Svoj názov získal tento deň zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii. Na Bielu sobotu sa rozväzovali zvony a s ich prvým zazvonením sa spievalo Gloria.
Zdobené veľkonočné vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou sviatkov.
História a náboženský význam
Ježiš Kristus zomrel na Veľký piatok, tento deň je tak plný povier i tradícií. Ježiš ležal v skalnom hrobe zavinutý v plátne a vchod do hrobu bol zavalený kameňom. Predtým bývalo ohraničenie jednotlivých dní vnímané trochu inak ako dnes. Aj preto možno hovoriť, že Ježišovo telo ležalo v hrobe po tri dni, pretože bol pochovaný v piatok, potom tam bol v sobotu a zo soboty na nedeľu vstal z mŕtvych. Časť nedele ale v hrobe ešte ležal - počíta sa teda piatok, sobota aj nedeľa.V noci zo soboty na nedeľu však bolo po príchode k hrobu zistené, že kameň, ktorý zakrýval vchod, bol odvalený a Ježiš Kristus v hrobe neležal. Vstal z mŕtvych. Zmŕtvychvstanie sa tak podľa náboženských historických prameňov odohralo v noci zo soboty na nedeľu a odtiaľ vznikol aj názov Veľká noc - Veľká noc alebo vigília.
Keďže je sobota pred Veľkou nocou dňom smútku, nekonajú sa žiadne omše ani bohoslužby. Dochádza iba k pomazaniu chorých a sviatosti zmierenia (spovede). Zároveň končí pôstne obdobie a vracajú sa zvony, ktoré na Zelený štvrtok symbolicky odleteli do Ríma.
K oslavám Zmŕtvychvstania Pána dochádzalo po západe slnka na Bielu sobotu. Pred kostolmi sa zapaľovali ohne, ktoré sa svätili, potom sa z nich zapaľovali veľkonočné sviece. Veriaci si po nočnej bohoslužbe zapaľovali od posväteného ohňa polienka, ktoré si odnášali domov do kachlí a pecí.
Svätý oheň je zázrak, ktorý sa každý rok odohráva v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme práve na Bielu sobotu. Je považovaný za najstarší každoročný zázrak v kresťanskom svete, je zdokumentovaný nepretržite od roku 1106. Obrad začína na poludnie, keď jeruzalemský patriarcha prečíta zvláštnu modlitbu. Potom patriarcha vyjde von a zapáli sviece, ktoré rozdá veriacim. Oheň vraj tiež samovoľne zapaľuje ďalšie lampy a sviece v okolí kostola. Pútnici tvrdia, že tento oheň počas prvých 33 minút po zapálení nespáli ľudskú kožu.
Ľudové tradície a zvyky
S týmto dňom ale súvisí tiež mnoho ľudových tradícií.Veľká Noc na Slovensku
Korbáč upletený z vŕbového prútia.
Sobota je posledným dňom pôstu, presnejšie povedané ako zapadlo slnko, ešte platil pôst. Okrem toho ide o deň, ktorý je v kuchyni v znamení veľkých príprav na Boží hod veľkonočný. Čo to znamená? Tradične bol tento deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál, ktoré sa chystali na posvätenie. K nim patrila údená bravčovina, klobásky, šunka, ale aj chlieb, paska alebo veľkonočný koláč. V mnohých regiónoch Slovenska - aj na Spiši - gazdiné varili vo vode zo šunky huspeninu. Nesmeli chýbať vajíčka, ktoré symbolizovali vzkriesenie Krista a nový život. Práve dodržiavaním pôstu ľudia preukazovali svoju pokoru a silnú vieru. Všetci sa však tešili na veľkonočné mäsité pokrmy, ktoré sa od rána chystali. Masť z uvarenej šunky sa tiež dobre využila na liečenie rán.
Azda z pohanských čias sa zachoval zvyk zakladania nového, čistého, živého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa používali pri ďalších magických úkonoch. Napríklad sa s nimi trikrát obišiel dom, aby bol chránený pred povodňami. Popol sa sypal aj na oziminy, aby ich nezničili prvé búrky. Takýto oheň mal poskytnúť ochranu domácnosti pred zlými silami.
Veľkonočné svätenie ohňa je cirkevným obradom, počas ktorého sa pálili pred kostolom zvyšky oleja z lámp. Ľudovo sa obrad nazýval aj pálenie Judáša.
Týmto okamihom sa začal ďalší rituál súvisiaci s vodou. Počas Veľkonočnej nedele sa tradične svätili jedlá (svätenie baránka, posvácka baránka, paska, švecenina, svätené jedlá). Ide pôvodne o rusínsky zvyk, ktorý sa rozšíril na celé územie Slovenska. Pôvodné nemecké obyvateľstvo jedlo nesvätilo.
Do prúteného koša sa pripravili vajíčka, šunka, klobásky, chlieb, koláče, chren, soľ, maslo a v niektorých oblastiach zvykli priložiť aj víno alebo pálenku. Jedlo sa svätilo na prvej, rannej, svätej omši. Potom sa v domácnostiach usporiadala slávnostná hostina, podobná tej vianočnej.
Niekde sa udržal zvyk, že matka po návrate domov z omše kládla košík každému členovi domácnosti na temeno hlavy, ako ochranu pred zasiahnutím bleskom, alebo aby sa hromov nebáli. Na začiatku sa predniesla modlitba. Zväčša otec rodiny, gazda, rozkrojil prvé vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden mesiačik, ako symbol zmŕtvychvstania a znovuzrodenia. V nešťastí si mali spomenúť, s kým v ten deň jedli veľkonočné vajíčko a nešťastie ich nakoniec obišlo. Počas hostiny sa mali všetci najesť do sýta, čo malo zabezpečiť sýtosť po celý rok. Ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar. Omrvinky, škrupinky či kosti sa starostlivo odložili, lebo sa im prikladala magická moc.
Zvyky v iných krajinách
Niektoré európske aj mimoeurópske krajiny majú svoje vlastné zaujímavé zvyky a tradície, ktoré v tento deň praktizujú. Poliaci v tento deň prinášajú do kostola košíky s potravinami, ktoré budú na sviatočnom stole na Veľkonočnú nedeľu. Väčšina potravín, napríklad vajcia, chlieb, údené mäso či soľ, majú určitý symbolický význam. S nevšednou tradíciou sa v tento deň stretneme v Mexiku. Je spojená s Judášom. Mexičania v predošlých dňoch vyrábajú figuríny Judáša z papiera a ďalších materiálov. Tieto postavičky následne v sobotu večer pália. Inou možnosťou je, že do nich pri výrobe dajú „malé výbušné zariadenie“, ktoré potom odpaľujú. V Macedónsku je v sobotu zvykom chodiť na cintorín. Ľudia prinášajú svojim blízkym veľkonočné vajíčka, ktoré nechávajú na hroboch. Veľkonočné vajíčka sa v Macedónsku používajú aj na rozmanité hry.Kulinárske tradície
Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia.Varená šunka, veľkonočný mazanec či syrek. Veru tak! Sobota pred Veľkonočnou nedeľou je takým malým sviatkom dobrého jedla. Či si kúpite kúsok údenej krkovičky alebo stehna, určite si dajte tú námahu a ešte ju uvarte alebo upečte. šunku varí na Veľkú Noc snáď každý...
Keď je reč o šaláte, môžete si pripraviť ten klasický s majonézou. Jednoducho uvarte zemiaky v šupke. Očistite ich a pokrájajte alebo pretlačte do misky. Vymiešajte si kyslý nálev z vody (3dcl), octu (2PL), oleja (2PL), cukru (2PL) a horčice (2PL). Do vriaceho nálevu dajte na minútku variť najemno nasekanú cibuľku, odstavte, vyberte bobkový list, nové korenie a dochuťte nálev soľou a korením.
Akási slaná žemľovka sa tradične pripravuje z vareného údeného, vajíčok a v mlieku namočeného staršieho pečiva. Milujeme túto plnku.. Guľaté hrudky maslovej farby sú snáď jednou z najtradičnejších súčastí veľkonočnej tabule. Veľkonočná hrudka sa pripravuje zahrievaním mlieka a vajíčok. K vajíčkam a mlieku môžete pridať nasekané bylinky, zeleninu, údeninu alebo napríklad aj hrozienka.
I keď poctivá dávka masla smeruje už do samotného cesta, aj samotný koláčik sa bohato natiera maslom a medom. K už menej tradičným alebo lepšie povedané modernejším veľkonočným klasikám patrí pečenie baránka, orechového či makového venca či kysnutej bábovky a príprava špenátových, vaječných či syrových rolád.
Veľkonočná kuchyňa zahŕňala studené aj teplé jedlá, pričom mnohé mali symbolický význam. Šunka predstavovala telo Ježiša Krista, klobásy korbáč, ktorým ho bičovali, a vajíčka plodnosť a nový život. Vajíčko sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny - museli ho zjesť všetci, aby boli zdraví a držali spolu. Chren taktiež nesmel chýbať na slávnostnom stole. Jeho očisťujúce účinky na organizmus pripomínali umučenie Baránka Božieho.
Tradičné jedlá na Veľkonočnú nedeľu:
- Jahňacina
- Fašírky z bravčového mäsa
- Veľkonočná plnka (polnina alebo nádievka)
- Veľkonočná baba
- Mazanec
- Kysnuté a pletené koláče
- Mrežovníky
- Calty
- Jidáše