Predstavte si, že máte vo svojej krajine neobmedzenú moc. Každý pred vami padá na zem tvárou k zemi, na slovo poslúcha vaše rozkazy a uctieva vás ako božstvo. Aj za cenu, že svoju krajinu privediete do záhuby. A čo je najdôležitejšie, o svoju pozíciu nemusíte bojovať. Presne takýmto výsadám sa dlhé stáročia tešili japonskí cisári.
Cisár je v Japonsku považovaný za stelesnenie božstva. Neohroziteľný mocnár transcedentálneho charakteru. So svojimi krajanmi kontakt nemá, no rozhoduje o ich osude. Ako boh.
Japonský cisár Naruhito
Mýtus o stvorení sveta a bohov
„Slnko skláňajúce sa k večeru nad nežnými kvetmi stromov Sakury hľadí na rýchlo meniace sa Japonsko i ľudí obývajúcich jeho krajinu. Nie vždy vyzeralo takto. V chaose, ktorý predchádzal vytvoreniu neba i zeme, sa zrodili prví traja japonskí bohovia. Prvý z nich bol Ame no minakanuši - boh sídliaci v strede Nebeského sveta spoločne s dvomi spoločníkmi Takamimusubim a Kammimusubim. Po nebesách sa pohybovali ako neviditeľné bytosti, no nemali žiadne družky a ani zem, ktorú by obývali. Rozhodli sa ju preto stvoriť, počas toho, keď zem nadobúdala svoj prvotný tvar a morské vody čerili jej brehy, sa zrodilo ďalších sedem generácií bohov. Legendy hovoria najmä o bohovi menom Izanagi a bohyni Izanami. Od bohov dostali oštep vykladaný drahými kameňmi, aby ním splnili rozkaz dokončiť rodiacu sa zem. Týmto oštepom vytvorili ostrov Onokoro, v jeho strede následne vystavali veľký palác, kde sa rozhodli splynúť. Iazanagi sa vtedy spýtal svojej milovanej ženy: “Aký tvar má tvoje telo?" a ona mu odpovedala: „Má dobrý tvar, ale na jednom mieste mu niečo chýba“. Nato Izanagi zašepkal: “Aj moje telo má dobrý tvar, ale na jednom mieste mám niečoho nadbytok. Izanami a Izanagi tak stvorili osem ostrovov a narodilo sa im aj niekoľko bohov - boh morí, boh hôr, boh stromov a ďalší. Všetko sa však skomplikovalo pri pôrode posledného 35. boha - boha ohňa, kedy sa Izanami nešťastne popálila a zomrela. Izanagi zo žiaľu za milovanou odťal synovi hlavu a nezmierený s jej smrťou sa ju vydal hľadať do podsvetia. Po strastiplnej ceste sa mu ju nakoniec podarilo nájsť, pričom si aj u bohov vyprosil jej návrat. Tí mali ale jednu podmienku, počas cesty do sveta živých sa Izanagi nesmel pozrieť na svoju družku. Potomok bohov však neodolal a keď uvidel telo plné červov, zľakol sa a utekal preč. Izanami, potupená a nahnevaná preklínala ich spoločnú snahu: „Každý deň pripravím o život tisíc ľudí z tvojej zeme a zoberiem si ich ku sebe!“ Izanagi odpovedal: „Ak naozaj urobíš niečo tak strašné, ja sa postarám o to, aby sa každý deň narodilo tisícpäťsto detí.“ Hneď ako prišiel hore na zem, zmyl zo seba nečistotu a pri očistnom obrade zrodil 26 ďalších bohov. Statusom vznešených detí sa však mohlo pochváliť iba niekoľko z nich. Prvá Amaterasu, bohyňa zrodená z ľavého oka, Cukujom, boh zrodený z pravého oka a Susanoo zrodený pri umývaní nosa. Amaterasu, nádherná bohyňa, sa stala bohyňou Slnka a vysokej nebeskej pláne. Cukujomi, boh mesiaca, si vzal pod krídla záhrobnú ríšu a Susanoo, boh búrky, získal moria a panovanie nad nimi. Raz však došlo medzi Amaterasu a Susanoom ku konfliktu, pri ktorom sa bohyňa slnka ukryla do jaskyne. Nad zemou tak zavládla tma a chlad. Mýtus o stvorení sveta a bohov patrí k tradícii Japonska a je s ním spojený tak úzko ako s kvetmi sakury. Bohatá história a legendy voňajúce exotickosťou a mystikou doteraz napĺňajú ľudí úžasom a tajomnom.
Amaterasu ukrytá v jaskyni
Ďalší mocní bohovia z japonského panteónu
V japonskej mytológii je synom Takiri-bime a Okuninushi a tiež bratom Taka-hime, Takemikazuchi a Kaminari. Keď bol ešte malým dieťaťom v dojčenskom veku, plakal a kričal tak hlasne, že ho dali do člnu a poslali plávať okolo Japonska, kým sa neutíšil. Od vtedy bol však tak tichý a pokojný, že si ho mnohokrát splietli s mŕtvolou. Pri jednom takom nedorozumení, keď ho zahrabávali do hrobu, začal Aji-Suki dupať nohami tak silno, až vytvoril pohorie Moyama (dnešná provincia Mino).
Boh zla pôvodne v šintoizme zastával božstvo polárky a prvotného chaosu. Je tiež spomenutý ako protivník Takemikazuchi-no-kamiho, patróna mečov, ktorý sa pokúšal podmaniť si božiu hviezdu (centrum bohov). Jeho meno sa tiež našlo v spojení s dobytím krajiny Izumo. Paradox, i keď napriek tomu, že je v japonskom folklóre oblečený v plnej zbroji, drží nebeskú kopiju a v prípade nebezpečenstva je schopný veliť légií nadprirodzených bytostí, patrí aj do skupiny siedmich bohov šťastia. Údajne ochraňuje spravodlivých a bezbranných, no je patrónom aj statočných bojovníkov či múdrych vojvodcov. Ľud mu za jeho služby venoval chrám v meste Shiga v blízkosti Oji. Japonský boh ochraňujúci ľudí voči katastrofám a škodlivým liehovinám. Ochraňuje aj hranice, chodníky či potulných mníchov. Taktiež prispieva k tomu, aby sa v meste či na dedine nenachádzali zlí duchovia, ich škodlivý vplyv vstrebáva do tela a následne vydychuje v podobe pary. Aj napriek jeho nadprirodzeným schopnostiam sa Chimata nemôže pýšiť statusom vznešeného dieťaťa, nakoľko sa narodil ešte pred vyššie spomínaním očistným obradom a to vo chvíli keď si Izangi odložil po návrate z podsvetia fundoshi (spodná bielizeň). Okrem toho, že je Hiruko ochrancom rybárov, je tiež jedným z bohov šťastia a slnka. Jeho zvláštnosťou je to, že ako jediný pochádza výhradne z Japonska a nebadať na ňom žiadne hinduistické ani čínske vplyvy. Často vyobrazovaný s tradičnou ceremoniálnou pokrývkou hlavy (Kazaori Eboshi), udicou a veľkým červeným ostriežom v ruke. Ako dieťa prekonal mnoho zdravotných ťažkosti, trpel bolesťami, mal zmrzačenú tvár, nevyvinuté kosti či poruchu sluchu.
Šintoistický boh ryže je spojený s božstvami potravín. Býva najčastejšie zobrazovaný buď v mužskej alebo ženskej podobe, vo vypätých situáciách však nadobúda vzhľad líšky, hada či draka. Chráni nielen úrodu ryže, ale je tiež patrónom prosperity poľnohospodárov a obchodníkov, ktorí majú niečo dočinenia s ryžou či rybolovom. Okrem kosáku je jej zbraňou i bič, ktorý používa na vypálenie ryže z polí. Riečny boh alebo duch sa objavil aj v známom japonskom animovanom filme Cesta do fantázie. V príbehoch je zobrazovaný ako špinavý a zamorený starec, neskôr však vysvitne že je veľmi bohatý, mocný, energický a duchovne založený. Rozhnevať ho dokážu len bezohľadní pytliaci či ľudia špiniaci odpadom korytá riek. Tento boh je legendárnym japonským drakom a tiež bohom snehu. Japonská mytológia hovorí, že bol porodený na ostrovoch bohyňou Izanami. Zrodil sa však z krvi alebo orgánu 35. boha ohňa, tak ako aj jeho niekoľko ďalších súrodencov. Je japonský mytologický boh/bohyňa vetra. Býva nazývaný aj Shinatobe, pôvodne spájaný s pohybmi vzduchu a so symbolmi vetra a plachetnice. Podľa legiend dáva pozor na to, aby sa rušivé vetry a zlo držali čo najďalej od ľudí a ich obydlí. Toto božstvo je populárne hlavne v japonskom šintoizme. Prežíva v neviditeľnom svete duchov a kúziel. Je hlavným bohom budovania národa, poľnohospodárstva a tiež obchodu a medicíny. V modernej japonskej ľudovej viere je tiež bohom, ktorý lieči a robí manželstvo šťastným.
Japonská Mytologie
Benzaiten je japonská budhistická bohyňa pôvodne pochádzajúca z hinduizmu a stotožňovaná s bohyňou Saraswati. Je zobrazovaná s tradičnou japonskou lutnou - táto bohyňa má tak budhistické i šintoistické prvky. Nakoľko sa v krajine vychádzajúceho slnka objavuje už v priebehu 6. storočia, má Benzaiten svätyňu v každom veľkom meste Japonska, nachádza sa zvyčajne neďaleko vody, mora, jazera, rybníka alebo rieky. Patrí k jednému z najuctievanejších božstiev, pričom je patrónkou „všetkého, čo tečie“, t.j. vody, času, slova, reči, výrečnosti, hudby i znalostí. Táto bohyňa patrí do skupiny šintoistickej mytológie a je bohyňou jedla a potravín. Býva spájaná najmä s Toyuke Okami - bohom jedla, oblečenia a bývania. Jedna z kroník hovorí o mýte, keď boh mesiaca poslaný sestrou Amaterasu (bohyňa slnka) navštívil Uke Mochi. Tá boha mesiaca uvítala čelom k zemi, posadila ho z výhľadom na oceán a z úst chrlila varenú ryžu s rybami. Hostina, ktorú pripravila, sa mu však nepáčila a bohyňu zmrzačil. Nádherná bohyňa vychádzajúceho slnka a tkania je mladšou sestrou Amaterasu a zároveň dcérou Izanami a Izanagu. Bohyňa vraj tká odevy pre všetkých bohov v panteóne. V 3. storočí n. l. Sengen-Sama je japonskou bohyňou hory Fuji a bohyňou čerešnových kvetov. Vydala sa za patróna ryže, teda vnuka bohyne Amaterasu. Mýtus hovorí, že Sengen-Sama otehotnela tak skoro, že si boh ryže myslel, že dieťa nie je jeho. Zatvoril ju teda do chatrče bez dvier a povedal, že keď porodí a dieťa nebude jeho, zapáli dom a oni zhoria v plameňoch. Narodili sa však dvojičky, boh preto upustil od svojho plánu a omilostil ich. Japonská kultúra nesie v sebe veľa znakov šintoizmu. Shinto doslovne znamená cesta bohov, pričom ide o náboženstvo, kde sa kladie dôraz hlavne na úzke prepojenie človeka s prírodou a učí tiež človeka úcte voči predkom.
Japonsko počas druhej svetovej vojny
Leto 1945. Zle vyvíjajúca sa vojna pritlačila Japoncov k stene, cisár sa nemohol viac schovávať. Spojenci žiadali bezpodmienečnú kapituláciu. Japonci vstúpili do vojny tvrdou ranou, ktorú uštedrili Američanom útokom na havajskú základňu Pearl Harbor. Písal sa december 1941. O takmer štyri roky bol pomer síl až bolestne odlišný. Po tvrdých bojoch v Tichomorí sa krajina vychádzajúceho slnka ocitla na kolenách porážky. Dielo skazy dokonali atómové bomby USA a blížiace sa sovietske vojská. Kapitulácia sa vtedy stala otázkou času a spôsobu.
Obete atómovej bomby v Hirošime
Spojenci boli v nezávideniahodnej situácii. Vypočítali, že pri útoku na samotné japonské ostrovy by stratili státisíce vojakov. Japonci boli ochotní pri obrane svojej zeme nasadiť všetko aj civilistov.
Ráno 6. augusta 1945 k Japonsku vyštartoval z ostrova Tinian americký bombardér Boeing B-29 Superfortress. Pilot lietadla plukovník Paul Tibbets ho pomenoval po svojej matke - Enola Gay. Na palube malo jadrovú bombu Little Boy - Chlapček. Za cieľ bola vybraná Hirošima. Mesto, ktoré nebolo zničené americkým bombardovaním. Bol tu prístav, komunikačné centrum a stredisko Druhej cisárskej armády. Nebol to však zďaleka iba vojenský cieľ. 85% obyvateľov mesta tvorili civilisti. Po útoku zahynuli desaťtisíce civilistov. Keďže veľká časť budov v meste bola postavená z dreva, takmer všetky boli rýchlo zničené. Vyše 60-tisíc budov padlo alebo bolo vážne poškodených. O tri dni neskôr podobný osud postihol aj ďalšie japonské mesto - Nagasaki.
Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki však dodnes vyvoláva diskusie a rozdeľuje verejnosť. Katolícka cirkev vo svojich oficiálnych dokumentoch odsudzuje používanie zbraní hromadného ničenia. V podobnom duchu konala aj katolícka filozofka Elisabeth Ascombe. Obhajcov pragmatického postoja k bombardovaniu by sme však našli aj medzi bežnými katolíkmi.
Pätnásteho augusta však japonský boh zo svojho Olympu zostúpil. Konkrétne cisár Hirohito. Jeho hlas zaznel vo verejnom rozhlase. Japonci tak vôbec po prvý raz mali možnosť zistiť, ako znie ich vládca. Žiaľ, okolnosti boli tragické. Cisár potreboval oznámiť kapituláciu.
Japonsko totiž súhlasilo z Postupimskou deklaráciou, teda výzvou na okamžitú kapituláciu. Presne s tým, čo pôvodne odmietali. V texte deklarácie spojencov sa však nehovorilo o cisárovi a o jeho ďalšom osude. Na rozdiel od Sovietov však húževnatí Japonci mohli dúfať, že posvätná postava ich spoločnosti bude zachovaná.
Samotný audiozáznam však vznikol deň pred jeho zverejnením. V paláci, odkiaľ ho museli potajme preniesť do rozhlasu. V koši s bielizňou. Radikálne elementy v radoch japonskej armády totiž porážku odmietali. Tisíce dôstojníkov to považovali za nečestné, preto zaútočili na cisársky palác. Neúspešne. Sám cisár si pritom ešte rok predtým porážku nevedel ani len predstaviť a v čase tvrdých bojov v Tichomorí poslal všetkým japonským civilistom rozhodné posolstvo:„Radšej spáchajte samovraždu, ako padnúť do amerického zajatia.“
Hirohito ani raz priamo nespomenul kapituláciu. Navyše hovoril náročnou japončinou, čo vyvolávalo zmätok medzi ľudom. Ešte že hlásateľ upozornil, že cisár ide oznámiť koniec bojov. Jeho slová uvrhli Japoncov do absolútneho ticha.
Z prejavu cisára Hirohita, 15. august 1945: "Áno, vyhlásili sme vojnu Amerike a Británii z našej úprimnej snahy zaručiť japonskú svojbytnosť a stabilizáciu juhovýchodnej Ázie, no situácia sa vyvinula v neprospech Japonska. Nepriateľ zapojil novú a najkrutejšiu bombu, ktorej sila ničiť je naozaj nevyčísliteľná a vzala mnohé nevinné životy. Ak by sme pokračovali v boji, viedlo by to nielen k zrúteniu a vymazaniu japonského národa, no aj k úplnému vyhubeniu ľudskej civilizácie. Pod tlakom času a osudu sme sa rozhodli vydláždiť cestu k veľkému mieru pre všetky nasledujúce generácie prostredníctvom vydržania nevydržateľného a pretrpenia toho, čo je nestrpiteľné. Spojte všetky svoje sily v záujme zamerania sa na budovanie budúcnosti. Zlepšujte spôsoby počestnosti, podnecujte ušľachtilosť ducha a pracujte so zámerom - aby ste mohli prijať vrodenú slávu cisárskeho štátu a držať tempo s pokrokom vo svete."
Cisár osvieteného mieru
Hirohito sa sám považoval za cisára éry Šówa, teda osvieteného mieru. Samotné označenie Hirohito znamená „prekypujúca zhovievavosť“. Celá vojna v Ázii a Pacifiku sa však konala pod jeho réžiou. Súdu za zodpovednosť za vojnové zločiny sa napriek tomu a na rozdiel od lídrov ostatných porazených krajín vyhol. Z klúčovej úcty k japonskej tradícii a kultúre.
Dodnes je japonský vládca posledným s titulom cisár na svete. V japončine je cisár nazývaný tennó, teda nebeský vládca.