Ján Kempný bol významný slovenský kňaz, sociológ a publicista, ktorý sa aktívne zasadzoval za zlepšenie životných podmienok slovenského ľudu. Jeho život a dielo sú príkladom obetavosti a snahy o pozdvihnutie spoločnosti.
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: 21.
- Dátum a miesto vysvätenia: 1892.
- Dátum a miesto úmrtia: 4.
Pôvod a štúdium
Ján Kempný pochádzal z remeselníckej rodiny. Po skončení ľudovej školy v rodisku (1883) študoval na gymnáziu v Žiline a od roku 1887 v Nitre. Tam absolvoval aj štúdium teológie (1891); za kňaza bol vysvätený v roku 1892. Počas stredoškolských a vysokoškolských rokov sa intenzívne venoval štúdiu najmä sociologickej a náboženskej literatúry a prekladal z francúzštiny. V tomto období získal národné uvedomenie a vybudoval si pomerne rozsiahlu knižnicu. Bol členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Dobre ovládal i maďarský a poľský jazyk. Podporoval a usilovne rozširoval slovenskú tlač.
Pôsobenie ako kňaz
Pôsobil ako kaplán v Kolároviciach (1892-1897), Žiline, Čadci, Zliechove (1898), napokon v Oščadnici (1898-1899). Keď ako kaplán prišiel do ktorejkoľvek obce, všade sa stretával s veľkou zaostalosťou a zbedačením ľudu. Najmä obyvatelia Oščadnice v tom čase prepadli pijanstvu, exekúcie boli na dennom poriadku. Nemohol sa nečinne pozerať na túto materiálnu a mravnú biedu.
Kostol v Oščadnici, kde Ján Kempný pôsobil.
Sociálna práca a publicistika
Začal s drobnou sociálnou prácou: zakladal v obciach svojpomocné spolky - najmä úverové spolky a spolky miernosti. Pastoráciu úzko spájal s neúnavnou sociálnou prácou v rodinách. Agilne sa angažoval aj v publicistike, a to jednak svojimi prenikavými a podnetnými článkami v novinách (Katolícke noviny, Ľudové noviny, Národnie noviny a Kresťan), jednak v časopise Hlas, v ktorom sa zasadzoval za dobrú prácu kňazov medzi ľudom a objasňoval sociálne príčiny alkoholizmu i vysťahovalectva. Tieto názory šíril aj v periodikách Pútnik svätovojtešský, Posol Božského Srdca Ježišovho, Kráľovná svätého Ruženca a Nová domová pokladnica.
Prekvapujúca je smelosť jeho myšlienok a postrehov, živý zmysel pre zdravý pokrok a realitu všedného dňa. Ako sociológ podal serióznu analýzu sociálnej problematiky severozápadného Slovenska. Platnosť výsledkov týchto analýz sa dala v mnohých otázkach rozšíriť aj na iné regióny Slovenska. Preto možno Kempného bez zveličovania považovať za priekopníka sociológie ako vedy na Slovensku.
Ideál kňaza a výzvy
Načrtol tiež ideál slovenského kňaza svojej doby. Obracal sa najmä na mladších kňazov slovami: „Iďte dolu k ľudu, naučte sa čítať z jeho duše, zahrúžte sa do jeho bied, nerestí a trápení.“ Rovnako pranieroval zanedbávanie slovenčiny a kultúrnosti vôbec. Jeho devízou bolo: „Pracovať musíme neúnavne všetci na blahu nášho ľudu!“
Slovenský ľud charakterizoval slovami: „... ľud náš je pracovitý, usilovný, rozvážny, ale často zabúda na svoju ľudskú dôstojnosť, ktorú tak strašne potrebuje, otravujúc sa nemiernou pijatikou.“ Preto nástojčivo vyzýval a požadoval, aby sa v každej obci založil spolok miernosti. Zdôvodňoval to aj tým, že ľud potrebuje vidieť živé príklady striezlivosti medzi sebou, to ho najväčšmi priťahuje.
Nabádal kňazov, aby vo svojej pastoračnej činnosti efektívnejšie využívali osvetu, aby častejšie kázali a prednášali o sociálnych otázkach a o potrebách veriacich, najmä o potrebe spolčovania sa na netradičnom a tvorivom základe, nezabúdajúc pritom na dobré slovenské knihy, časopisy a noviny.
Prehľad publikačnej činnosti Jána Kempného
Ján Kempný publikoval v rôznych periodikách, v ktorých sa venoval sociálnej problematike a podpore slovenského ľudu. Medzi jeho príspevky patria:
- Články v Katolíckych novinách
- Články v Ľudových novinách
- Články v Národných novinách
- Články v Kresťane
- Príspevky v časopise Hlas
- Príspevky v Pútniku svätovojtešskom
- Príspevky v Poslovi Božského Srdca Ježišovho
- Príspevky v Kráľovnej svätého Ruženca
- Príspevky v Novej domovej pokladnici
Zdroje
- Nekrológ: Hlas, r. 2, 1899/1900
- Katolícke noviny, r. 90, 1975, č. 25
- Katolícke noviny, r. 96, 1981, č. 25
- Slovenský biografický slovník III. Martin 1989, s. 68.