Kostol v obci Jablonové, kde Ján Galbavý pôsobil ako farár.
Štyridsaťšesťročné pôsobenie Jána Galbavého v záhorskej obci Jablonové dnes pripomína pamätná tabuľa na priečelí viackrát prestavanej fary. Pripomína ho ako národného buditeľa, ľudovýchovného pracovníka, šíriteľa štúrovských ideálov, člena spolkov Tatrín i Spolku sv. Vojtecha a patróna Slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Pôsobenie v Spolku sv. Vojtecha
Bol členom Spolku sv. Vojtecha. Verejnosť maďarská o zamýšľanom Spolku Sv. Vojtecha písali protesty po novinách. Rozumkovania maďarských novín dokazoval za prehnané a neodôvodnené.Život a dielo Ľudovíta Štúra (narodenie, štúdium)
Záchrana Ľudovíta Štúra
Dramatickou epizódou sa do života Jána Galbavého zapísala pomoc Ľudovítovi Štúrovi pri úteku pred zatknutím v roku 1848.
Ľudovít Štúr, ktorému Ján Galbavý pomohol pri úteku.
Ľudovít Štúr utiekol od brata Karola z Modry na poslednú chvíľu pred zatknutím a nocou sa ohlásil u horára Jána Veštíka, ktorého dobre poznal, lebo mu učil syna Martina. Ten ho ešte tej noci lesom previedol ponad Hrubú dolinu, cez sedlo Babu a Perneckú bránu do Jablonového ku katolíckemu farárovi Jánovi Galbavému. Ľudovíta Štúra najskôr inkognito ubytoval na fare, no na druhý deň ho z bezpečnostných dôvodov presťahoval do letohrádku vo farskej záhrade. Ján Galbavý zatiaľ vybavoval záležitosti okolo úteku cez hranice. Navyše, prežil mimoriadne stresujúcu situáciu, keď sa mu na obed ohlásili z Malaciek hlavný slúžny, komisár, fiškál a ešte jeden úradník.
Ľudovít Štúr sa na tú časť dňa pre istotu presťahoval z letohrádku do stodoly. Našťastie, ukázalo sa, že to bola len zdvorilostná návšteva pána farára. Farár Ján Galbavý vtedy myslel naozaj na všetko. Cez Plavecký Štvrtok prišli na svitaní do Záhorskej, vtedy Uhorskej Vsi. Horšie to bolo na rakúskom brehu. Tam stála nielen mýtnica, ale aj ozbrojená cisárska stráž. Došlo však k nečakanej situácii.
Pred strážnicou vešala bielizeň pekná dievčina a úkosom pozerala na most. Keď sa farársko-rechtorská dvojica blížila k brehu, veľmi často a hlboko sa zohýbala nad košom s mokrou bielizňou a vypínajúc sa na špičkách ju vešala na šnúru. Nie div, že najmä hlboké úklony devy nad košom zaujali cisárskeho strážcu do takej miery, že prichádzajúcich si ani nevšimol. Ľudovít Štúr bol slobodný. Tento hrdinský konšpiračný čin rímskokatolíckeho farára Jána Galbavého pri záchrane života Ľudovíta Štúra koncom mája roku 1848 vošiel do histórie.
Všetky udalosti sa naozaj stali. Akurát tá slovenská deva, vešajúca bielizeň práve pred cisárskou strážnicou, sa spomína, akoby tam bola čírou náhodou.