Veža Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove - upútavka
Kostol svätého Mikuláša v Domaniži
Vďaka iniciatíve správcu farnosti a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži začali záchranné a rekonštrukčné práce. Predchádzali im prípravy, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu. Pri obnažovaní základov stavby sa zároveň realizoval archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu.
Archeologický Prieskum
Skôr ako sa začali práce na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša, bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí. Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislave. Odkryté sú základové murivá a pracovníci Pamiatkového úradu v Bratislave začali s archeologickým výskumom.
Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko - historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby. Pod stavbou rotundy vo východnej časti kostola bolo zistené najstaršie murivo základov, pravdepodobne románske, obdĺžnikového pôdorysu, ktoré bude predmetom ďalšieho bádania. Tu sa našlo tiež murivo základov z obdobia gotiky, baroka, ale aj súčasné. Celkovo bolo vykopané sondy na 5 miestach rotundy do hĺbky spodného okraja základov rotundy.
Po vysekaní časti základy rotundy sa objavilo ďalšie murivo, ktoré je pravdepodobne pokračovaním muriva hlavnej lode chrámu. Pritom sa v základovom murive objavili opracované kamenné bloky aj so zvyškom výzdoby. Znamená to, že na základovú časť rotundy sa použilo tzv. sekundárne murivo, teda materiál z inej zbúranej stavby, alebo jej časti.
Pri výkopových prácach sa okrem kostrových nálezov našli zbytky dvoch hlinených nádob a zbytok tzv. terčového skla. Okrem toho sa náhodne našiel aj poškodený medailón. Uvedený medailón patrí k bežným „suvenírom", ktoré si veriaci nosili zo svätých pútí. Tieto boli vyrábané manufaktúrne po stovkách kusov. Podobné medailóny sa bežne nachádzajú najmä popri cestách, ktoré viedli na pútnické miesta.
Architektonický Vývoj Kostola
Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou. Je zaujímavé, že pod múrmi svätyne sa odkrylo nárožie ešte staršej, zatiaľ neidentifikovanej stavby s mimoriadne hrubým murivom, ktorú vyhodnotia archeológovia.
V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér - zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu.
V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne a z prostriedkov prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom" sa súčasne začal realizovať reštaurátorský prieskum na včasnobarokovom hlavnom i vedľajších oltároch.
Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu.
Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove
K najvýznamnejším historickým dominantám Prešova patrí rozhodne Konkatedrála sv. Mikuláša. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím. V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku. Jej pôvod pritom siaha ešte do predmestského obdobia, kedy pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady.
História a Architektúra
Konkatedrála bola postavená v polovici 14. storočia ako jednoloďová s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Konkatedrálu začali stavať po r. 1347 na mieste staršej sakrálnej stavby.
Možno predpokladať, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom. Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu.
V priebehu 15. storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. V r. 1501 levočský kamenár PETER urobil plán prestavby kostola zo stránky kamenárskej, murárskej a staviteľskej. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. V roku 1502 stavbu rozšírili smerom na juh v neskorogotickom štýle. Na prestavbe sa podieľali majstri kamenári Mikuláš a Michal pod vedením prešovského staviteľa J. Brengiszera. Trojlodie bolo dokončené v roku 1505.
Celá prestavba bola dokončená v roku 1515. Celkový vzhľad kostola je vzácnou pamiatkou éry neskorej gotiky a jedinečnou dominantou historického jadra mesta. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekoľko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých ďalších častí (južná predsieň) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Ďalšie storočia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storočia a severný empírový portikus z r. 1828.
Za reformácie (r. 1624) po požiari bol kostol adaptovaný vstavaním speváckych empór. V r. 1768 kostol opravili a súčasne postavili južný klasicistický portál. V r. 1903-1904 bola veža kostola regotizovaná.
Vonkajšie rozmery konkatedrály sú 54,7 m do dĺžky, 34,45 do šírky. Výška vnútorných lodí je 16 m a veža dosahuje výšku 71 metrov. Chrám je neskorogotickou stavbou halového typu (výška všetkých lodí je rovnaká) s troma loďami, troma presbytériami, so sieťovou a hviezdicovou klenbou.
Interiér
Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní. Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st., soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st., ktorá bola v r. 1873 na svetovej výstave vo Viedni.
Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra. Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storočia (vznikal v r. 1490-1506) ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, ktorý je patrónom kostola, Madony s dieťaťom a sv. Elígia s troma menšími plastikami evanjelistov na konzolách s baldachýnmi, od prešovského rezbára J. Weissa. Celú gotickú oltárnu skriňu neskôr zakomponovali do nového barokového oltára od J. Hartmanna (r. 1696).
V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela. Chrám musel pôvodne obsahovať podstatne viac renesančných prvkov z čias reformácie, keďže v tom období ho dala mestská rada renovovať, ako na to upozorňuje nápis na kamennej tabuli z r.
Súčasný Stav a Plány do Budúcnosti
Takáto historická stavba vždy potrebuje opravu. Dekan Farnosti svätého Mikuláša v Prešove Jozef Dronzek v rozhovore pre Košice Online uviedol, že fasáda sa naposledy rekonštruovala v 80. rokoch minulého storočia a približne ďalších 40 rokov sa podobné práce nerealizovali. Severná strana kostola je vyzdobená historickými vitrážami z 19. storočia, na tej južnej sú osadené novodobé zdobené okná. Dôvodom je bomba, ktorá počas vojny dopadla na námestie a poškodila aj konkatedrálu vrátane vitráží.
Približne pred rokom odpadol z rímsy veže jeden kameň, čo potvrdilo, že najmä jej kamenné články sú v havarijnom stave. Mnohé z nich sú uvoľnené. Dronzek zdôraznil, že hlavný vstup od farského úradu je aktuálne uzatvorený. Prvá prípravná fáza vrátane schvaľovacích procesov cez Krajský pamiatkový úrad by mala byť ukončená v septembri. Následne by sa mali začať reštaurátorské práce, ktoré by mali podľa odborníkov trvať zhruba dva roky. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov.
Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur. V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona. Veža je zatiaľ sprístupnená pre verejnosť, keďže reštaurátorom stačilo lešenie z dvoch strán.
Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia.
Možnosti Pre Verejnosť
Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov. Do veže sa vchádza točitým kamenným úzkym schodiskom. Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie. V druhej polovici veže sa vystupuje širším dreveným schodiskom. Návštevníci tu môžu vidieť mechanizmus zvonov. Tri veľké zvony dostali aj pomenovanie: zvon sv. Trojice, zvon sv. Mikuláša a zvon Panny Márie, najmenší zvon je umieračik.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu pre budúce generácie.
Časová Os Významných Udalostí Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Pravdepodobný pôvod kostola na mieste nemeckej osady |
| Polovica 14. storočia | Výstavba jednoloďového kostola s polygonálnym presbytériom |
| 1502-1511 | Prestavba a rozšírenie kostola v neskorogotickom štýle |
| 1515 | Dokončenie prestavby kostola a veže |
| 1624 | Adaptácia kostola po požiari vstavaním speváckych empór |
| 1768 | Oprava kostola a výstavba južného klasicistického portálu |
| 1903-1904 | Regotizácia veže kostola |
| 2010 | Začiatok reštaurovania pod vedením dekana Jozefa Dronzeka |
| 2019-2020 | Generálna oprava vitráží a kamenných ostení |
Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu pre budúce generácie.