Život Ján Sera Knaza, známeho ako Matka Tereza, bol naplnený neúnavnou službou chudobným a trpiacim. Narodila sa 26. augusta 1910 v macedónskom meste Skopje. Jej matka sa volala Drane a otec. Mala dvoch súrodencov - brata Lazëra a sestru Age. Počas svojho života si získala obdiv a uznanie na celom svete.
Raný život a vstup do kláštora
Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. 29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Kláštor Dáržiling sa nachádza v podhorí Himaláj. Tam Agnesa dostala rehoľný habit, a dala si meno Tereza z úcty ku sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša. Dňa 6. januára 1929 dorazila do Kalkaty. Mala vtedy 19 rokov.
Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila večné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ.
Pôsobenie v Kalkate a založenie Kongregácie misionárok lásky
Kalkata - miliónová metropola západnej časti Bengálska bola v tej dobe peklom na zemi. Obrovské mesto skladajúce sa väčšinou z hlinených chatrč, bahna a slumy sa preslávilo špinou a predovšetkým nesmiernou chudobou. Matka Tereza bola konfrontovaná svetom bohatých, ktorých deti vychováva, a svetom chudobných, ktorí zomierajú na ulici. S chudobnými sa stretla pri odchode na stanici v Kalkate, kde jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach.
V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole Loretániek a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier.
Zakladala útulky pre siroty, nemocnice a školy. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel. 7. októbra 1950 bola schválená nová Kongregácia misionárok lásky (rehoľná skratka MC; ľudovo: sestry Matky Terezy) so sídlom v Kalkate. Pridala si k rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbožejším.
V roku 1952 mestské úrady schválili Matke Tereze dom pre umierajúcich. Táto budova v Kalkate, uprostred štvrte, kde sa nachádza hinduistický chrám Kalighat, sa stala známa neskôr po celom svete. Často vo svojich verejných prejavoch rozprávala:"Raz som vytiahla jedného muža z otvoreného odpadového kanála. Jeho telo bolo posiate ranami, z ktorých vychádzali červíky. V Nirmal Hriday som ho začala umývať a ošetrovať mu otvorené rany. On sledoval s polootvorenými očami každý môj pohyb bez jediného slovka sťažnosti. ,Veľmi trpíš?´ spýtala som sa ho. ,Áno´ - odpovedal potichu a dodal: ,Ale som šťastný, pretože nikdy som nebýval v dome. Žil som ako zviera, ale teraz, obklopený takým množstvom lásky, zomriem ako anjel."
V roku 1957 sa začala Matka Tereza so svojimi sestrami starať o malomocných. Neďaleko Kalkaty otvorila na spustnutom, dlho neobrábanom pozemku pod jedným stromom na nákladnom aute svoju "prvú ordináciu", ktorá sa čoskoro stala jej "mobilnou poliklinikou". To bol začiatok dnes už vyše stovky moderných indických centier, v ktorých ročne ošetria skoro 200 000 pacientov.
Matka Tereza chcela pomôcť malomocným odvrhnutým od spoločnosťou a tak aby im dala pocítiť, že sú užitoční čoskoro tkali na krosnách biele sárí s modrým okrajom, z ktorých sa k misionárkam lásky za jeden rok dostalo 4000 kusov.
1. februára 1965 sa kongregácia sestier stala rehoľnou spoločnosťou s pápežskými právami.
Svoje mladé sestry často povzbudzovala: "Keď chcete naozaj rásť v láske, tak choďte k Eucharistii, klaňajte sa. V minulosti sme mali v našej kongregácii týždenne jednu hodinu poklony. V roku 1973 sme sa rozhodli, že budeme mať jednu hodinu poklony každý deň. No odkedy máme poklonu každý deň, naša láska k Ježišovi je vrúcnejšia, naša vzájomná láska pochopenia plnšia, naša láska k biednym súcitnejšia a počet povolaní sa zdvojnásobil."
V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova.
V roku 1979 dostala Nobelovu cenu mieru za svoju celoživotnú humanitárnu prácu. Matke Tereze sa podarilo získať dosť peňazí na výstavbu pomerne solídnych nemocníc, na indické pomery dokonca luxusných.
Keď mala 75 rokov, bola ocenená Medailou Slobody prezidenta USA a zároveň šla do kín po celom svete premiéra filmu Matka Tereza. V tej dobe sa už jej nemocnice rozšírili do všetkých chudobných krajín sveta.
V dobe najväčšieho úspechu dokázala Matka Tereza niečo, čo zvládne len málo ľudí, ktorí si zvyknú na moc: v roku 1996 odstúpila z vedenia rádu. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala misie a na jej miesto nastúpila sr. Nirmala MC. Keď zomierala, celé mesto plakalo. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Ihneď bol vyhlásený štátny smútok, vlajky v celej zemi boli spustené na pol žrde. Jej telo ležalo v kalkatskom chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako Mahatma Gándhího.
Pápež Ján Pavol II. ju v priebehu Svetového misijného dňa 19. októbra 2003 vyhlásil za blahoslavenú.
Dokázala prehovoriť do duše politikov i mocných obchodníkov. Keď raz jeden z novinárov pred ňou poznamenal, že by jej prácu nerobil ani za milión dolárov, s úsmevom mu odvetila, že ani ona. "Robím to z lásky k Bohu.
Matka Tereza - humanistka 20. storočia | Životopis
Záver
Život Ján Sera Knaza, známeho ako Matka Tereza, bol príkladom obetavosti, lásky a neúnavnej služby chudobným a trpiacim. Jej odkaz žije ďalej v Kongregácii misionárok lásky a v srdciach miliónov ľudí po celom svete. Jej život bol inšpiráciou pre mnohých a jej dielo zostáva dôležité aj v súčasnosti.
Poznámka: Pápež František oslávil v utorok svoje 88. narodeniny. Pri príležitosti pápežových narodenín taliansky denník Corriere della Sera v utorok priniesol úryvky z knihy Nádej. Životopis, ktorú František napísal spolu s Carlom Mussom a ktorá vyjde v januári vo viac ako 80 krajinách sveta.
Na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne sa konalo konzistórium, počas ktorého pápež František vymenoval 21 nových kardinálov, z toho 18 voliteľov a 3 nevoliteľov. Aj takto sa prihovoril pápež František v homílii novým kardinálom, ktorých kreoval pri konzistóriu: „Sme evanjelizátormi do tej miery, že si v srdci uchovávame úžas a vďačnosť za to, že sme boli evanjelizovaní.“.
V stredu 4. októbra začne synoda ako vyvrcholenie synodálneho procesu. Na synodu s témou: „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia“, sa viaže aj úmysel Svetovej siete modlitby pápeža na október.