zväčšená severná sakristia a vytvorený nový vstup do kostola v západnej časti južnej steny lode (pôvodne sa do objektu vchádzalo zo západnu cez podvežie). Pred nový vchod pristavali súčasne aj murovanú predsieň.
Podľa svedectiev ľudí došlo počas desaťročí aj k zvýšeniu úrovne terénu okolo kostolíka. Súčasnú podobu dostal kostolík pri obnove v roku 1999. Neskoršie prestavby potlačili stredoveký pôvod, ktorý v exteriéri naznačuje len mohutnosť veže.
Kostol sv. Vavrinca diakona bol pôvodne gotický. Po roku 1716 ho zbarokizovali. V roku 1856 bol obnovený a v roku 1913 na veži secesne prestavaný.
Postupnými opravami kostol nadobudol prvky baroka a veža dokonca secesnú podobu. Pri oprave v roku 1856 vonkajšia fasáda získala prvky klasického slohu.
Architektonické prvky
Pôdorys kostola je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, ktoré má gotický pôdorys typu dedinských kostolov z čias okolo roku 1300 a v obvodovom murive čiastočne zachované gotické vrstvy, najmä pri zamurovanom južnom portáli s lomeným oblúkom. Fasáda pri obnove v roku 1856 bola klasicisticky upravená segmentovo zakončenými oknami. Je členená nárožnými pilastrami. V roku 1913 doplnili fasádovú úpravu secesnými trojpásovými štítmi na veži. HIavný oltár je pôvodný, rokokový, s obrazom sv. Vavrinca diakona a s dvoma sochami cherubínov po stranách tabernákula. Pochádza zo štyridsiatych rokov 18. storočia.
Dva bočné oltáre sú vytvorené v klasicistickom štýle. Pochádzajú z roku 1856. Jeden je s obrazom sv. Metercie, druhý s obrazom Navštívenia Panny Márie. Zo západnej strany je ku kostolu pribudovaná predsieň, ktorú postavili preto, aby tým zväčšili kostolný priestor. Zo severu je pribudovaná prístavba, ktorej časť slúži ako sakristia a druhá časť ako priestor pre ľud.
Dodnes sa tak zachovali maľby s rozmermi 2,8 X 1,6 m, od barokového okna vo svätyni po triumfálny oblúk. pod pravou rukou strednej postavy a zvyšok dvoch neznámých litier na tom istom a vedľajšom stĺpe. Na drevenej väzbe všetkých troch kníh sú rohové medailóny a mandorla (kosoštvorec) v strede. Na území Slovenska nemá táto kompozícia obdobu. Podobný cyklus sa nachádza najbližšie v Tirolsku. Podobnou technikou a štýlom ovplyvneným byzantským umením boli vytvorené maľby v Lomnici, Špisskej kapitule a Dravciach.
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny, preto si stručne priblížime jeho osud. Pôvodný oltár stál na tom istom mieste ako dnešný. Pochádza z rokov 1510-1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490. V roku 1895, za vtedajšieho farára Petra Hartsára (1891-1923), sa začala rozsiahla vnútorná oprava celého kostola. Kostol vtedy vymaľovali, boli vyrobené a do okien osadené nové farebné vitráže. Urobila sa aj nová strecha na kostole. Pri maľovaní kostola objavili staré, zrejme gotické fresky na stenách, no vraj sa už nedali obnoviť.
Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (oltár sv. Anny a Zvestovania) boli tak spráchnivené, že ich oprava bola nevyhnutná. Oprava priamo v Sabinove údajne nebola možná, preto bol na žiadosť pamiatkového úradu tento gotický skvost s povolením biskupa Konštantína Schustera (1877-1887) v roku 1896 prevezený do Budapešti, hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, kde ale skonštatovali, že sa zreštaurovať už nedajú. Ministerstvo kultu ich umiestnilo do múzea, no súčasne sa zaviazalo, že namiesto starých oltárov dá na vlastné náklady vyrobiť a postaviť nové. V roku 1899 bol postavený nový hlavný oltár, no starému sa ani zďaleka nevyrovnal. Ďalšie dva bočné oltáre dalo spomenuté ministerstvo postaviť v roku 1906. V roku 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie, a tak sa sabinovský oltár už asi navždy ocitol na území cudzieho štátu.
Spolu s nimi boli objavené gotické fresky zo 14. storočia (obdobie rokov 1320 - 1330), zachytávajúce v tej dobe "populárnu" ladislavskú legendu.
Zdroje
- Ščecina, P.: Rožkovany, Červenica a Jakubova Voľa. Historický prehľad spoločenským a náboženským životom.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
- Gerát, I.: Svätí bojovníci v stredoveku. Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
tags: #jakubovany #pri #sabinove #kostol