Obraz Milosrdného Ježiša je jedným z najznámejších zobrazení Ježiša Krista, ktorý ukrižovaný a zmŕtvychvstalý zjavuje Božie milosrdenstvo. Tento obraz je výnimočný nielen preto, že je veľmi rozšírený, ale predovšetkým preto, že jeho spoluautorom je sám Pán Ježiš, ktorý sa v takejto podobe zjavil sv. sestre Faustíne v cele kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Plocku (Poľsko) dňa 22. februára 1931.
Svätá sestra Faustína Kowalska, pôvodom z Poľska, sa narodila 25. augusta 1905 v Glogowci pri Lodzi v mnohodetnej rodine. Po niekoľkých rokoch služby v zámožných rodinách vstúpila do kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore si horlivo plnila povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky. Žila neobyčajne bohatým duchovným životom, ktorý bol preplnený rozličnými mystickými darmi.
Jej misia spočívala v ohlasovaní pravdy o milosrdnej Božej láske, vyprosovaní Božieho Milosrdenstva pre svet, okrem iného skrze nové formy praktizovania kultu Božieho Milosrdenstva (obraz, sviatok, ruženec, Hodina Milosrdenstva) a tiež dala podnet k vzniku apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktoré sa podujíma na tieto úlohy a smeruje ku kresťanskej dokonalosti cestou dôvery v Pána Boha a milosrdenstva k blížnym. Zomrela 5. októbra 1938 v Krakove. Zanechala svoj Denníček duše, ktorý patrí k vynikajúcim dielam mystickej literatúry. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil 30. apríla 2000 svätú Faustínu za svätú.
V katolíckej teológii sa koncept Božieho milosrdenstva vyskytuje v úzkom alebo širokom význame. V prísnejšom slova zmysle je však pojem milosrdenstva spojený so skutočnosťou hriechu a prejavuje sa tým, že človeka vytiahne z tejto biedy.
Svätý Otec Ján Pavol II. často používal termín milosrdná láska. V encyklike „Dives in misericordia“ napísal, že milosrdenstvo je nevyhnutnou zložkou lásky, je akoby jej druhým menom (DM 7). Milosrdenstvo je podľa neho vonkajšou podobou Božej lásky k človeku zaťaženému bremenom ľudskej slabosti.
Obraz Milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milosrdenstva, čo je správne, pretože práve vo veľkonočnom Kristovom tajomstve sa najvýraznejšie zjavila láska Boha k človeku. Obraz nielenže predstavuje Božie milosrdenstvo, ale zároveň plní aj úlohu znamenia, ktoré má pripomínať povinnosť kresťanskej dôvery voči Bohu a činnej lásky k blížnemu. Pod obrazom sú podľa Kristovej vôle umiestnené slová: Ježišu, dôverujem ti.
Sestra Faustína vo svojom Denníčku zaznamenala aj Ježišov prísľub, že „duša, ktorá bude uctievať tento obraz, nezahynie. Tiež sľubujem víťazstvo nad jej nepriateľmi už tu na zemi, najmä v hodine smrti.
Obraz spĺňa v úcte k Božiemu milosrdenstvu dvojakú úlohu. Prvá z nich bola definovaná v zjavení z prvej polovice roku 1934. V ňom sám Ježiš nazval obraz nástrojom, pomocou ktorého môžu ľudia čerpať z prameňou milosrdenstva. Obraz je zároveň, ako to bolo vyjadrené v zjavení z decembra 1935, prostriedkom, ktorým sám Ježiš udeľuje milosti.
Druú úlohu obrazu ukázal Kristus v zjavení z 24.októbra 1936, v ktorom definoval obraz ako znamenie pripomínajúce ľuďom požiadavku dôvery a konanie skutkov milosrdenstva. Tak obraz Božieho milosrdenstva tvorí vizuálny obsah a predstavuje celú úctu k Božiemu milosrdenstvu. Prax činného milosrdenstva sa môže realizovať trojakým spôsobom, ako pri inej príležitosti definoval Spasiteľ. Sú to čin, slovo, a modlitba.
Zjavenie a Vznik Obrazu
Zjavením 22. februára 1931 v Plocku sa začalo uctievanie Božieho milosrdenstva. Vtedy Ježiš poveril Faustínu namaľovať obraz, ktorý sa mal uctievať na celom svete a mal byť totožný s detailmi videnia. Nebola to ľahká úloha. Ježiš jej dal vedieť, že chce, aby obraz, o ktorom vravel, bol namaľovaný štetcom a posvätený na Druhú veľkonočnú nedeľu, čiže v zamýšľaný sviatok Božieho milosrdenstva.
Podoba obrazu bola zjavená vo vízii, ktorú mala sestra Faustína 22. februára 1931 v cele plockého kláštora. "Večer, keď som bola v cele," píše v Denníčku, "uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. (...) Po chvíli mi Ježiš povedal: "Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba. (D 47) Chcem, aby tento obraz (...) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Obsah tohto obrazu sa teda veľmi úzko spája s liturgiou tejto nedele. Cirkev číta v tento deň Evanjelium podľa sv. Jána o zjavení zmŕtvychvstalého Krista vo Večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia. Pramene krvi a vody, prúdiace zo srdca prebitého kopijou (na obraze neviditeľné), ako aj jazvy po ranách ukrižovania, pripomínajú udalosti z Veľkého piatku. Pre tento obraz Krista sú charakteristické dva lúče. Keď sa sestra Faustína opýtala Pána Ježiša na ich význam, vysvetlil: "Svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší (...).
Keď svätica nevedela, čo ďalej robiť, vybrala sa k predstavenej Róze Klobukowskej. Keď k nej pristupovala, tíško povedala: „Pán Ježiš mi prikázal vidieť ho v predstavených“, potom rozprávala o zjavení a žiadosti Pána Ježiša namaľovať obraz s nápisom „Ježišu, dôverujem v Teba!“ Sestra Róza nebrala tieto slová vážne, ale predsa len jej dala štetec, plátno a povedala: „Dobre, sestra, maľuj!“ a na potvrdenie nadprirodzenosti zjavenia žiadala nejaký znak.
Sestra Faustína sa pokúšala naskicovať obraz, ale bez väčšieho úspechu. Deti z okolia vtedy postávali naproti oknám sestier a videli, ako z jedného z nich vychádzajú lúče. Bolo to okno sestry Faustíny. Ostatné rehoľníčky situácia znepokojila, vybrali sa teda za predstavenou a prosili, aby zasiahla. Keď išla v novembri 1932 na tretiu probáciu do Varšavy, predniesla matke generálnej predstavenej ( teraz osobne ) žiadosť Pána Ježiša. V ustavičných útrapách, nenachádzajúc pochopenie ani u predstavených, ani u spovedníkov, zmietaná neistotou, že to všetko je mam a výmysel, a z druhej strany ustavične vnútorne poháňaná, nevedela Faustína, čo si ďalej počať.
Vnútorne rozorvaná začula vo Veľkom pôste roku 1933 z úst Spasiteľa dramatické slová napomenutia. Chcela síce poslúchnuť Božiu vôľu, ale mučená ťažkosťami sa rozhodla, že pri spovedi pred večnými sľubmi poprosí spovedníka o uvoľnenie z povinnosti maľovať obraz. Spovedník, ktorým bol o. Po večerných sľuboch poslali sväticu do vilnianskeho kláštora, kde mala plniť funkciu záhradníčky.
Práve vo Vilne, v meste Matky Božieho milosrdenstva - Matky Božej Ostrobramskej, sa mala konečne splniť žiadosť Pána Ježiša - namaľovanie obrazu Božieho milosrdenstva. V tomto neobyčajnom meste stretla Faustína kňaza, ktorý sa stal jej duchovným vodcom a spolu s ňou hlásateľom posolstva Božieho milosrdenstva. Týmto jasnozrivým človekom bol o. Michal Sopočko, profesor pastorálnej teológie a zároveň pravidelný spovedník v Kláštore Matky Božieho milosrdenstva vo Vilne. Dva razy mala predtým svätá Faustína videnie kňaza, ktorého jej Boh dá na pomoc. S istotou ho spoznala v o. Sopočkovi. Jemu prezradila kategorickú žiadosť Pána Ježiša, aby namaľovala obraz Božieho milosrdenstva.
O. Sopočko nebol spočiatku celkom presvedčený o hodnovernosti zjavenia, preto poslal sv. Faustínu na psychiatrické vyšetrenie, ktoré vykonala Dr. Helena Maciejewska. O. Sopočko napokon ustúpil ustavičnému naliehaniu. Hoci, ako sám priznal, skôr zo zvedavosti, ako z presvedčenia o nadprirodzenosti zjavenia sa ujal veci namaľovania obrazu Milosrdného Krista.
O. Sopočko sa obrátil s objednávkou na Eugieniusza Kazimirowského, pomerne priemerného maliara, špecialistu najmä na portréty a náboženské maľby. 2. januára 1934 sa sestra Faustína po prvý raz vybrala do ateliéru A. Kazimirowského a odvtedy pravidelne raz a niekedy aj dva razy do týždňa usmerňovala umelcov štetec. Sestra Faustína nebola s postupom prác spokojná, podoba Krista sa jej nezdala taká pekná ako vo videní. Raz po návrate domov sa vybrala do kaplnky a veľmi plakala.
Svätá Faustína Kowalska
V júli 1934 bol obraz konečne hotový. O. Sopočko dal z vlastných peňazí honorár E. Kazimirowskému a obraz si vzal do bytu. Obraz Božieho milosrdenstva bol formálne majetkom o. Sopočka a spočiatku ho mal vo svojom byte. Na jeseň roku 1934 ho zavesili v klauzúre v tmavej chodbe kláštora bernardínok pri Kostole sv. Michala, ktorého bol o. Sopočko správcom.
Význam Lúčov na Obraze
Kým prebiehali práce na obraze, o. Sopočko prikázal sestre Faustíne, aby objasnila význam lúčov, ktoré sú zvečnené na portréte Božieho milosrdenstva. Pri modlitbe počula Ježišove slová, že tie dva lúče označujú krv a vodu, ktoré vytryskli z jeho boku, keď ho prebodli kopijou na kríži. „Tie dva lúče znamenajú krv a vodu - svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duše …“
Pravdepodobne tiež v novembri 1934 sa uskutočnilo zjavenie, ktoré po prvý raz spojilo túto úctu k Božiemu milosrdenstvu s eucharistickým kultom. Počas sv. omše pri vystavovaní Oltárnej sviatosti sv. Faustína uvidela dva lúče - červený a svetlý ako na obraze Božieho milosrdenstva - vychádzajúce z najsvätejšej Oltárnej sviatosti. Odrážali sa na sestrách a chovaniciach, ale v rozličnej miere. Podobný obsah malo videnie opísané pod dátumom 20. decembra 1934. Keď Faustína večer vošla do svojej cely, videla Pána Ježiša vystaveného v najsvätejšej Oltárnej sviatosti, pred ktorou adoroval o. Sopočko, veľký počet duchovných a zástup ľudí. Z oltárnej sviatosti vyšli dva lúče „ ktoré sú na obraze “. Potom, ako zapísala svätica, „ prešli do rúk môjho spovedníka a neskôr do rúk duchovných.
28. apríla 1935 na Druhú veľkonočnú nedeľu, keď kňaz zdvihol Najsvätejšiu oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal účastníkov liturgie, Faustína uvidela Krista v takej podobe ako na obraze. Sám Ježiš udelil zhromaždeným požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozšírili na celý svet. Sestra mala nezvyčajné videnie, ktoré opísala takto : „Uzrela som nepredstaviteľné svetlo v tvare krištáľového príbytku, utkaného zo svetlých vĺn, neprístupného nijakému stvoreniu ani duchovi. Do toho svetla viedlo troje dverí - a v tej chvíli vošiel Ježiš v takej podobe ako na obraze do toho svetla - do druhých dverí, do vnútra jednoty. Je to trojičná jednota, ktorá je nepochopiteľná nekonečnosť„. 20. júna 1935 na sviatosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi obraz Božieho milosrdenstva umiestnili na jeden zo štyroch oltárov. Počas procesie, keď položili najsvätejšiu Oltárnu sviatosť na oltár, lúče z obrazu prešli cez svätú hostiu a rozišli sa na celý svet. Faustína vtedy začula slová, že cez ňu ako cez túto hostiu prejdú lúče milosrdenstva na svet.
Obraz Božieho Milosrdenstva
Faustína naliehala, aby bol obraz Božieho milosrdenstva vystavený na verejnosti. Obrátila sa preto s týmto odkazom Pána Ježiša na o. Sopočka, aby obraz umiestnil počas osobitného trídua na počesť osláv 1900. výročia vykúpenia v Ostrej Brame. Tento zámer sa ukázal absolútne neuskutočniteľný. Nakoniec sa to podarilo. Čas trídua pripadol na piatok, sobotu a nedeľu hneď po Veľkej noci. 20. júna 1935 znovu vystavili obraz na verejnú úctu. Stalo sa to na slávnosť Božieho tela, keď plátno s obrazom Milosrdného Krista postavili na jeden zo štyroch oltárov.
O. Sopočko spomínal, že obraz niekoľko ráz použili pri oslavách Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi vo vilnianskej farnosti. V decembri 1935 Pán Ježiš ešte raz prikázal sestre Faustíne, aby obraz vystavili na verejnú úctu a aby nebol za bránami kláštornej klauzúry. Sestra Faustína sa toho nedočkala, bola preložená do Walendowa pri Varšave. Onedlho Faustínu preložili do Krakova. Tam ju čakala radostná správa z Vilna. O. Sopočko jej v liste z 15. mája 1936 oznámil, že začal publikovať články o Božom milosrdenstve a že na Druhú veľkonočnú nedeľu 1936 umiestnil obraz Božieho milosrdenstva v Kostole sv. Michala. 10. júna 1936 o. Sopočko oznámil sestre Faustíne, že jeho kniha s názvom Božie milosrdenstvo a reprodukciu obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa na obálke už vyšla.
Nedeľa Božieho Milosrdenstva a Korunka
Nedeľa Božieho milosrdenstva sa v rímskokatolíckej cirkvi oslavuje na 2. veľkonočnú nedeľu. Tento sviatok začlenil do liturgického kalendára sv. Ján Pavol II. v jubilejnom roku 2000. Splnil tak požiadavku poľskej rehoľníčky sv. Faustíny Kowalskej, o ktorú ju žiadal Ježiš v zjaveniach. Božie milosrdenstvo je formou Božieho súcitu, ale zároveň skutkom milosti pre všetkých hriešnikov. Modlitba, ktorou sa k tomuto sviatku modlíme, je Korunka Božieho milosrdenstva. Je to pôvodné znenie modlitby, ktoré dostala sv. Faustína Kowalská vo svojich zjaveniach.
Pápež Ján Pavol II. v jeho písomnostiach a homíliách predložil Božie Milosrdenstvo ako odpoveď na svetové problémy a ako posolstvo tretiemu miléniu. V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva, keď posvätil svätinu Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. Okrem toho, Svätý otec, často citoval z Denníčka sv. Faustíny.
Korunka Božieho milosrdenstva
V kontexte Božieho milosrdenstva má postava sv. Jána Pavla II nenahraditeľné miesto. Bol to práve on, ktorý najrazantnejšie šíril kult Božieho milosrdenstva. Práve toto boli pohnútky k tomu, že si našiel miesto v mozaike Ľutinskej baziliky na Slovensku.
Mozaika v Ľutine
Interiér baziliky minor v Ľutine, najväčšom mariánskom pútnickom mieste Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie, získal nový šat v podobe sakrálnej mozaiky zrealizovanej umeleckým ateliérom Centro Arte. Ústrednou myšlienkou celej mozaiky je tajomstvo Božieho milosrdenstva a dominantnú postavu v nej tvorí obraz Ježiša Krista zo zjavenia sa rehoľnej sestre sv. Faustíne.
Postava Krista je umiestnená na ľavej strane hlavnej lode a situovaná na pozadí rovnoramenného gréckeho kríža celého v zlate. Kríž sa totižto stal vrcholným miestom prejavu Božej lásky. Prebodnutý Kristov bok je epicentrom odkiaľ tryskajú všetky lúče tohto milosrdenstva. Šialeným tempom sa rútia až k zemi, aby bolo jasné každému, že Božie milosrdenstvo chce zahrnúť všetko pozemské stvorenie. Ba čo viac, Božie milosrdenstvo je schopné predierať sa mnohými úskaliami len aby sa nás dotklo.
Ľavé rameno kríža v jemnom oslabení a iba v náznaku pokračuje a privádza nás k prvej scéne, podobenstvu o milosrdnom Samaritánovi. Centrálnou postavou je Samaritán, ktorého sme umiestnili presne do stredu na zvislú os celej klenby. Je zaodetý v rúchu zelenej farby ako znak nového človeka, nového života, živej ratolesti, podobne ako ju obdržal v korábe Noe ako znak, že Boží hnev pominul a je čas zostať verným Bohu. Milosrdný Samaritán sa skláňa k človeku v núdzi. Prestiera mu svoj plášť na zem a nalieva do rán víno. Celý tento moment je ponorený do ramena kríža pretože iba v ňom možno čerpať silu stať sa tiež samaritánom.
Na protiľahlej pravej strane lode v tom istom klenbovom priestore sa nachádza druhá scéna svadby v Káne Galilejskej. Ten spomínaný dotyk Božej lásky a milosrdenstva sa môže realizovať aj prostredníctvom príhovoru. A keďže toto je mariánske pútnické miesto, koho iného ak nie príhovoru Božej Matky Panny Márie. Panna Mária stojac sa stotožnila s obsluhujúcimi čo znamená, že je stále pripravená slúžiť, zasiahnuť ak si to situácia vyžaduje. Panna Mária slúži tým, že sa prihovára u svojho Syna. Vo svojom nekonečnom milosrdenstve sa Ježiš Kristus jemne nakláňa k svojej Matke a zároveň žehná nádoby naplnené vodou, aby ich premenil na víno a tým urobil prvý zázrak.
Celú kompozíciu mozaiky dotvárajú štyri postavy blahoslavených mučeníkov novodobej histórie Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku. Tak ako tieto mohutné piliere sú architektonicky nevyhnutné pre celkovú statiku chrámu, tak títo štyria blahoslavený sa stali duchovnými piliermi Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku.
Najvýnimočnejším miestom z hľadiska verejnej úcty sa stali dva frontálne piliere chrámu v tesnej blízkosti ikonostasu. Sú na nich zhotovené relikviáre. Na ľavej strane sú uložené relikvie sv. Faustíny a na pravej strane relikvie sv. Jána Pavla II.
Mozaika v Bazilike v Ľutine
Posolstvo Božieho milosrdenstva pre svet, ktoré priniesla sv. Faustína Kowalska, je neustále aktuálne a dôležité. Obraz Milosrdného Ježiša má pripomínať požiadavky milosrdenstva a vyzýva k dôvere v Božiu lásku a k skutkom milosrdenstva voči blížnym.
| Forma úcty k Božiemu milosrdenstvu | Popis |
|---|---|
| Obraz Božieho milosrdenstva | Nástroj na čerpanie milostí, znamenie pripomínajúce dôveru a skutky milosrdenstva |
| Sviatok Božieho milosrdenstva | Slávený na 2. veľkonočnú nedeľu, deň otvoreného Božieho milosrdenstva |
| Korunka Božieho milosrdenstva | Modlitba vyprosujúca milosrdenstvo pre seba a pre svet |
| Skutky milosrdenstva | Čin, slovo a modlitba |